Ľudová slovesnosť

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 7070×

Příbuzná témata



Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť

Ústna slovesnosť sa vytvárala už pred vznikom písanej literatúry. O jej začiatkoch máme skromné vedomosti, lebo sa v dávnej minulosti
nezapisovala.
Ústna slovesnosť (ďalej len slovesnosť) v ranofeudálnom období
vznikala v súvislosti s pracovným procesom a s magickými úkonmi
a obradmi, ktoré mali pomáhať človeku v boji proti prírode. V tom období
sa zrodili základy kalendárneho a rodinného obradového folklóru
(piesne,tance a svadobné piesne, pohrebné vykladania) a iného folklóru
(hádanky, porekadlá, pranostiky, báje a čarovné rozprávky). No z tejto
slovesnosti sa zachovalo veľmi málo (piesne Morena, Morena za kohos'
umrela ...)
Ú. slovesnosť ostávala literatúrou poddaného ľudu. Vládnuce vrstvy
začali uprednostňovať písanú literatúru. Začiatky písanej lit. súvisia
aj s rozvojom kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši.

V období stredovekej literatúry (800-1500) už odumierali magické
a obradové prvky, dôraznejšie sa uplatňovala spoločensá , rodinná
a historická tématika, začalo sa udomácňovať kresťanské myslenie. Nastal
ideový a umelecký rozmach a formovali sa slovesné žánre.
Jadro ús. ľud. slovesnosti tvorila kalendárna obradová poézia (napr. obradné, ľúbostné piesne, žartovné piesne, zariekania, zaklínania,
hádanky, porekadlá a príslovia, pranostiky). Významnú rolu zohrávala
rodinná obrad. poézia (svadobné piesne a pohrebné vykladania)
Z prozaických žánrov sa rozvíjala najmä ľudová rozprávka: báje
(o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch ...), zvieracie rozprávky
a bájky (o prefíkakných líškach a hlúpych vlkoch), miestne povesti
(o tatárskom vpáde, hradoch, pokladoch...) a čarovné rozprávky (boj
hrdinu s drakom a inými príšerami).

Od druhej polovice 15. storočia prešla slovesnosť veľkými zmenami. Závažnú úlohu zohrali nové slovesné žánre, viazajúce sa na významné
historické udalosti (napr. vláda Mateja Korvína).
V 15 stor. vznikali historické piesne a povesti o "dobrom
a spravodlivom" kráľovi Matejovi.
V 16. a 17. stor. sa rodili historické povesti a najmä veršované epiká
a balady, ktoré stvárňovali trpký osud ľudu a osobné tragédie na pozadí
proti tureckých bojov (napr. povesť o Vavrovi Brezuľovi, pieseň
Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci až do Bielej Hory)
Koncom 16.stor. a najmä v 17. stor. sa formovali regrútske a vojenské
piesne. Zobrazujú utrápy zverbovaných, vojnové útrapy, žiaľ lapených
alebo dobrovoľne zverbovaných za milou, domovom.

(Utekajte chlapci hore
dolinami, U richtára sedia...)
Z prozaických žánrov sa i nadalej rozvíjali zvieracie rozprávky,
legendové rozprávky (O putovaní Krista s Petrom), miestne povesti
a čarovné rozprávky.

V druhej polovici 17. st. a najmä v 18. stor. sa začala prudko
rozvíjať piesňová lyrika (napr. ľúbostné, vojenské, pastierske
a žartovné piesne), dotvárali sa základné črty balady a formoval sa
detský folklór (vyčítanky, rečňovanky a zábavné hry).
Balady mali rozmanitý obsah, ale hlavnou témou sa stala vražda (Pásol
Janko dva volky).
Aj sociálne napätie sa ozýva v slovesnosti, v sociálnej tématike,
najmä v sociálnych piesňach. Špecifickým druhom tejto tématiky bola
zbojnícka tématika. (Juro Jánošík)
Lyrické zbojnícke piesne vyjadrujú protipanský sociálny protest
a sympatie k zbojníkom. Epické zbojnícke piesne mávajú baladický ráz
a sústreďujú sa na odchod na zboj a zbojníkovo lapanie a smrť. Zbojnícke
rozprávky sa usilujú zobraziť čo najširší výsek zo zbojníkovho života,
najmä hrdinské činy a boj proti pánom.
Z prozaických žánrov sa pestovali čarovné, realistické, dobrodružné,
novelistické, humoristické a satirické rozprávky.
čarovné rozprávky dotvorili svoju podobu so špecifickými črtami, ako
bola látka o boji hrdinu s drakom (Lomidrevo a Valibuk), sociálne
zamerané témy (Popoluška, O dvanástich mesiačikoch), splynutie reálneho
a zázračného sveta, živej a neživej prírody (Zakliata hora, Radúz
Ľudmila...), pomoc rozprávkových postáv hrdinovi (O veternom kráľovi,
Zlatá podkova,zlaté pero,zlatý vlas) a víťazstvo pravdy nad zlom (Soľ
nad zlato).
Podobne sa dotvorili realistické, dorodružné a novelistické rozprávky
z každodenného života s hrdinom jednoduchým človekom.
Humoristická a satirická rozprávka sa naplno rozvinula až v ďaľšom
období.
Z ostatných žánrov sa vykrištalizovala ľudová dráma, pranostiky
(Katarína na ľade, Vianoce na blate), príslovia a porekadlá (Kobyla má
štyri nohy a predsa sa potkne, Babka k babce, budú kapce).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?