Taoizmus

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 1896×

Příbuzná témata



Taoizmus

TAOIZMUS

Vznik Taoizmu

Taoizmus a konfucianizmus vznikli približne v rovnakej dobe, asi v 6. storočí pred n.l. Postava zakladateľa taoizmu je napoly mýtická. Neexistuje žiadny doklad o tom, že Lao-c skutočne žil. Podľa niektorých názorov zakladateľom taoizmu nebol jeden človek, ale niekoľko mudrcov žijúcich v rovnakej dobe ako myslený Lao-c. Napriek tomu najstaršie čínske dejiny, napísané okolo 2. storočia pred našim letopočtom, obsahujú stručný životopis tohto muža.
Podľa tradície vykonával úrad archivára v kráľovskom paláci v hlavnom meste dynastie Čou. Tam začal byť známy ako Lao-c, čo nie je meno, ale titul s významom "Starý majster". Bol veľmi múdry a mnoho ľudí si od neho žiadalo radu v náboženských a politických problémoch. Jedného dňa sa však rozhodol odísť z Číny. Na hraniciach ho zastavil colník a požiadal ho, aby spísal svoje učenie. Rukopis, ktorý vtedy Lao-c po sebe zanechal, je známy ako Tao-te-ting, "Kanoická kniha o Ceste a jej Sile".

Tao-te-ting

Tao-te-ting je zbierkou osemdesiat jedna krátkych básní nazývaných kapitoly. Tie sú písané niekoľkými málo slovami a ľudia sa nad ich významom zamýšľajú už storočia, rovnako ako sa zaoberajú významom textov v židovsko-kresťanskej Biblii. Mnoho básní je adresovaných vládcom, ktorým radí, ako správne vládnuť. Odporúča pokoru a nečinnosť, pretože vládcovia, ktorí sa vmiešavajú do života ľudí, si podľa neho koledujú o problémy. Navrhuje riešiť problémy, pokiaľ sú malé, a nečakať až narastú. Vmiešavaním a zasahovaním sa ľudia môžu dopustiť chýb, ktoré sa ťažko odstraňujú.
Ako chápať tao
Tao je počiatok všetkých vecí. V Tao-te-ting sa hovorí:
Tao plodí jedno,
jedno plodí dve,
dve plodí tri,
a tri plodí všetky veci. To znamená, že nezmerné, beztvárne Tao existovalo pred všetkým ostatným. Z neho vychádza pôvod bytia, Jedného. Z Jedného vychádza rovnováha síl jin a jang, ktoré sú protikladné, ale neoddeliteľné. Jin a jang sa prejavujú z troch základných silách sveta, ktorými sú nebo, zem a človek. Z týchto troch vychádza všetko ostatné. Tao je všeobjímajúca sila alebo skutočnosť obsiahnutá vo všetkom. Ľudia nie sú schopní Tao vidieť, ale môžu si ho uvedomovať v cyklických premenách prírody - noc a deň, zima a leto, dážď a slnko, smrť a narodenie. Tieto protikladné sily prírodného sveta sú obsiahnuté v čínskej koncepcii jin a jang.
Jang je sila nebies. Je to sila, pohybu, svetla, ohňa, tepla a života. Doslovný význam jang je "slnečná strana" hory.

Jin, zatienená strana hory, je protikladom jang, ale nie je možné ju od jang oddeliť. Tak ako nemôže byť tieň bez slnka, nemôže byť jin bez jang. Tieto dva princípy vystupujú vždy spoločne. V taoistickom chápaní však tieto sily nie sú ozajstné protiklady, ale jedna druhú doplňujú. Svoje rozdiely riešia v rámci veľkého kruhu symbolizujúceho jednotu Taa.

Podľa taoistov, dobro a zlo, áno a nie, nie sú príliš ďaleko od seba, preto treba životné strasti znášať s pokojom. V skutočnosti po určitej dobe sa to čo vyzeralo ako šťastie môže zmeniť na katastrofu a to čo zo začiatku vyzeralo ako nešťastie, skončí dobre.

Význam slova tao v čínštine

V čínštine slovo tao znamená "cesta". Touto cestou sa rozumie cesta prirodzenosti.
Cieľom taoistov je dosiahnutie harmónie s princípom Tao.

V čínštine každý jednotlivý znak zahŕňa mnoho významových odtieňov.
Vo funkcii podstatného mena sa tao obvykle prekladá ako "cesta", ale okrem toho môže mať tao ešte ďalšie významy.
Znak pre tao je kombináciou dvoch znakov, ktoré predstavujú slová hlava a chodidlo. Znak pre chodidlo naznačuje myšlienku smeru alebo cesty a znak pre hlavu myšlienku uvedomelej voľby. Hlava však zároveň znamená počiatok a chodidlo koniec. Znak pre tao tak symbolizuje nepretržitý kolobeh vesmíru, kruh nebies a zeme. A konečne, znak pre tao vyjadruje taoistickú myšlienku, že večné tao je zároveň v pohybe a nehybné.

Taoistické kánony

V roku 471 taoistickí majstri usporiadali prvý Tao-cang - Taoistický kánon, ktorý sa skladá z 1200 zvitkov. Okrem výkladov Tao-te-tingu zahŕňa spisy o alchýmii a nesmrteľnosti, životopisy nesmrteľných a hrdinov a záznamy o dobrých skutkoch a dlhovekosti. Obsahuje filozofické eseje a ľudové príbehy, magické slová a meditáciu, obrady a liturgiu a ďalšie príklady a ukážky taoistického myslenia.
Druhý taoistický Kánon obsahoval 7300 a tretí 4565 zvitkov. Posledná verzia Kánonu bola vydaná v roku 1444, v dobe dynastie Ming a obsahovala 5318 zvitkov.

Telesné cvičenia a koncepcia wu-wej

Taoizmus postihuje nielen intelektuálny a duchovný život svojich stúpencov, ale preniká aj do ich telesného života. Taoisti veria, že zdravé telo je prvým nutným krokom k dosiahnutiu výsostných duchovných stavov. S taoizmom sa preto od počiatku spájajú určité liečebné a stravovacie praktiky.
Taoisti nič nezakazujú, len odporúčajú vyhýbať sa látkam, ktoré telu škodia.

Neoddeliteľnou súčasťou taoistických praktík je tiež cvičenie.
Cviky sa snažia napodobniť prirodzený pohyb zvierat, uvoľniť prúdenie čchi a odstrániť telesné napätie, ktoré ľuďom bráni v nájdení vnútorného mieru a spojenia s Taom.
Ústrednou myšlienkou taoistickej meditácie je koncepcia wu-wej čiže "nečinenie". Táto koncepcia v praxi znamená dosiahnutie stavu vnútorného pokoja, zanechanie všetkých myšlienok a činností týkajúcich sa vonkajšieho sveta tak, aby mohlo vstúpiť Tao.

Taoisti veria, že čas strávený v meditácii predlžuje život.

Vzájomné ovplyvňovanie taoizmu a konfucionizmu

Behom storočí sa konfuciánstvo, buddhizmus a taoizmus vzájomne preplietali a ovplyvňovali.
Toto miešanie rôznych tradícií je v súlade z Ázijským prístupom k náboženstvu, ktorý pripúšťa možnosť veriť vo viac ako jednu pravdu
Táto prax je možná, pretože jednotlivé tradície si neprotirečia, skôr sa navzájom dopĺňajú.

Taoisti hľadajú vo svojom živote rovnováhu a harmóniu. Ich myšlienky sú často spájané s teóriou jin a jang, ktorá vysvetľuje pôsobenie protikladných síl v prírode

Spoločné a odlišné znaky s inými náboženstvami

Taoizmus zdieľa spolu s buddhizmom a konfuciánstvom mnoho spoločných rysov. Rovnako ako buddhisti a konfuciánci sa ani taoisti nezúčastňujú pravidelných bohoslužieb a nemusia sa vyznávať zo svojej viery. Nie sú ani nútení hlásiť sa k určitému vyznaniu. Aj keď existuje mnoho tradičných obradov a zvykov, žiadneho sa veriaci nemusí zúčastniť, aby sa mohol stať taoistom. Na rozdiel od vyznávačov kresťanstva, islámu alebo judaizmu, taoisti buddhisti a konfucianci neveria v jednu najvyššiu bytosť a v nesmrteľnosť duše. Zatiaľ čo v centre pozornosti veriaceho na západe stojí láska k bohu, náboženstvo v Číne sa sústredilo na etické problémy bežného života a sebazdokonaľovanie. Taoizmus poskytuje človeku návod k morálnemu životu a pokúša sa objasniť postavenie ľudského jednotlivca vo svete.

Idey taoizmu

V taoizme neexistuje žiadny posmrtný život v nebeskom kráľovstve, ani reinkarnácia. Centrom pozornosti taoistov je život teraz a tu, život v tomto svete.

Taoisti dávajú prednosť jednoduchému, prostému životu v súlade s prírodou pred úspechom a kariérou. „Príliš mnoho pýchy spôsobí ľudský pád.“

Taoisti si prajú dlhý pozemský život a snažia sa urobiť všetko pre to, aby taký život dosiahli. Žiť podľa taoistických princípov vyžaduje sebadisciplínu, sebauvedomenie a sebakontrolu. Veria, že pomocou najrôznejších životu a zdraviu prospešných činností, ako je cvičenie, meditácia zdravá strava, môžu dosiahnuť veľmi dlhý život.

Kladú dôraz na význam uchovania "troch pokladov" ľudského života: esencie, energie a ducha. Tieto tri súčasti sú neoddeliteľné a vzájomne závislé.

Esencia (ťing) sa spája s tvorivosťou a zo základnými telesnými funkciami, vrátane rozmnožovania. Energia (čchy), životná vitalita sa spája s pohybom a silou. Duch (šen) je spojený s vedomím, intelektom a duchovnosťou. Tieto tri elementy musia byť udržované v rovnováhe a súlade. Obzvlášť dôležitá je čchy, lebo pôsobí na oba ďalšie elementy.

Taoistické božstvá

Pre veriacich má taoizmus pripravený celý pantheon - veľký žiariaci šík bohov; všetko viditeľné a neviditeľné na svete je podriadené nejakému božstvu. Je to svet bohov a démonov, ktorí povstali z ľudí (hrdinovia, zbožní ľudia), s vlastnou hierarchiou a presnými pravidlami.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?