Teória literatúry (slovník pojmov)
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 26256×
Příbuzná témata
Teória literatúry (slovník pojmov)
Literárne druhy – lyrika, epika, drámaLyrika – óda, elégia, sonet, epigram (satirická báseň)
Epika – epos, balada, poviedka, román, novela, rozprávka, povesť
Dráma – tragédia, činohra, komédia
Poézia – je umelecká literatúra, ktorá je písaná viazanou rečou – vo veršoch
Próza – je umelecká literatúra, ktorá je písaná voľnou, neviazanou rečou
Obsah básne – téma + idea
Téma – básne sú udalosti, ktoré podnietili básnika napísať báseň
Idea básne – je hlavná myšlienka básne
Lyrická báseň – je báseň, v ktorej autor vyjadruje svoje city, myšlienka a nálady
( Dedinôčka je to, Z úzkej izby, Nehaňte ľud môj )
Epická báseň – je báseň, ktorý rozpráva príbeh ( Mor ho!, Ežo Vlkolinský )
Verš – je jeden riadok básne
Strofa, sloha – je skupina veršov usporiadaných do celku
Rým- je zvuková zhoda slabík na konci veršov
striedavý rým – a b a b
združený rým – aa bb
obkročný rým – a bb a
prerývaný rým – a b c b
nepravidelný rým – a b c d
Refrén – je opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci každej strofy.
Rytmus – je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verš Stopy - daktyl - prízvučná- neprízvučná- neprízvučná
- trochej – prízvučná- neprízvučná
- jamb – neprízvučná- prízvučná
- spondej – prízvučná- prízvučná
Balada – je epická báseň, ktorá má pochmúrny dej, nadprirodzené javy, rýchly spád a tragický koniec
ľudová balada – (Kačička divoká, Išli hudci horou)
umelá balada – poznáme autora (Ján Botto: Žltá ľalia, K. J. Erben: Vodník)
sociálna balada – zlé sociálne pomery, vojna (Martin Rázus: Matka)
Hlavná postava lit.
diela – je osoba, okolo ktorej sa sústreďuje dej literárneho diela.
Kolektívny hrdina – ak hlavnou postavou nie je jednotlivec, ale skupina ľudí
kolektív ( slovanskí poslovia v básni Mor ho !)
Rozprávka – je vymyslený príbeh, v ktorom dobro vyhráva nad zlom
- ľudová – vytvoril je ľud, meno tvorcu nepoznáme (Jelenček)
- umelá – má konkrétneho autora (Milan Rúfus: O troch grošoch)
-fantastická–je prepletaná dejmi, ktoré v skutočnosti nie sú možné
(Snehulienka)
-reálna–je prepletaná dejmi, sú v skutočnosti možné ( Psota a lakomý dvoram)
- prozaická – písaná vetami (Popolvar, Cisárové nové šaty)
- básnická – písaná vo veršoch ( O troch grošoch, Neviditeľné auto)
- dramatická – písana formou divadelnej hry (Július Zeyer“ Radúz a mahulienka)
- klasická – fantastické deje pôsobia tajomne (O perníkovej chalupke)
- moderná- fantastické deje nepôsobiace tajomne (O škaredej princezne)
Zvukomaľba – napodobnenie zvuku vhodným využitím hlások v slová
Ľudová pieseň – uspávanky, svadobné, ľúbostné, vojenské, pracovné, zbojnícke,
trávnice,
poddanské.. Zľudovená piesne – vystihujú cítenie ľudu, majú formu ľudovej piesne a ľud ich prijal za svoje
napriek tomu, že ich vytvoril známi umelec (Samo Tomášik: Hej, pod Kriváňom)
Porekadlo – je krátky výrok, ktorývystihuje vyjadruje určitú životnú múdrosť ľudu
Príslovie – je krátky výrok, ktorý na základe dlhodobej skúsenosti vyjadruje určitú životnú
múdrosť ľudu, vyplýva z neho poučenie (Kto hlboko orie, zlato vyoráva)
Poviedka – je krátke prozaické lit. dielo, ktoré má jednoduchý dej, krátku časovú následnosť
a vystupuje v ňom málo počet postáv (Do konca, Rysavá jalovica)
Groteskná poviedka – spájanie poerického a absurdného videnia a chápania sveta a ľudí.
Novela – má zložitejší dej než poviedka a vystupuje v nej viac postáv (Aťka)
Román – je rozsiahle epické lit. dielo, ktoré rieši množstvo problémov, vyskytuje v ňom
mnoho postáv, postavy sa vyvíjajú, menia sa a zachytáva dlhé časové obdobie (Babička)
Bájka – je krátky epický útvar, v ktorom namiesto ľudí vystupujú zvieratá, rastliny alebo vecí. Správajú sa ako ľudia a z nich správanie vyplýva ponaučenie (Vrabec a kohút)
Inotaj, alegória – hlbší význam bájky
Báj – je rozprávanie o tom, ako si ľudia v dávnych dobách vysvetľovali svet (Arachné)
Povesť – je jednoduchý príbeh z minulosti, ktorý sa viaže k určitému miestu, osobe, času
druhy povestí : miestne, historické, démonologické, heraldické
Dialóg – je rozhovor dvoch alebo viacerých osôb
Monológ – je výstup alebo rozprávanie jednej osoby
Epický čas – je čas, ktorý plynie v literárnom diele – tzv. rozprávací čas. Plynie omnoho
rýchlejšie ako skutočný čas.
Gradácia - je stupňovanie deja
Sonet – je lyrická forma básne.
Verše sú usporiadané po štrnástich, a to :
4 + 4 + 3 + 3 alebo 4 + 4 + 6
Presah v básní – keď myšlienka nekončí jedným veršom, ale pokračuje v ďalšom
Esej – je umelecký spracovaná úvaha o aktuálnych otázkach spoločenského, kultúrneho alebo
hospodárskeho života
Elégia, žalospev – je lyrická báseň, v ktorej básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou
Skutočnosťou ( Ján Hollý: Žalospevy)
Óda (oslavná báseň) – je rozsiahlejšia báseň, v ktorej cieľom bolo osláviť nejakú radosť alebo
slávnostným spôsobom vyjadriť o významnej téme , o národnej slobode, a podobné
Epigram (satirická báseň)– je krátka báseň, v ktorej autor satiricky a kritický vyjadruje svoj
vzťah k osobám alebo k spoločnosti (K. H. Borovský: Demokratický)
Humoreska – poviedka so žartovnou tematikou, ktorej cieľom je pobaviť čitateľa, vyvolať
smiech na účet zobrazených postáv
Literárny kritik – zaoberá a hodnotí literárne dielo, objasňuje ich význam
Románova kronika – epické dielo, v ktorom autor chronologický zachytáva udalosti tak, ako
ich prežil alebo sa o nich dopočul ( Margita Figuli: Mladosť)
Reportáž – ide o sprostredkovanie faktov, autor sa ich dôsledne pridržiava, ale zároveň ich aj
hodnotí a vyjadruje vlastné stanovisko. S tým je spojené subjektívnosť a citová
zafarbenosť výrazu (L. Mňačko“ Rozprával ten Kapitán)
Zdrobneniny – sú príznačne pr ľudovú slovesnosťpoužíva sa na vyjadrenie citového vzťahu
alebo vyjadrenie detského videnia sveta (malíčky)
Epitetom – je básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osôb, veci...
Metafora – má obrazný charakter. Je to pomenovanie veci, vlastnosti alebo deja pomocou inej
veci, vlastnosti alebo deja na základe vzájomnej podobnosti
Personifikácia – čiže zosobnenie, je osobitným druhom metafory. Vzniká prenášaním
ľudských vlastností na neživé veci
Prirovnanie – vzniká porovnávaním dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné.