Tropické dažďové pralesy a ich využitie
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 29471×
Příbuzná témata
Tropické dažďové pralesy a ich využitie
Tropické dažďové pralesySpôsoby využívania a problémy ich ochrany
Február 2002
Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUČNÝ POPIS DAŽĎOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽĎOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCŤ? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických dažďových pralesov (TDP), ako sa prales využíva a ochraňuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovať. Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako veľká diverzita druhov rastlín a živočíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú veľký význam aj z medicínskeho hľadiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovať lieky, alebo zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizačným chorobám. V tejto práci vám chcem ukázať aký nenahraditeľný význam má prales pre celé ľudstvo a život na Zemi. Dňom čo dňom sa zmenšuje kvôli ľahostajným potrebám ľudí a konzumnému spôsobu života aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel poukázať na to, ako sa TDP drancuje a snaha ľudstva bojovať za jeho ochranu a možno i záchranu nie je dostatočná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Dažďové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
1. Oblasť povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväčšia súvislá plocha, a na Stredoamerickej šiji. Taktiež v malom množstve sa dažďový prales nachádza na východnom pobreží Brazílie ale tu už prebieha rapídne odlesňovanie. Dažďový prales môžeme nájsť aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
2. Oblasť povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales obklopuje celý Guinejský záliv a pokračuje až k Viktorinmu jazeru. Najmenej ovplyvnený prales je zatiaľ v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí Nigeru a v štátoch Sierra Leone, Pobrežie Slonoviny a v Ghane.
3. Oblasť indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúnovej oblasti a prechádzajú do povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézii.
Dažďový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu.
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvateľstva odráža hlavné historické osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s prisťahovalcami, takže je tam veľa miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Afričania.
Vhodné klimatické podmienky na väčšine územia Strednej Ameriky umožňujú pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväčším štátom je Mexiko. Hospodárstvo štátu sa zakladá na ťažbe nerastných surovín, poľnohospodárskej činnosti a na spracovateľskom priemysle. Väčšina vyťažených nerastných surovín sa vyváža v málo spracovanom stave. Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak, kakaovník, kávovník, a veľa druhov ovocia a zeleniny.
Brazília
Na rozsiahlom území je veľa nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatočné. Prevláda poľnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka.
Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor.
Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je ťažobný priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný priemysel.
Poľnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice, vinnej révy, cukrovej trstiny.
V oblasti TDP sa ťaží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn,
Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokoľvek druhu. Lodná doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu veľké lode splavovať aj Orinoko a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Veľa ciest bolo postavených kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné.
Najviac zaľudnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu, Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti.
V strednej Amerike sa ťaží striebro, zlato, zinok, železo, meď.
Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území Mexika. Veľké letiská sú v Mexico City a v Paname. Veľké Prístavy sú v Paname a Veracruze.
Zaľudnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala.
V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu značné zásoby nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger.
Pre miestnu potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica olejná, kávovník.
Ťaží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín.
Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných lokálnych náboženstiev až po islam a kresťanstvo.
Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v Accre. V Zaire má doprava slabú úroveň. Zaľudnený je Guinejský záliv hlavne Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ľudí.
Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza často zo zahraničia vo forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a finančnej pomoci.
Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
Ľudia v týchto krajinách sú hlavne zástupcovia žltej rasy. Sústreďujú sa v oblastiach kde prichádza pravidelne monzún, lebo ten im zabezpečuje všetko. Veľmi často tam dochádza k prírodným katastrofám.
Tieto štáty ponúkajú svoju lacnú pracovnú silu západnému svetu, ale časť z nich sa už dlhší čas orientuje na výrobu elektroniky a hospodársky sa rozvíjajú. Hovoríme im aj ázijské tigre. Ťaží sa tu cín, ropa, nikel, priemysel elektronický, chemický, textilný je na vysokej úrovni.
Pestuje sa hlavne ryža, kukurica, pšenica, bavlník, čaj, koreniny, palma olejná, kokos
Zo živočíšnej výroby sa chovajú prasce, dobytok.
Doprava je dobre rozvinutá v Indii, kde sú aj železnice a letisko v Bombay a prístavy v Bombay a Madrase. Lodná doprava je po rieke Ganga, Indus a Mekong. V tejto časti je známe letisko v Bankoku, Singapúre a v Manile.
Na ostrove Borneo je cestná doprava len po pobreží.
India je veľmi zaľudnená v mnohých centrách. Ľudia sa hlavne sústreďujú pri riekach a v Bengálskom zálive. STRUČNÝ POPIS DAŽĎOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické podnebie. Toto sa vyznačuje vysokými priemernými ročnými teplotami v rozmedzí 24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C.
Predstave bujného a nepreniknuteľného pralesa zodpovedá večne zelený a čiastočne opadavý tropický prales. Keď vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je vyplnený niekoľkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni. Najvyššie vždy čnie niekoľko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje koruny veľké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opäť menší počet stromov nízkych.
Takéto zelené dažďové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a menej už v Austrálii.
V Južnej Amerike je najrozľahlejšou oblasťou vždy zelených pralesov povodie Amazonky, rieky Parana a krajina pri prameňoch rieky Orinoko.
Teplota je tu veľmi vysoká, takisto aj vlhkosť (cez 90%) pri každodenných zrážkach (ročne je to až 3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo rastlinstva a živočíšstva. Na brehoch rastú početné druhy paliem (Phytelephes). Najvyššie poschodie pralesa tvoria hospodársky cenné listnáče ako štíhle juvie (Bertholettia) ktorých semená sú známe ako para-orechy. Hospodársky veľmi významné sú aj listnaté stromy Havea, z ktorých sa vyrába akostný kaučuk. V podraste môžeme nájsť machy, tieňové byliny, drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene stromov zdobia početné druhy orchideí, bromélií a kaktusov. V tôňach a zátočinách môžeme nájsť listy Victoria Regia, ktorá sa pestuje aj v európskych botanických skleníkoch. Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych drevín.
Pralesom brazílskym sa veľmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej Ameriky. Tu sú zvlášť zastúpené palmy (palma kráľovská), cykasy, stromovité paprade a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášť hlodavce vyskytujú málo. Početné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom počte.
Ďalšia rozsiahla oblasť vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väčšie rozdiely v klíme počas roka. Na rozdiel od brazílskych pralesov sú dažďové pralesy zvlášť v povodí rieky Konga zložené z pomerne početných druhov drevín a pripomínajú stĺporadie s mohutným kmeňmi na vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaučukodárne stromy a iné dreviny poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atď).
Oproti západoafrickým dažďovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe Madagaskaru, kde sa vyskytujú početné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské prasa, z plazov sú to leguány a hady.
Africkým dažďovým pralesom sa veľmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú často vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevňujú v mäkkej pôde diskovitými koreňmi. Rastlinstvo dokonale vypĺňa priestor pralesa vertikálne aj horizontálne. Nápadná je tmavá jednotvárna zeleň kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou machov, papradí, bylín a stavačov.
Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, červeno škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré sa používajú na výrobu pleteného nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj veľmi rýchlo rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná ročná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má veľmi nepatrný výkyv. Nie je tu chladné ročné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom pásme ani ročná a mesačná premenlivosť. Dažde sú prudké, obyčajne medzi poludním a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najčastejšie sa vyskytuje oblačnosť stredných stupňov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo monzúny.
Podnebie TDP
Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom zrážok v rovnakom množstve. Následkom optimálnych vegetačných podmienok, vlahy a teploty sa vzhľad tohto pralesa počas roka nemení, resp. nie je tu vegetačná doba prerušená ani zimou ani suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá, ale nedosahuje nikdy tak intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch je tu stále vlhký a teplý a preto umožňuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význačné svojimi vrstvami červenej pôdy.
Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Ročná amplitúda teploty je (2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod 20°C. Celoročné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášť v pruhu tesne pozdĺž rovníka. Ďalej od rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez dažďov. Vyrovnanosť klímy sa uplatňuje počas dňa. Rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej. Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom každodenného dažďa dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do súmraku. Vzdušná vlhkosť dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a iba okolo poludnia klesá na 40-25%.
TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdĺž rieky Amazon a dolných tokov amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne pobrežie Strednej Ameriky.
Najďalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie Floridy, až za obratník raka a najďalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží Madagaskaru a Brazílie.
Je tu vplyv pasátov ktoré umožňujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000 m.n.m.
Monzúnové lesné pásmo
Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od predošlého typu sa líši dobou sucha počas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom zimného sucha má tento prales už čiastočne opadavé dreviny. Rozdiel medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väčší.
Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam, juhovýchodná Čína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené. V Čerapuňdží v pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde ročne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnosť kôry zvetrávania je veľmi veľká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného hydrolytického účinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väčšia časť primárnych minerálov bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu kremičitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú tak červené či žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na kyslých horninách je stupeň feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku vysokých zrážok sú časté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najčastejšie v podobe polygonálne alebo sieťovito usporiadaných červených akumulácií oxidovaného železa v svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je charakteristická veľmi nízka katiónová sorpčná kapacita a nízka nasýtenosť sorpčného komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín.
Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach veľmi intenzívny, ale obmedzený na niekoľko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej kondenzácií produktov humifikácie, čo je spojené s hromadením nízkomolekulárnych látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%.
Veľké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom.
Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom (rozmanitosť dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Často je tvorené jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášť tejto vrstvy sú porastené lianami na kmeňoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi.
Väčšina stromov ma stĺpovitý štíhly kmeň z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celoročného rastu sa letokruhy nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z čelade Moraceae (morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubačovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae (sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptačne výhodné.
Rozdielnosť mikroklimatických, zvlášť svetelných a vlahových pomerov sa odráža na charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné neveľké, hladké a kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú naopak veľké, tvarovo veľmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvička na listoch bránila transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú časť, je významná silná gutácia.
U drevín a ostatných rastlín TDP je význačný spôsob opeľovania. Uplatňuje sa chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od červenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanosť klímy vo vnútri lesa. Teplota dňom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášť v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkosť dosahuje až 90-100%. Nočné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká späť a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho veľký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu.
Nedostatok svetla a nutnosť rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmeňmi až 20cm silnými, ktoré majú koreň v pôde ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmeňoch a vetvách stromov, a prenikajú do značných výšok.
Prevažne sú to rastliny náročné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich začiatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada,
Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú veľké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života sú adaptované na zachytenie vody svojimi koreňmi.
Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla.
Epifity sú ďalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené ťažkým svetelným podmienkam. Vyrastajú na kmeňoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny čerpajú z neveľkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážď, alebo ju čerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými koreňmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavačovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láčkovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmeť).
Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zreteľný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny značne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenáročné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z čelade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách.
Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byť v jednotlivých prípadoch rôzne. Význačným rysom je veľká rozmanitosť druhov a v konkurenčných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v ňom veľké množstvo lian, často visiacich nad vodným tokom.
Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné dažďové pralesy. Tento les je ochudobňovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny ťažko rozkladajú a dostávajú sa späť do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými koreňmi.
Keď dôjde k poklesu zrážok tak vrchná časť začne zhadzovať listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná ročná a mesačná teplota.
Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkosť je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje.
V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú veľké.
Väčšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väčšie množstvo zrážok a menší výpar, ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m. Stromy majú silný kmeň a veľkosť listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášť papradí. V bylinnom a kerovom pásme prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov.
V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu účasť svetelne menej náročných druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväčší podiel stromom s tuhými skoro tvrdými listami.
Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV V TDP
V TDP žije veľmi veľa živočíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre každé územie sú charakteristické iné živočíchy.
Južná Amerika
Zo živočíchov tu žije okrem hmyzu aj veľa obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý chvost. Sú to zvlášť ploskonosé opice ako vrešťan. Ďalej tu žijú vačice, dikobrazy, tapíry, mravenčiary, leňochody, veľa netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha opeľovať kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj veľké hady a po stromoch lezúce žaby.
Afrika
Zo živočíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj letuschopné šupinochostové veveričky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Veľa z týchto zvierat sa vyskytuje aj v pralesoch Indonézie.
Juhovýchodná Ázia
Zo zvierat sa tu vyskytuje veľký počet hmyzu, je tu veľa hmyzožravcov, ako mravčiar. Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atď.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie. Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do polárnych končín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo veľký význam kedy sa zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na flórogenézu pretože oceány a pevniny boli úplne inak rozložené.
Výmena flór mohla prebiehať na územiach aj ďaleko od seba vzdialených. Napr. existovalo spojenie medzi Austráliou a Južnou Amerikou, ktoré umožňovala Antarktída, ktorá mala inú polohu ako má dnes. Tiež mohla nastať výmena flór medzi Afrikou a Južnou Amerikou, pretože k ich rozdeleniu dochádza až na konci kriedy, ale spojenie medzi Austráliou a Antarktídou trvalo až do mladších treťohôr.
Koncom kriedy už existoval pás trópov a subtrópov so vždy zelenou vegetáciou zrejme zasahujúcou až ďaleko od rovníka. Napr palmy (rody Nipa, Sabal) rástli na územiach dnes ležiacich na 60 °s.š. Severná hranica prebiehala dnešným Anglickom, Dánskom až po južné Švédsko.
V treťohorách bol na severnej pologuli vytvorený mierny pás s opadavými stromami. Na južnej pologuli to bola flóra tropická nazývaná gelindenská. Bola to flóra vždy zelených typov, s listami veľkých rozmerov (40cm a viac). Bola tvorená zástupcami čeladí dodnes charakteristických pre vlhké trópy hlavne Ázie a Afriky. Medzi Európou a juhovýchodnou Áziou bol tento pás prerušený rastlinstvom približne savanovitého typu vplyvom tamojších sezónnych aridných podmienok. Ľadová doba nezasiahla trópy vo veľke miere. Tu sa uplatňovalo striedanie období humidnejšej klímy (pluviály, časove podobné glaciálom) a obdobie aridnejšej klímy(podobné interglaciálom). Tieto zmeny podmieňovali nástup a ústup niektorých druhov, ale aj ich vymieranie. Týka sa to menovite Afriky, kde vplyvom aridizácie podnebia, zaniklo veľa zástupcov flóry vlhkých trópov, ale v Ázii a v Južnej Amerike sa táto flóra zachovala úplnejšie a rozsiahlejšie.
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ.
V strednej Amerike patrí k rozvodiu pohorie Sierra Madre v dolnej časti Mexika a Guatemaly.
Významne rieky v tejto oblasti sú Usumacnia a Motagua. Medzi jazerá môžeme zaradiť Izabal a Nikaragua. Úmorie je väčšinou Karibské more. Postavený je Panamský prieplav medzi Atlantikom a Tichým Oceánom.
V južnej Amerike sú tri dôležité rieky a to Orinoko, Amazonka a Paraná. Rozvodím sú Andy a úmorie tvorí Atlantický oceán. Bezodtokové oblasti sú v medzihorských kotlinách (Bolivijská plošina). Ďalšie významne rieky sú Magdaléna v Columbii a rieka Berbice.
Zaujímavá je aj najväčšia lagúna sveta Maracaibo.
V Afrike sú dôležité dve rieky Congo a Niger. Niger pramení v Guinejskej vysočine a vlieva sa do Guinejského zálivu. Má pritom veľa prítokov napr. Benue a Sokoto. Rieka Congo prameni v Mitumba Mountains pri jazere Tanganika a vlieva sa do Atlantiku.
Medzi jazerá patria Volta, Mai-Ndombe, a Ntomba.
V Ázijskej časti rieky Ganga a Brahmaputra zavlažujú oblasti s vysokou koncentráciou ľudstva. V Indii sú to rieky Krishna a Godavari, ktoré pramenia v západnom Ghate a úmorie je Indický oceán. V juhovýchodnej Ázii je to Mekong, ktorý pramení v Himalájach.
VYUŽITIE DAŽĎOVÝCH PRALESOV
Využitie dažďových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s ťažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na poľnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohľadu na dôsledky. TDP má však aj iné využitie.
Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomiť vždy keď navštívime lekáreň. Pravdepodobnosť že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%. Môže to byť antibiotikum, diuretikum, laxativum, liek proti bolesti, alebo len obyčajné kvapky proti kašľu. Aby sme si mohli doceniť bohatstvo týchto rastlín stačí keď si uvedomíme že roční obrat tohoto využitia vo farmaceutickom priemysle v celosvetovom meradle sa odhaduje na 30 miliárd dolárov.
Človek sa naučil z pralesa brať a nič nevracať. Príkladom bezohľadnosti niektorých krajín ktoré čerpajú z TDP je farmaceutická spoločnosť, ktorá vynaložila mnohomiliónové investície na pestovanie madagaskarského barvníka (Catharanthus roseus), z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej chorobe, leukémii. Rastlina sa pestuje na komerčnom základe už v niekoľkých krajinách, ale Madagaskar, z ktorého rastlina bola prvý krát dovezená, dostal veľmi málo (pokiaľ niečo dostal).
Boj proti chorobám
Antikoncepčné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v mexických lesoch, a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá rastie na západe v Afrike. Okrem už hore spomenutej (Catharanthus roseus), Národný ústav pre boj s rakovinou (National Cancer Institute) tvrdí, že v TDP môže byť najmenej 10 ďalších druhov, ktoré by sa mohli stať superhviezdami v boji proti rakovine. A je tiež nádej že jedna z rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu by mohla byť použitá v terapii proti AIDS.
Vedci zatiaľ preskúmali len 1 z 10 rastlín z celkového počtu 125 000 druhov. Takže môžeme dúfať v prínos ďalších produktov z TDP. Ale dôležité je kto sa dostane k rastline skôr - vedec alebo drevorubač.
Zatiaľ čo máme každodenný úžitok z TDP tak každý deň prispievame k jeho ničeniu. Možno si to ani neuvedomujeme ale mnohí z nás o tom vedia. Ľudia z rozvinutých krajín to ešte podporujú keď žiadajú o špeciálne druhy dreva.
Parkety alebo drahý nábytok býva často z vzácneho dreva a pritom cenu ktorú zaplatíme za nábytok nezodpovedá výlohám pri výrobe a ani nezahŕňa daň z vylesňovania.
Ďalšia nepriama cesta k ničeniu TDP je dopyt západného sveta na krmivo pre dobytok. Európske spoločenstvo importuje veľké množstvo energického manioku z Thajska. Maniok sa pestuje v Thajsku na pôdach, kde predtým bol vyklčovaný TDP. A znova treba zdôrazniť že cena za hospodárske zvieratá vykrmené maniokom nepokrýva náklady.
Odhaduje sa že asi 80% dreva sa ťaží nezákonne. Brazília nemá zdroje a ani zamestnancov ktorí by vykonávali dozor nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpečná. Mnoho spoločností ťaží drevo bez povolenia, ťaží sa v chránených oblastiach, pričom sa drevo ilegálne splavuje po riekach cez hranice. OCHRANA TDP
TDP sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár našej planéty. Ich biologická rozmanitosť je naozaj veľmi veľká. Na ploche 50 ha Malajského polostrova je viac druhov drevín ako môžete nájsť v celej Severnej Amerike. Jediný krík v Peru obýva toľko druhov mravcov, koľko ich nenapočítate na Britských ostrovoch. Nedávne výskumy ukázali, že v korunách stromov môže byť až 30 miliónov druhov rôzneho hmyzu, čo znamená že tieto lesy ktoré pokrývajú 6% povrchu Zeme, sú domovom pre 70 možno 90% všetkých druhov organizmov žijúcich na Zemi. TDP nie sú len ozdobou prírody, ale aj živou súčasťou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu veľa z nich ohrozených. Stratili sme už doposiaľ polovicu TDP a rýchlosť odlesňovania sa v priebehu 90 rokoch zdvojnásobila. V niekoľkých budúcich desaťročiach môžeme byť svedkami úplného vylesnenia TDP. Klčovanie pralesov sa stalo celosvetovým problémom.
Denne vymizne viac ako 10 druhov rastlín a živočíchov. My si pomyslíme že včera z planéty zmizlo trochu hmyzu,ale hmyz je môže byť veľmi dôležitý pre opeľovanie rastlín. Ako príklad môže slúžiť plantáž palmy olejnej v Malajzii. Milióny týchto paliem museli doteraz opeľovať ručne, teda veľmi neefektným a nákladným postupom. Potom majitelia plantáží zistili že palma olejná vo svojom prírodnom prostredí v kamerunských lesoch bola opeľovaná malými nosatcami čo sú chrobáky. Priviezli ich teda do Malajzie a vypustili ich do plantáží.(Ekologické ťažkosti nehrozili lebo bolo známe že nosatec sa venuje výlučne iba opeľovaním palmy.
Dnes opeľuje palmy výlučne nosatec a ročné úspory sú 140 miliónov amerických dolárov.
Na to všetko by sme mali pamätať keď budeme jesť margarín alebo používať kozmetické prípravky alebo akýkoľvek výrobok z palmového oleja - že musíme byť vďační za služby nedôležitých malých chrobákov z kamerunských lesov.
Najvýznamnejším dôvodom, prečo ochrana TDP je celosvetovým problémom a nutnosťou je skutočnosť, že s ničením pralesov súvisí globálny environmentálny problém – oteplovanie Zeme. Na jednej strane neustále rastú emisie CO2 do atmosféry a na strane druhej významný absorbér tohoto skleníkového plynu ľudia jednoducho ničia. Okrem globálneho významu existuje celý rad lokálnych dôvodov, prečo TDP treba chrániť. Medzi najdôležitejšie negatívne vplyvy ničenia TDP patria erózia pôdy a záplavy, pretože nemá čo prílevy dažďovej vody zachytávať keď sa pralesy vyrúbu. Keď sa vyrúbu pralesy okolo rovníka sa môže narušiť systém dažďov a vetrov a zväčší sa svietivosť na rovník.
Objavuje sa dobrá správa na záchranu TDP. Je to návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch čo by mohlo značne zmierniť obsah CO2 v atmosfére. A určite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebať za rok až 10 ton uhlíka. Znamená to že jeden milión m2 môže likvidovať z ovzdušia až jednu miliardu ton uhlíka. Vysadzovaním stromov nemôžeme všetku akumuláciu uhlíka z ovzdušia vylúčiť, nie je na to dosť voľnej pôdy. Reálne by sme si mohli dať cieľ o polovičné zníženie. Vyžadovalo by to za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Finančné náklady by mohli znášať priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve je. Keby sa táto kampaň rozložila na viac ako 10 rokov ročne by bolo treba asi 8 miliárd dolárov. Je to 5násobok čiastky, ktorá je určená na tropické lesníctvo. Nemalo by sa začať vysádzať stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokračovať s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovať s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach.
Nádej pre budúcnosť
TDP majú doposiaľ nádej v niektorých krajinách ako na Filipínách, Thajsku a v Indii kde bolo odlesňovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesňovanie v posledných rokoch veľmi veľké urobila kroky aby zabránila vyklčovaniu. Ešte ďaleko lepší je rozvoj skupín občianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi. Indonézke ekologické fórum (Indonesian Enviromental Forum) získalo podstatný politický vplyv. V Indii hnutie Chipko a kampaň za Tiché údolie (Silent Valley) dosiahli už značných výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás (Green Belt) v období jedného roka viac stromov ako sa podarilo vláde za 10 rokov. Takáto snaha sa dá pozorovať aj v Kolumbii.
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCŤ?
Ja osobne si myslím že Slovensko nemôže veľkou mierou pomôcť zastaviť výrub TDP.
Slovensko je malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme.
Žeby sme mohli organizovať nejaké vysádzanie stromov sa nedá povedať. Jediné čo môžeme podľa mňa urobiť je, že sa môžeme aktívne začleňovať do organizácii, ktoré sú proti výrubu a podporujú ochranu TDP. Alebo môžeme organizovať zbierku na pomoc TDP, ale veľa peňazí by sa asi nevyzbieralo a ako som uviedol ročný rozpočet na vysádzanie stromov v tropických oblastiach by mal byť okolo 8 miliárd USD. Neviem, či na Slovensku by sa vyzbieralo niekoľko, možno 100 tisíc. Čo by bolo aj tak pekné. V prvom rade by sa mali snažiť veľké a bohaté štáty, ktoré by mohli ovplyvniť obchod s drevom a tak obmedziť ťažbu v TDP. Tiež by mohli ponúknuť finančnú pomoc na kontrolu ťaženia dreva, pretože chudobné krajiny na to nemajú. Každá krajina by mohla zakázať dovoz vzácnych drevín a výrobkov z nich, ako nábytok parkety, a to vrátane Slovenska. Ale zatiaľ je rozhodujúci dopyt po takýchto veciach a konzumný spôsob života, takže pokiaľ nezmeníme svoje myslenie, alebo nenájdeme nejaké alternatívne riešenie, tak podľa môjho názoru bude výrub pokračovať.
Európa vrátane Slovenska môže ísť vzorom aj v tom smere ako sa stará o svoje národné parky a územia a za porušenie zákona by malo dávať veľké pokuty, možno by sa aj ostatné krajiny mali uberať týmto smerom a začať si chrániť aj to málo čo im zostalo.
Takže nie Slovensko samostatne, ale celý svet môže zastaviť ničenie pralesov.
ZÁVER
Fakty nie sú povzbudivé. V súčasnosti je nenávratne stratených viac ako dve tretiny TDP. Faktom tiež je, že tento problém sa netýka len krajín, kde sa TDP rozprestierajú, ale nás všetkých – celého ľudstva. Tempo ničenia TDP je veľmi rýchle a prírodné bohatstvo nám mizne z pred očí. Prales sú pľúca Zeme a keď ich stratíme budeme dýchať?
Možno dostaneme rozum a ešte zachránime čo máme. Možno nakoniec tých múdrych bude tak málo, že bohatí ľudia budú chodiť na dovolenky do rezervácie TDP a obdivovať krásu ktorú sme my - tí obyčajní ľudia už dávno stratili.
Ak majú ďalšie generácie žiť a nie živoriť na tejto planéte, treba konať, alebo aspoň burcovať ku konaniu tých, ktorí musia a môžu. Moja práca je tiež výzvou k tomu, aby sa problém ochrany TDP stal vecou každého z nás, prinajmenšom aby aspoň každý o ňom vedel. Tlak verejnosti na kompetentných býva tiež účinným nástrojom ochrany životného prostredia. POUŽITÁ LITERATÚRA
Zachráňme Zem- Jonathan Poritt
Základy Ekológie- Eugene P. Odum
Ohrozená Príroda- E. Hadač, B. Moldan, J. Stoklasa
Fytogeografia- R.
Hendrych
Lidé a Zeme, Ročník 5
National Geographic- World Atlas revised sixth edition
Geografia pre 2 ročník gymnázia
Internet
Viliam Antal
Tropické dažďové pralesy
Spôsoby využívania a problémy ich ochrany
Február 2002
Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUČNÝ POPIS DAŽĎOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽĎOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCŤ? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických dažďových pralesov (TDP), ako sa prales využíva a ochraňuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovať. Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako veľká diverzita druhov rastlín a živočíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú veľký význam aj z medicínskeho hľadiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovať lieky, alebo zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizačným chorobám. V tejto práci vám chcem ukázať aký nenahraditeľný význam má prales pre celé ľudstvo a život na Zemi. Dňom čo dňom sa zmenšuje kvôli ľahostajným potrebám ľudí a konzumnému spôsobu života aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel poukázať na to, ako sa TDP drancuje a snaha ľudstva bojovať za jeho ochranu a možno i záchranu nie je dostatočná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Dažďové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
1. Oblasť povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväčšia súvislá plocha, a na Stredoamerickej šiji. Taktiež v malom množstve sa dažďový prales nachádza na východnom pobreží Brazílie ale tu už prebieha rapídne odlesňovanie. Dažďový prales môžeme nájsť aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
2. Oblasť povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales obklopuje celý Guinejský záliv a pokračuje až k Viktorinmu jazeru. Najmenej ovplyvnený prales je zatiaľ v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí Nigeru a v štátoch Sierra Leone, Pobrežie Slonoviny a v Ghane.
3. Oblasť indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúnovej oblasti a prechádzajú do povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézii. Dažďový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu.
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvateľstva odráža hlavné historické osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s prisťahovalcami, takže je tam veľa miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Afričania.
Vhodné klimatické podmienky na väčšine územia Strednej Ameriky umožňujú pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväčším štátom je Mexiko. Hospodárstvo štátu sa zakladá na ťažbe nerastných surovín, poľnohospodárskej činnosti a na spracovateľskom priemysle. Väčšina vyťažených nerastných surovín sa vyváža v málo spracovanom stave.
Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak, kakaovník, kávovník, a veľa druhov ovocia a zeleniny.
Brazília
Na rozsiahlom území je veľa nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatočné. Prevláda poľnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka.
Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor.
Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je ťažobný priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný priemysel.
Poľnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice, vinnej révy, cukrovej trstiny.
V oblasti TDP sa ťaží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn,
Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokoľvek druhu. Lodná doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu veľké lode splavovať aj Orinoko a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Veľa ciest bolo postavených kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné.
Najviac zaľudnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu, Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti.
V strednej Amerike sa ťaží striebro, zlato, zinok, železo, meď.
Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území Mexika. Veľké letiská sú v Mexico City a v Paname. Veľké Prístavy sú v Paname a Veracruze.
Zaľudnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala.
V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu značné zásoby nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger. Pre miestnu potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica olejná, kávovník.
Ťaží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín.
Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných lokálnych náboženstiev až po islam a kresťanstvo.
Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v Accre. V Zaire má doprava slabú úroveň. Zaľudnený je Guinejský záliv hlavne Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ľudí.
Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza často zo zahraničia vo forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a finančnej pomoci.
Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
Ľudia v týchto krajinách sú hlavne zástupcovia žltej rasy. Sústreďujú sa v oblastiach kde prichádza pravidelne monzún, lebo ten im zabezpečuje všetko.
Veľmi často tam dochádza k prírodným katastrofám.
Tieto štáty ponúkajú svoju lacnú pracovnú silu západnému svetu, ale časť z nich sa už dlhší čas orientuje na výrobu elektroniky a hospodársky sa rozvíjajú. Hovoríme im aj ázijské tigre. Ťaží sa tu cín, ropa, nikel, priemysel elektronický, chemický, textilný je na vysokej úrovni.
Pestuje sa hlavne ryža, kukurica, pšenica, bavlník, čaj, koreniny, palma olejná, kokos
Zo živočíšnej výroby sa chovajú prasce, dobytok.
Doprava je dobre rozvinutá v Indii, kde sú aj železnice a letisko v Bombay a prístavy v Bombay a Madrase. Lodná doprava je po rieke Ganga, Indus a Mekong. V tejto časti je známe letisko v Bankoku, Singapúre a v Manile.
Na ostrove Borneo je cestná doprava len po pobreží.
India je veľmi zaľudnená v mnohých centrách. Ľudia sa hlavne sústreďujú pri riekach a v Bengálskom zálive. STRUČNÝ POPIS DAŽĎOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické podnebie. Toto sa vyznačuje vysokými priemernými ročnými teplotami v rozmedzí 24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C.
Predstave bujného a nepreniknuteľného pralesa zodpovedá večne zelený a čiastočne opadavý tropický prales. Keď vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je vyplnený niekoľkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni. Najvyššie vždy čnie niekoľko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje koruny veľké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opäť menší počet stromov nízkych.
Takéto zelené dažďové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a menej už v Austrálii.
V Južnej Amerike je najrozľahlejšou oblasťou vždy zelených pralesov povodie Amazonky, rieky Parana a krajina pri prameňoch rieky Orinoko. Teplota je tu veľmi vysoká, takisto aj vlhkosť (cez 90%) pri každodenných zrážkach (ročne je to až 3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo rastlinstva a živočíšstva. Na brehoch rastú početné druhy paliem (Phytelephes). Najvyššie poschodie pralesa tvoria hospodársky cenné listnáče ako štíhle juvie (Bertholettia) ktorých semená sú známe ako para-orechy. Hospodársky veľmi významné sú aj listnaté stromy Havea, z ktorých sa vyrába akostný kaučuk. V podraste môžeme nájsť machy, tieňové byliny, drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene stromov zdobia početné druhy orchideí, bromélií a kaktusov. V tôňach a zátočinách môžeme nájsť listy Victoria Regia, ktorá sa pestuje aj v európskych botanických skleníkoch.
Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych drevín.
Pralesom brazílskym sa veľmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej Ameriky. Tu sú zvlášť zastúpené palmy (palma kráľovská), cykasy, stromovité paprade a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášť hlodavce vyskytujú málo. Početné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom počte.
Ďalšia rozsiahla oblasť vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väčšie rozdiely v klíme počas roka. Na rozdiel od brazílskych pralesov sú dažďové pralesy zvlášť v povodí rieky Konga zložené z pomerne početných druhov drevín a pripomínajú stĺporadie s mohutným kmeňmi na vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaučukodárne stromy a iné dreviny poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atď).
Oproti západoafrickým dažďovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe Madagaskaru, kde sa vyskytujú početné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské prasa, z plazov sú to leguány a hady.
Africkým dažďovým pralesom sa veľmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú často vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevňujú v mäkkej pôde diskovitými koreňmi. Rastlinstvo dokonale vypĺňa priestor pralesa vertikálne aj horizontálne. Nápadná je tmavá jednotvárna zeleň kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou machov, papradí, bylín a stavačov. Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, červeno škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré sa používajú na výrobu pleteného nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj veľmi rýchlo rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná ročná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má veľmi nepatrný výkyv. Nie je tu chladné ročné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom pásme ani ročná a mesačná premenlivosť. Dažde sú prudké, obyčajne medzi poludním a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najčastejšie sa vyskytuje oblačnosť stredných stupňov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo monzúny.
Podnebie TDP
Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom zrážok v rovnakom množstve.
Následkom optimálnych vegetačných podmienok, vlahy a teploty sa vzhľad tohto pralesa počas roka nemení, resp. nie je tu vegetačná doba prerušená ani zimou ani suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá, ale nedosahuje nikdy tak intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch je tu stále vlhký a teplý a preto umožňuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význačné svojimi vrstvami červenej pôdy.
Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Ročná amplitúda teploty je (2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod 20°C. Celoročné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášť v pruhu tesne pozdĺž rovníka. Ďalej od rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez dažďov. Vyrovnanosť klímy sa uplatňuje počas dňa. Rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej. Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom každodenného dažďa dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do súmraku. Vzdušná vlhkosť dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a iba okolo poludnia klesá na 40-25%.
TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdĺž rieky Amazon a dolných tokov amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne pobrežie Strednej Ameriky. Najďalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie Floridy, až za obratník raka a najďalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží Madagaskaru a Brazílie.
Je tu vplyv pasátov ktoré umožňujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000 m.n.m.
Monzúnové lesné pásmo
Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od predošlého typu sa líši dobou sucha počas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom zimného sucha má tento prales už čiastočne opadavé dreviny. Rozdiel medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väčší.
Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam, juhovýchodná Čína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené.
V Čerapuňdží v pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde ročne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnosť kôry zvetrávania je veľmi veľká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného hydrolytického účinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väčšia časť primárnych minerálov bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu kremičitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú tak červené či žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na kyslých horninách je stupeň feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku vysokých zrážok sú časté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najčastejšie v podobe polygonálne alebo sieťovito usporiadaných červených akumulácií oxidovaného železa v svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je charakteristická veľmi nízka katiónová sorpčná kapacita a nízka nasýtenosť sorpčného komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín.
Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach veľmi intenzívny, ale obmedzený na niekoľko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej kondenzácií produktov humifikácie, čo je spojené s hromadením nízkomolekulárnych látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%. Veľké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom.
Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom (rozmanitosť dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Často je tvorené jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená.
Stromy zvlášť tejto vrstvy sú porastené lianami na kmeňoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi.
Väčšina stromov ma stĺpovitý štíhly kmeň z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celoročného rastu sa letokruhy nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z čelade Moraceae (morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubačovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae (sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptačne výhodné.
Rozdielnosť mikroklimatických, zvlášť svetelných a vlahových pomerov sa odráža na charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné neveľké, hladké a kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú naopak veľké, tvarovo veľmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvička na listoch bránila transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú časť, je významná silná gutácia.
U drevín a ostatných rastlín TDP je význačný spôsob opeľovania. Uplatňuje sa chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od červenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanosť klímy vo vnútri lesa. Teplota dňom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášť v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkosť dosahuje až 90-100%. Nočné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká späť a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho veľký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu.
Nedostatok svetla a nutnosť rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmeňmi až 20cm silnými, ktoré majú koreň v pôde ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmeňoch a vetvách stromov, a prenikajú do značných výšok. Prevažne sú to rastliny náročné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich začiatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada,
Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú veľké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života sú adaptované na zachytenie vody svojimi koreňmi.
Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla.
Epifity sú ďalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené ťažkým svetelným podmienkam.
Vyrastajú na kmeňoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny čerpajú z neveľkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážď, alebo ju čerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými koreňmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavačovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láčkovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmeť).
Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zreteľný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny značne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenáročné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z čelade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách.
Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byť v jednotlivých prípadoch rôzne. Význačným rysom je veľká rozmanitosť druhov a v konkurenčných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v ňom veľké množstvo lian, často visiacich nad vodným tokom.
Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné dažďové pralesy. Tento les je ochudobňovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny ťažko rozkladajú a dostávajú sa späť do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými koreňmi.
Keď dôjde k poklesu zrážok tak vrchná časť začne zhadzovať listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná ročná a mesačná teplota. Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkosť je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje.
V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú veľké.
Väčšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väčšie množstvo zrážok a menší výpar, ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m.
Stromy majú silný kmeň a veľkosť listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášť papradí. V bylinnom a kerovom pásme prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov.
V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu účasť svetelne menej náročných druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväčší podiel stromom s tuhými skoro tvrdými listami.
Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV V TDP
V TDP žije veľmi veľa živočíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre každé územie sú charakteristické iné živočíchy.
Južná Amerika
Zo živočíchov tu žije okrem hmyzu aj veľa obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý chvost. Sú to zvlášť ploskonosé opice ako vrešťan. Ďalej tu žijú vačice, dikobrazy, tapíry, mravenčiary, leňochody, veľa netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha opeľovať kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj veľké hady a po stromoch lezúce žaby.
Afrika
Zo živočíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj letuschopné šupinochostové veveričky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Veľa z týchto zvierat sa vyskytuje aj v pralesoch Indonézie.
Juhovýchodná Ázia
Zo zvierat sa tu vyskytuje veľký počet hmyzu, je tu veľa hmyzožravcov, ako mravčiar. Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atď.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie. Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do polárnych končín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo veľký význam kedy sa zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na flórogenézu pretože oceány a pevniny boli úplne inak rozložené. Výmena flór mohla prebiehať na územiach aj ďaleko od seba vzdialených. Napr. existovalo spojenie medzi Austráliou a Južnou Amerikou, ktoré umožňovala Antarktída, ktorá mala inú polohu ako má dnes.
Tiež mohla nastať výmena flór medzi Afrikou a Južnou Amerikou, pretože k ich rozdeleniu dochádza až na konci kriedy, ale spojenie medzi Austráliou a Antarktídou trvalo až do mladších treťohôr.
Koncom kriedy už existoval pás trópov a subtrópov so vždy zelenou vegetáciou zrejme zasahujúcou až ďaleko od rovníka. Napr palmy (rody Nipa, Sabal) rástli na územiach dnes ležiacich na 60 °s.š. Severná hranica prebiehala dnešným Anglickom, Dánskom až po južné Švédsko.
V treťohorách bol na severnej pologuli vytvorený mierny pás s opadavými stromami. Na južnej pologuli to bola flóra tropická nazývaná gelindenská. Bola to flóra vždy zelených typov, s listami veľkých rozmerov (40cm a viac). Bola tvorená zástupcami čeladí dodnes charakteristických pre vlhké trópy hlavne Ázie a Afriky. Medzi Európou a juhovýchodnou Áziou bol tento pás prerušený rastlinstvom približne savanovitého typu vplyvom tamojších sezónnych aridných podmienok. Ľadová doba nezasiahla trópy vo veľke miere. Tu sa uplatňovalo striedanie období humidnejšej klímy (pluviály, časove podobné glaciálom) a obdobie aridnejšej klímy(podobné interglaciálom). Tieto zmeny podmieňovali nástup a ústup niektorých druhov, ale aj ich vymieranie. Týka sa to menovite Afriky, kde vplyvom aridizácie podnebia, zaniklo veľa zástupcov flóry vlhkých trópov, ale v Ázii a v Južnej Amerike sa táto flóra zachovala úplnejšie a rozsiahlejšie.
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ.
V strednej Amerike patrí k rozvodiu pohorie Sierra Madre v dolnej časti Mexika a Guatemaly.
Významne rieky v tejto oblasti sú Usumacnia a Motagua. Medzi jazerá môžeme zaradiť Izabal a Nikaragua. Úmorie je väčšinou Karibské more. Postavený je Panamský prieplav medzi Atlantikom a Tichým Oceánom.
V južnej Amerike sú tri dôležité rieky a to Orinoko, Amazonka a Paraná. Rozvodím sú Andy a úmorie tvorí Atlantický oceán. Bezodtokové oblasti sú v medzihorských kotlinách (Bolivijská plošina). Ďalšie významne rieky sú Magdaléna v Columbii a rieka Berbice.
Zaujímavá je aj najväčšia lagúna sveta Maracaibo.
V Afrike sú dôležité dve rieky Congo a Niger. Niger pramení v Guinejskej vysočine a vlieva sa do Guinejského zálivu. Má pritom veľa prítokov napr. Benue a Sokoto. Rieka Congo prameni v Mitumba Mountains pri jazere Tanganika a vlieva sa do Atlantiku. Medzi jazerá patria Volta, Mai-Ndombe, a Ntomba.
V Ázijskej časti rieky Ganga a Brahmaputra zavlažujú oblasti s vysokou koncentráciou ľudstva. V Indii sú to rieky Krishna a Godavari, ktoré pramenia v západnom Ghate a úmorie je Indický oceán. V juhovýchodnej Ázii je to Mekong, ktorý pramení v Himalájach.
VYUŽITIE DAŽĎOVÝCH PRALESOV
Využitie dažďových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s ťažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na poľnohospodársku výrobu.
Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohľadu na dôsledky. TDP má však aj iné využitie.
Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomiť vždy keď navštívime lekáreň. Pravdepodobnosť že náš liek bol vyrobený z rastlín tropickéh