Theodore Dreiser Americká Tragédia
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 6280×
Příbuzná témata
Theodore Dreiser Americká Tragédia
Autor: USA, prozaik, dramatik a novinár. Pochádzal z 13 detí. Od útleho detstva opovrhoval náboženstvom. Cestuje po celej Amerike a až po nespočetných neúspechoch v práci sa sáva novinárom a spisovateľom.Literárny druh: neveršovaná epika
OBSAH
Clyde Griffiths pochádzal z veľmi náboženskej rodiny. Jeho rodičia usporadúvali misie, ktoré ich nútili často sa sťahovať a málo im vynášali. Clyde mal troch súrodencov: staršiu sestru Estu(Hester), ďalej Juliu a Franka. Clyde už odmalička rád sníval a žil vo svojom vlastnom svete. Obdivoval bohatých ľudí a automaticky im prisudzoval šťastie. No čím bol starší, tým viac sa mu nepáčil spôsob života jeho rodiny a odmietal zúčastňovať sa na verejných misiách. Keď dosiahol šestnásť rokov, začal pracovať. Od najpodradnejších prác sa dostal až pod krídla hotela Green Davidson v Kansas city. Tam ho očaril život bohatých ľudí žijúcich v hoteli a tým sa uňho ešte viac vystupňovala túžba po spoločenskom úspechu. Počas tohto obdobia stretáva Hortensiu Briggsovú, v ktorej spoznáva svoju prvú lásku. Tá ho však iba využíva pre peniaze, ktoré zrazu nadobudol a on, počarený jej pôvabom, to spozná až príliš neskoro. Poľutovaniahodným faktom ostáva, že Clyde, i keď bol pri peniazoch, nikdy nedokázal obetovať takmer nič pre rodinu a radšej bezhlavo míňal na rozmarnosti. A aj vtedy, keď sa Esta dostala do nepríjemnej pozície slobodnej matky, nepreukázal patričnú úctu k rodine a vždy sa staral len sám o seba. Nehoda, pri ktorej prišlo o život malé dievčatko, Clyde je nútený odísť z Kansas city a zmeniť si meno.(no nie nadlho) V Chicagu stretáva bohatého príbuzného Samuela Griffithsa- brata svojho otca Asu, ktorý ho pozýva pracovať do Lycurgu do jeho továrne na výrobu golierov. Clydovi náramne stúpne sebavedomie a po trojmesačnej tvrdej práci v práčovni ho povýšia na vedúceho oddelenia. Medzitým sa zoznamuje s bohatou vetvou rodiny- s pani Griffithsovou, s Bellou a s Gilbertom, ktorý Clyda pre prílišnú podobnosť a nízke spoločenské postavenie odsudzuje. Stretáva i Sondru Finchleyovú, ktorá ho očarí, no zatiaľ si na ňu netrúfa. V továrni sa zamiluje do robotníčky Roberty Aldenovej, ktorú i zvedie, no pre zákaz v továrni akýchkoľvek milostných vzťahov to tají. Mladí ľudia sú spolu istý čas šťastní a nie o dlhý čas sa nezodpovedne vrhnú i do sexuálnych rozkoší. Roberta, aj keď jej Clyde zatiaľ nič nesľúbil, dúfa, že si ju zoberie.
No Clyde si myslí, že je predurčený stať sa niekým a jeho presvedčenie vzrastie, keď sa opätovne stretáva so Sondrou, ktorá mu však teraz preukazuje úctu a na Gilbertovu zlosť ho začne včleňovať do vysokej spoločnosti. Medzi Sondrou a Clydom sa začína budovať vzťah, čo značne oslabuje Clydovu náklonnosť k Roberte. Roberta rýchlo vycíti, že niečo nie je v poriadku a začne sa obávať o jej česť. No objaví sa väčší problém, keď zistí, že je tehotná. Clyde sa všemožne snaží „dať veci do poriadku“, no nedarí sa mu to. Dostáva sa do začarovaného kruhu klamstiev a postupne nie je schopný lietať medzi milovanou Sondrou a odvrhnutou Robertou. Úplne pobláznený Sondrinou krásou a bohatstvom znenávidí Robertu, ktorá na neho tlačí a núti ho k sobášu. Roberta pre svoj stav odchádza utrápená domov a Clyde sa zatiaľ zabáva- no ako mrak sa nad ním vznáša Roberta. Prežíva najväčšie šťastie so Sondrou a zároveň najväčšie útrapy s Robertou. Vo fáze najväčšieho zúfalstva a túžbe po Sondre sa mu do rúk dostávajú noviny, kde sa dočíta o utopení páru a v hlave sa mu začína spletať diabolský plán vraždy. Po dlhých úvahách a počiatočného odporu k zločinu sa rozhodne uskutočniť ho. Ako jazero smrti si určí Trávnaté jazero, kde pri poslednej návšteve so Sondrou a so spoločnosťou zisťuje, že tam nechodia takmer žiadni ľudia. A tak teda naoko vyhovie Roberte a sľúbi jej sobáš. Ona za ním so všetkou dôverou odchádza a sama tak kráča v ústrety smrti. Po príchode na Trávnate jazero však zistí, že tam nebude môcť uskutočniť svoj plán pre veľa svedkov. A tak, pod iným menom odchádza s naivnou Robertou k Veľkému Volavčiemu jazeru, kde zbabelo svoj čin vykoná. Po čine uteká k Sondre a na nešťastie stretáva troch mladíkov, ktorí mu neskôr dopomôžu k odsúdeniu. Pri svojej milovanej Sondre si veľa neoddýchne- hneď na druhý deň totiž Robertu nájdu a stopy, ktoré po sebe Clyde zanechal svedčia o vražde- a i ukážu na páchateľa. Clyde je rýchlo dolapený, odvlečený do väzby a následne obžalovaný z vraždy. Dôkladne nepremyslený plán ho stavia pred trest smrti: kufrík, listy, oblek, fotografický aparát, zmenené mená a i rany na Robertinej tvári ho usvedčujú samy. Na jeho stranu sa pre pomoc šokovaného Samuela Griffithsa stavia vynikajúca obhajoba pozostávajúca z Belknapa a Jephsona, proti nemu po kariére túžiaci štátny zástupca Mason, ktorému obžaloba výborne hrá do karát- blížia sa totiž voľby na post sudcu a výhra v tomto silne medializovanom procese by mu k tomuto postu dopomohla. Akokoľvek sa však obhajoba snaží, Clyde je uznaný za vinného a preložený do domu smrti. Jedinou nádejou je odvolanie.
Tentoraz sa do všetkého zapletá i Clydova matka, ktorá sa všemožne snaží získať peniaze na odvolanie- Samuel Griffiths už odmieta akúkoľvek iniciatívu a finančnú pomoc. Všetku snahu však zmarí apelačný súd, ktorý návrh na prešetrenie prípadu odmieta a odsudzuje Clyda k smrti.
A tak Clyde čaká v cele na smrť v elektrickom kresle. Dni si kráti snením o Sondre, ktorá mu posiela i lístok, z ktorého síce sála niekdajšia láska, no zároveň mu dáva navždy zbohom. Clyde si až v posledné dni uvedomuje svoju lásku k matke, k životu a i k Bohu, ktorú ho naučil kazateľ MacMillan. Práve MacMillanovi sa Clyde ako jedinému úplne prizná k svojmu hroznému činu. Nachádza odpustenie a na druhý svet sa odoberá spokojný- verí, že na druhom svete ho privítajú s otvorenou náručou. Postavy: hlavné: Clyde Griffiths, Roberta Aldenová, Sondra Finchleyová
vedľajšie(no významné): Mason, Belknap, Jephson, Hortensia Briggsová, pani Griffithsová, Gilbert Griffiths, MacMillan
CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV: Clyde Griffiths- zbrklý, nesmelý, romantický a nesmierne citovo labilný chlapík túžiaci po spoločenskom postavení. Síce žil v chudobnej rodine, čo ho vďaka spoločenským pomerom v krajine oslabilo a zdeformovalo, žil vždy vo svojich vlastných predstavách. I vo svojich rokoch( keď mal 21) bol prekvapujúco duševne nevyspelý.
Roberta Aldenová: bola o dva roky staršia od Clyda, vždy chudobná, no hrdá a mravne i nábožensky vychovaná. Žiaľ, vďaka tomu, že vyrastala na dedine medzi prísnou rodinou, po príchode do Lycurgu sa ukázalo, že je nesmierne naivná no dôverčivá. Túžila po veľkej láske, čo sa jej nevyplatilo.
Sondra Finchleyová: pochádzala z jednej z najbohatších a najvýznamnejších rodín v Lycurgu, bola krásna, no jej krása spočívala v nielen fyzickej príťažlivosti, ale i v peniazoch a rozmarnosti. Pre Clyda to bola žena jeho snov- priťahovala ho fyzicky a taktiež si uvedomoval, že vďaka nej sa môže dostať k vysokému spoločenskému postaveniu. Typ rozprávača: vševediaci
Kompozičný plán: Román je rozdelený na 3 časti a v rámci každej časti na kapitoly.
Prvá časť opisuje jeho život od narodenia až po nehodu v Kansas city, druhá časť život v Lycurgu a hlavnú zápletku knihy a tretia kniha opisuje samotné obžalovanie, proces a odsúdenie, teda rozuzlenie,
prvá kniha: 19 kapitol
druhá kniha: 47 kapitol
tretia kniha: 34 kapitol + Spomienka ( krátky zostrih života rodiny Griffithsovcov po Clydovej smrti.- a história sa opakuje...)
Kniha ma 731 strán.
Hlavná myšlienka diela: Na našom svete je najdôležitejšia láska, rodina, viera v Boha a šťastie. No naša spoločnosť je tak prekrútená, že citovo labilnejší človek vsadí radšej na peniaze, spoločenské postavenie a myslí si, že práve kariéra je zárukou šťastia. Tak sa sám zapletá do vlastných osídel a pre úspech v spoločnosti je schopný hrozných činov, dokonca i vraždy. A až na samom konci, keď už nie je žiadna nádej na svetlú budúcnosť, si sám uvedomí, čo je najdôležitejšie.
Hlavná téma: americká spoločnosť v 19. storočí, kde prekvitá spoločenská diferenciácia a triedna diskriminácia. Theodore Dreiser netradične využíva naturalizmus, čím poukazuje i na temnejšiu stránku americkej spoločnosti: chudobu, závisť, zaslepenosť majetkom. Spoločnosť vlastne deformuje ľudský charakter- a to sa stáva najľahšie vtedy, keď sám človek je labilný.
Jazykové prostriedky:
Personifikácia: Naozaj, akoby sa mu vysmieval ten čudný tmavý rybník, obkľúčený zo všetkých strán nádhernými mäkkými borovicami. (str. 456; Clyde, stiesnené myšlienky ohľadom spáchania činu)
Rečnícka otázka: Načo sem prišiel? Čo má uskutočniť? Preboha, na čo myslí? (str.457; Clydove váhanie pred uskutočnením činu)
Básnické zvolanie: Zabiť Robertu! To nie! (str.457;Clyde sa bráni svojim úmyslom)
Zdrobneniny: Tvárička sa ti celkom zachmúrila. Nože, zasmej sa maličký. Stisni Sondre ručičku a buď dobrým chlapčekom. (str. 401 ; Sondra sa prihovára Clydovi)
Epiteton: A potom mu svojim koketným a prefíkaným spôsobom hľadela do očí a usmievala sa nežným, omamným úsmevom. (str.310; Sondra zvádza Clyda)
„čarovná a neodolateľná moc“( str.235; časť o Roberte a jej snu podmaniť si mužov)
Prirovnanie: A voda sa podobala obrovskej čiernej perle, ktorú nejaká mocná ruka možno v hneve, v hre alebo z fantázie hodila do vnútre tmavého, zeleného údolia- vyzerala ako bez dna, keď sa človek na ňu díval. (str. 456; Clydove myšlienky pred vykonaním vraždy)
Metafora- V tej chvíli sa ponoril do hĺbok vlastnej bytosti, aby ju zachytil. (str. 457; opäť myšlienky pri Veľkom Volavčom jazere)
Metonymia: A Clyde bol sám, tak strašne sám a opustený v tom krásnom tmavom kráľovstve, do ktorého ho ktosi zaviedol a teraz od neho odišiel. (str.
457; myslím, že metonymia je tam v tom zmysle, že Clyde na popud svojho horšieho ja- ten „ktosi “- prišiel s Robertou na Veľké Volavčie jazero, a keď tam prišiel, zrazu ho ten „ktosi “ opustil a nechal ho samého, bez odvahy hrozný čin vykonať )
Ďalšie prostriedky:
-Výseky z novín, letákov: Kniha je popretkávaná rôznymi výstrižkami z novín týkajúcich sa Clyda pre väčšiu autentickosť, dokumentárnosť. Napr: MLADÍK OBŽALOVANÝ Z VRAŽDY ROBOTNÍČKY. Bridgeburg, N.Y. 6. August....(str. 584; článok v novinách po zatknutí Clyda). Niekedy sú tam uvedené len tituly (str. 627). Pre zdôraznenie sú tieto texty odlíšené iným písmom( mierna kurzíva). Ďalej sa v knihe vyskytovali náboženské hlásenia z letáčikov Griffithsovcov, čím autor zdokumentoval náboženský život tejto rodiny.(str.9)
-Listy, pozvánky: Taktiež odlíšeným písmom, väčšinou korešpondencia medzi Clydom a Robertou, Sondrou či jeho matkou. Zahrnuté všetky listiny, čo si Clyde uchovával.(napr. strany 511, 627, 297, 765...)
-váhanie, opakovanie sa, nedokončené myšlienky- Autor sa často snažil poukázať na isté Clydove myšlienkové pochody a neustále na nich upozorňovať, aby si čitateľ uvedomil ich vážnosť. Nedokončené myšlienky sa často vyskytujú v časti knihy, keď Clyde nevedel vyriešiť problém s Robertinym tehotenstvom , váhanie a opakovanie sa zas v častiach, kde sa Clyde zaoberá myšlienkami na vraždu, resp. keď ju plánuje. (samozrejme, váhanie, opakovanie sa a nedokončené myšlienky sa vyskytovali v celej knihe, keďže Clyde bol typ veľmi zmäteného a neistého človeka, ale v uvedených častiach sa vyskytovali naozaj najčastejšie)
-zvukové podfarbenie- na str. 457-458 badáme kvílenie vtáka: kit kit ka-a-a-a., čím chce autor zdôrazniť dramatickosť oného výjavu.
-pomlčkami zas autor vyjadroval chaostickosť Clydovho myslenia, pričom sa snažil byť rázny( str.457; vražda),
-do zátvoriek vsadil podvedomé myšlienky, ktoré boli skôr neuvedomelé.
-kurzívou (často včlenená priamo do textu) autor vyčleňoval buď rôzne podfarbenia, citácie či myšlienky niekoho iného alebo len zvýrazňoval istý fakt.
Znaky diela zaraďujúce ho do medzivojnovej literatúry: Americká spoločnosť po prvej svetovej vojne: do popredia sa dostávajú vládnuce strany, čo spôsobuje stiesnenosť nižších vrstiev; je to román (epika); stratená generácia; vnútorný monológ; otupenosť ľudí a ich snaha umelo vychutnávať život; mierne experimentovanie autora- myslím, že dielo aj čiastočne surrealistické, pretože autor poukázal na priepastné rozdiely medzi snom a realitou; veľké spoločenské rozdiely, izolovanosť spoločenských tried; naturalizmus
Kritika: Kniha americká tragédia ma veľmi zaujala. Počula som aj názor, že začiatok je nudný- ale to vôbec nie je pravda. Vyvrcholenie knihy je síce v druhej časti knihy,. no keby T. Dreiser vynechal opis detstva hlavnej postavy, čitateľ by nemal šancu pochopiť jej myšlienkové pochody a konanie.
Ako čitateľ som Clydom Griffithsom hlboko opovrhovala: ako inak mám súdiť človeka, ktorý opovrhuje svojou vlastnou rodinou len pre jej jednoduchosť a chudobu? No autor sa postupne grandiózne dostáva až do úplného vnútra hlavnej postavy, čím čitateľovi predostrie jeho túžbu po nesprávne chápanom šťastí a depresiu vyplývajúcu z jeho spoločenského postavenia- ktorá ho ako slabocha úplne ovládla. Pristihla som sa, že ku koncu diela som si dokonca priala, aby bol Clyde oslobodený- veď po zločine si uvedomil, čo spáchal a čo je vlastne správne. No bez trestu by sa Clyde nedostal až na samý vrch svojej osobnosti, čo chápem ako pochopenie života, milovanie Boha a prostého, duševného šťastia. Dielo sa mi fakt veľmi páčilo a prečítala som si ho s radosťou. Prekážala mi však zdĺhavosť poslednej časti- autor mohol trochu skrátiť priebeh súdneho procesu. Inak nemám žiadne výhrady.