Účel trestu
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 5837×
Příbuzná témata
Účel trestu
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život , a tým výchovne posobyl aj na ostatných členov spoločnosti.Výkonom trestu nesmie byt ponížená ľudská dôstojnosť.
druhy trestov:
Za spáchané trestne činy môže sud uložiť len tieto tresty:
- odňatie slobody
- stratu čestných titulov a vyznamenaní
- stratu vojenskej hodnosti
- zákaz činnosti
- prepadnutie majetku
- peňažný trest
- prepadnutie veci
- vyhostenie
- zákaz pobytu
Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje. Možno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.
vysvetlenie jednotlivých druhov trestov:
Odňatie slobody:
Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na 15 rokov. Za trestne činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu pachatela uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.
Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody neprevisujúci jeden rok uložený vojakom v základnej službe sa môže vykonať aj vo vojenskom nápravnom útvare.
Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.
ak bol trest uložený vojakovi vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na pachatela ako by nebol odsúdený.
Strata čestných titulov a vyznamenaní:
Sud moze ulozit trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje pachatela za úmyselný trestný čiň spáchaný z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na 2 roky.
Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca cesko-slovenske a slovenské vyznamenania, cestne uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné cestne tituly, ako aj pravo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské cestne tituly.
STRARA VOJENSKEJ HODNOSTI:
sud môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje pachatela za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnutelne pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.
Vojensky sud môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.
Strata vojenskej hodnosti záleží na tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom zbore, ktorého príslušníci podliehajú právomoci vojenských sudov.
ZAKAZ ČINNOSTI:
Sud môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa pachatel dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže sud uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy pachatela uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebne.
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody, započítava sa však doba, po ktorú bolo pachatelovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho organu nesmel už tuto činnosť vykonávať.
Ak bol trest vykonaný, hľadí sa na pachatela, ako by nebol odsúdený.
PREPADNUTIE MAJETKU:
Sud môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu
a pomery pachatela ulozit trest prepadnutia majetku, ak pachatela odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za záväzný úmyselný trestný čin, ktorým pachatel získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Prepadnutie majetku postihuje cely majetok odsúdeného alebo tu jeho časť, ktorú sud určí, prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebne na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Výkonom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo. Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.
PENAZNY TREST:
Peňažný trest vo výmere od 2000sk do 1000 000sk môže sud uložiť, ak pachatel úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Sud môže uložiť peňažný trest iba v prípade, že:
- tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje, alebo
- ukladá ho za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje 3 roky, a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy pachatela trest odňatia slobody súčasne neukladá.
Pri výmere peňažného trestu sud prihliadne na osobne a majetkové pomery pachatela. Peňažný trest neuloží, ak je zrejme, že by bol nevymozitelny.
Vymozena suma peňažného trestu pripadá štátu.
PREPADNUTIE VECI:
Sud môže uložiť trest prepadnutia veci:
- ktorý bola použitá na spáchanie trestného trestu
- ktorá bola určená na spáchanie trestného činu
- ktorú pachatel získal trestným činom alebo ako odmenu zaň
Trest prepadnutia veci môže sud uložiť, len ak ide o vec patriacu pachatelovi.
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
VYHOSTENIE:
sud môže uložiť pachatelovi, ktorý nie je občanom slovenskej rep. , trest vyhostenia z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
ZAKAZ POBYTU:
Sud môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až 5 rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje zo zreteľom na doterajší spôsob života pachatela a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku.
Trest zákazu pobytu sa môže uložiť ako samostatný trest za trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 3 roky, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy pachatela uloženie iného činu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebne.
Sud môže uložiť pachatelovi na dobu výkonu tohto trestu primerane obmedzenia smerujúce k tomu aby viedol riadny život.
Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava. Trest zákazu pobytu záleží v tom že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu trestu zdržiavať v určitom mieste alebo v určitom obvode, na prechodný pobyt na takomto mieste alebo v takomto obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebne povolenie.