Systematický prístup k nespolupracujúcemu správaniu

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 1615×

Příbuzná témata



Systematický prístup k nespolupracujúcemu správaniu

Úlohou seminárnej práce je vytvoriť si vlastné predstavy o použití nasledujúcich rád týkajúcich sa vhodných reakcií na nespolupracujúce správanie žiakov:

1.Riešte nespolupracujúce správanie skôr, ako vás „vytočí“.
2.Na nespolupracujúce správanie reagujte buď rozhodne alebo si ho vôbec nevšímajte.
3.Rozlišujte medzi vedením žiakov k spolupracujúcemu správaniu a utváraním charakteru.
4.Rozlišujte medzi ojedinelým nespolupracujúcim správaním a pravidelným vzorcom nespolupracujúceho správania.
5.Majte pod kontrolou kedy a kde budete nespolupracujúce správanie riešiť.
6.Dajte žiakom možnosť dôstojne ukončiť nespolupracujúce správanie.
7.Nesnažte sa hrať na detektíva.
8.Využívajte pomoc kolegov.
9.Využívajte pomoc rodičov.
10.Používajte alternatívny plán vyučovania.
11.Nepoužívajte telesné tresty.
12.Buďte si vedomý svojich práv a hraníc svojich možností. 13.Držte sa svojich názorov.
14.Poznajte svojich žiakov a sami seba.


1.Príliš často učitelia tolerujú nespolupracujúce správanie tak dlho až ich rozčúli natoľko, že sú príliš vyvedený z miery a niesú schopný riešiť situáciu konštruktívne. Rozčúlenie zabráni učiteľovi premyslieť si ako efektívne zasiahnuť. Preto je lepšie rázne zasiahnuť proti nespolupracujúcemu správaniu skôr ako sa vystupňuje do tej miery, ktorú považujeme za neprípustnú.
2.Všeobecne možno povedať, že nerozhodný, povrchný pokus riešiť nespolupracujúce správanie sťažuje učiteľovi účinné riešenie ďalšieho výskytu takéhoto správania.
3.Učiteľ by mal vyrušovanie riešiť na základe modelu vyučovacieho procesu; sústrediť sa na to aby žiakovi pomohol odstrániť asociálny vzorec správania, ktorý sa uňho prejavoval v triede. Úloha rozvíjať žiakov charakter je mimo rámec povinností a možností učiteľa.
4.K odstráneniu ojedinelého nespolupracujúceho správania sa používajú iné metódy ako k odstráneniu stále sa opakujúceho nespolupracujúceho správania. Pri riešení vzorcov nespolupracujúceho správania by si mal učiteľ dopriať dlhší čas na prípravu postupu, pričom ojedinele sa vyskytujúce nespolupracujúce správanie by malo byť riešené v momente keď sa objaví.
5.Učiteľovi sa lepšie rieši nespolupracujúce správanie vtedy, keď sa mu podarí udržať kontrolu nad tým, kde a kedy bude so žiakmi o ich nesprávnom správaní jednať. Väčšinou žiakom oveľa viac záleží na tom ako sa na nich pozerajú ostatní spolužiaci, než na tom, čo sa snažia pre neho spraviť učitelia.

Preto má učiteľ oveľa väčšiu nádej dosiahnuť produktívny rozhovor o vylúčení nespolupracujúceho správania , keď so žiakom hovorí v súkromí, ako keď si obaja naraz robia starosti o ostatných žiakov, ktorí sú nablízku. 6.Ak učiteľ očakáva od svojich žiakov dôstojné správanie, musí sa vyhnúť všetkému, čo by v nich mohlo vytvárať strach, že ich dôstojnosť bude napadnutá. Preto by pri riešení nespolupracujúceho správania, i hrubého a protivného, mal dať žiakom možnosť dôstojne nahradiť nespolupracujúce správanie spolupracujúcim, bez toho aby sa zhodili. Keď sa žiaci správajú hrubo, je učiteľ v pokušení im rýchlo odseknúť alebo ich uzemniť. Toto jednanie sa môže obrátiť i proti učiteľovi.
7.Nezdravé súperenie medzi učiteľom a žiakmi bude učiteľ podporovať aj tým že sa bude hrať na detektíva.
8.Dobre pripravená, vhodná učebná činnosť by nemala byť zrušená len preto, že vyučovanie neprebieha tak hladko ako učiteľ očakával. Učiteľ by sa nemal vzdávať svojich dobre premyslených nápadov. Ale dobre pripravený alternatívny plán môže niekedy zachrániť dni, keby by bol pôvodný plán bol pre nespolupracujúce správanie žiakov nepoužiteľný. 9.Riešenie nespolupracujúceho správania je jedným z najzložitejších úloh učiteľa. Učiteľ by sa nemal báť požiadať o pomoc. Mal by hovoriť o svojich myšlienkach s kolegami, ktorým dôveruje a hľadať u nich pomoc, keď sa dostane do obzvlášť zložitej situácie.
10.Učiteľ môže požiadať o pomoc rodiča žiaka alebo riaditeľa o akúkoľvek pomoc, ktorú považuje za nevyhnutnú, aby čo najefektívnejšie využil možnosť ovplyvniť žiaka. 11.Zákon v mnohých krajinách zakazuje používanie telesných trestov v škole. Najväčšou nevýhodou je ich deštrukčný vplyv na „podnikateľské“ prostredie úcty a spolupráce, ktoré veľmi výrazne vplýva k udržaniu žiakov v aktívnej účasti na vyučovaní.
12.Skôr ako sa učiteľ dostane do nepríjemnej situácie, mal by si zistiť akú podporu môže očakávať od vedenia školy, štátnej správy a profesných organizácií. 13.Ak učiteľ vie rozsah svojej autority, nemal by ju vyčerpávať do krajnosti. 14.Učiteľ by sa mal pravidelne zamýšľať nad svojimi motívmi, ktoré ho vedú k tomu, že so žiakmi jedná danými spôsobmi. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?