Svetové vodopády (seminárna práca)
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 7547×
Příbuzná témata
Svetové vodopády (seminárna práca)
Cieľom mojej seminárnej práce o svetových vodopádoch je získanie informácií o zaujímavom geomorfologickom a hydrologickom jave (fenoméne) sveta – vodopádoch. Najväčšie a najkrajšie vodopády sveta sa nachádzajú v rôznych oblastiach sveta - svojou krásou a dominantným postavením ich môžme zaradiť medzi ôsmy div sveta. Ich vznik môže mať rozličnú príčinu, avšak my sa len môžme zamýšľať nad tým, ako tento krásny jav prírody vznikol. Mnohé vodopády sú súčasťou náučných chodníkov a atraktívnymi miestami pre turizmus a cestovný ruch. Väčšina z nich sa nachádza v oblasti, ktorá je súčasťou väčšieho chráneného územia a preto patria aj medzi chránené prírodné pamiatky. Človek už od dávna pozoroval všetky divy, ktoré stvorila matka príroda a ktoré na Zemi boli dávno pred ním. Medzi tieto divy možno určite zaradiť aj vodopády, ktoré sa padali z nebies a hukotom sa valili do priepasti. Aj pradávne národy a kmene (indiáni) ich považovali za bohov a aj ich tak nazývali. Prírodné vodopády sú nielen prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom. A keď krajina v ktorej sa toto bohatstvo nachádza, vie dobre využiť možnosti ako na tom prosperovať a zároveň aj ochraňovať tento nádherný jav prírody, tak potom sa určite zlepší ekonomická situácia tejto krajiny. Ale nie každá krajina dbá na ochranu životného prostredia v okolí vodopádov a keďže vodopády sú jedno prírodné spoločenstvo a tvoria jeden celok, tak tá krajina ktorá nedbá na ochranu životného prostredia vodopádov, narušuje biocyklus všetkých živočíchov v blízkosti vodopádov. A teda ochrana životného prostredia, by mala byť prvoradá a nemal by to byť iba zisk z turistickej atrakcie – ani táto atrakcia však dlho nevydrží, ak sa o ňu človek nebude starať. Verím tomu, že na svete nie sú iba ziskuchtiví ľudia, ale aj takí, ktorí si vedia tento prekrásny kus prírody aj vážiť. Viktóriine vodopádyViktóriine vodopády sú opísané domorodým kmeňom Kololo žijúcim na tomto území v roku 1800, ako „Mosi-oa-Tunya“ v preklade „Dym, ktorý hrmí“ a v modernejšom preklade ako „najväčšia poznaná záclona padajúcej vody“. Viktóriine vodopády dlhé 305 m so svojimi kaskádami, zobrazujú krásu a veľkoleposť na rieke Zambezi, na hranici Zambii a Zimbabwe. Stĺpy trieštiacej sa vody možno vidieť na míle ďaleko, ako 546 miliónov metrov kubických padajúcej vody za minútu. Okolo vodopádov sa nachádza hustý porast kríkov, ktoré prechádzajú do hmlou presiaknutých dažďových lesov.
Cesta pozdĺž okraju lesa umožňuje návštevníkom statočne pripravených na obrovskú spŕšku vody v nepravidelných intervaloch, neuveriteľný pohľad na vodopády. Jedno špeciálne miesto sa nachádza okolo okraja mostu Knife, kde návštevníci majú možnosť vidieť najkrajší pohľad na Východný Katarakt a na Hlavný vodopád, nazývaným „Vriaci hrniec“, kde sa rieka Zambezi stáča a pokračuje smerom do Batoka Gorge. Medzi ďalšie miesta patria Viktóriin most a Výhliadkový strom, ktorź zahŕňa panoramatický pohľad na Hlavný vodopád.
Mosi O Tunya Národný Park je situovaný pozdĺž rieky Zambezi vzdialený od vodopádov asi 12 km. Je veľký iba 66 km štvorcových, ale poskytuje domov mnohým živočíšnym druhom – antilopám, zebrám, žirafám a ohrozeným nosorožcom bielim (prvý v parku sa narodil v roku 1994). Sú to jediní nosorožci v Zambii, kde ich veľká populácia bola takmer výhubená pytliakmi.
História vodopádov
V roku 1851, Livingstone prvý krát počul o veľkých vodopádoch, ale bolo to v roku 1855, čo ich navštívil. Strávil noc na Kalaiovom ostrove niekoľko kilometrov od vodopádov. Nasledujúce ráno nasadol do malého kanoe a splavil sa až k hrmiacemu dymu. Pristál na najväčšom ostrove na okraji vodopádov, teraz nazývaným Livingstoneov ostrov a odtiaľ prvý raz uvidel vodopády. Na obklopujúcu zem napísal: „Nikto si nedokáže predstaviť ten nádherný pohľad z hocijakého miesta v Anglicku.“ (Livingstone, 1857).
Viktóriin most bol navrhnutý Cecilom Johnom Rhodesom v roku 1900, aj keď nikdy nenavštívil vodopády a predtým ako sa stavba začala zomrel, jeho posledné želanie bola železnica prechádzajúca ponad rieku Zambezi práve pod Viktóriinimi vodopádmi. Toto želanie sa mu splnilo, dnes sa nad vodopádmi týči most z ktorého máte možnosť vidieť celý vodopád vo svojej plnej kráse.
Ubytovanie a šport
Nachádza sa tu veľa hotelov a apartmánov poskytujúcich veľmi kvalitné služby: Apartmán Taita Falcon sa nachádza na skalistých vrchoch Batoka Gorge a umožňuje zaujímavý pohľad na rieku Zambezi a na rafterov zdolávajúcich túto rieku.
Kubu Cabins je ubytovacie miesto o rozlohe 35 km štvorcových nachádzajúcih sa v blízkosti rieky, s veľmi dobrými stravovacími podmienkami a s domáckou atmosférou.
Chundukwa Horský Spací Kemp má drevené a slamené obývacie miesta popri rieke a ponúka jazdu na koňoch spolu s jazdou na kanoe.
Medzi ďalšie ubytovania patria: Mawala Lodge, Thorntree, Ngolide Lodge, Safari Lodge...
Viktóriine vodopády sú populárne ako dobrodružné centrum južnej Afriky, pretože sa tu nachádza množstvo športových aktivít, ktoré berú ľuďom dych: Bielovodný Rafting krížom cez Batoka Gorge, Bungee Jumping z 111 m Viktóriineho mosta, kanoistika po Zambezi, jazda na koňoch, vodné safari...
Iguacú
Iguacú Národný Park o veľkosti 185 000 hektárov hraničí s Argentínov a Uruguajom. Park bol založený 10 januára 1939 a neskôr bol uznaný UNESCO-m ako Prírodné Dedičstvo. Dnes obsahuje jednu z najväčších Juhoamerických lesných rezerv a je zaradený v štátnom programe na obnovu prírodného zdrojov krajiny. Hlavná vegetácia sú dažďové lesy a jeďle Araucária, spolu s palmami, caviúna, lesných porastov a mnoho ďalších. Hlavnou atrakciou Parku sú vodopády Iguacú. Vodpády Iguacú sa nachádzajú na rieke Iguacú, ktorá tečie zo západu na východ 1320 km a je prirodzenou hranicou medzi Argentínou a Brazíliou pri meste Foz do Iguacú na Argentínskej strane. Pätnásť kilometrov predtým, ako sa stretáva s riekou Paraná, padá vodopád Iguacú
82 m dolu pozostávajúci z asi 150-300 kaskád a s prietokom 1500 kubických metrov za sekundu. Indiánsky kmeň Caiangangue, ktorý už po stáročia žije v povodí rieky Iguacú, verí, že slovo Iguacú pochádza od Mboi-a, Hadieho Boha, ktorý bol synom Tupã. Náčelník kmeňa, Igobi, mal dcéru Naipi, ktorá bola taká krásna, že rieka sa prestala vlniť, keď sa mladé indiánske dievča chcela pozrieť na svoj odraz vo vode. Pre jej krásu, Naipi mala byť obetovaná Mboi-ovi, ako obeť Hadieho Boha. Avšak, Caiangangue mal mladého bojovníka Tarobá, ktorý miloval Naipi. V deň keď mala byť Naipi obetovaná, keď bojovníci tancovali obetný rituál a šaman s náčelníkom pili cauim ( nápoj zložený z kvasenej kukurice), Tarobá utiekol spolu s Naipi na kanoe dolu po rieke. Po odhalení ich úteku, Mboi bol strašne nahnevaný. Vpustil holuba dolu do útrob Zeme, zatočil svojim telom a s veľkým hrmotom vytvoril obrovský vodopád. Vytvorením vodopádu s mnohými kaskádami, utečenci neočakávane spadli s veľkej výšky, kanoe sa im roztrieštilo o skaly a oni navždy zmizli. Naipi bola premenená v jednu veľkú skalu na vodopádoch (Iguacú), pravidelne udieraná valiacou sa vodou. Tarobá bol premenený na palmový strom stojaci na konci vodopádov, obmývaný čerstvou vodou. Za stromom sa nachádza jaskyňa, kde sa nachádza príšera, ktorá stráži prekliatych zamilovancov na večnosť.
História vodopádov
Iguacú boli objavené 31 januára 1542 Španielskym navigátorom a kolonizátorom Alvarom Nuñesom Cabezom de Vaca, ktorý sa plavil dole riekou aby našiel cestu do Asuncion-u (Paraguay). Samozrejme po zazretí vodopádov zakričal známu vetu: „Santa Maria, aké prekrásne!“. So šťastím a skúsenosťami sa preplavil cez riečne pereje a vošiel so histórie svojou už známou vetou.
V roku 1986 sa vodpády Iguacú zaradili do pamiatok Prírodného Dedičstva vytvorené UNESCOm.
Angelov vodpád
Angelov vodopád je naväčší vodopád na svete. Tento 3212 stôp merajúci vodopád sa nachádza uprostred Venezuelskej džungli. Táto oblasť je Venezuelský národný park. Angelov vodopád padá zo skalnatého vrchu-mesa, čo pôvodný obyvatelia (indiáni) volajú Tepuyi. Meno „Auyantepui“, skala Angelovho vodopádu je jedna z ďalších skál rovnakého druhu nachádzajúcich sa v Guyanskej Vysočine na juhovýchode Venezueli. Ako mnoho stojacích gigantov, čo charakterizuje tieto mesy (Tepuyi), je ich veľká výška týčiaca sa k oblohe a aj ich rozloha ťahajúca sa vo veľkých šírkach. Tiež nazývané „tabuľové pohoria“ (čo ich aktuálne opisuje), Tepuyi boli formované pred mnoho biliónmi rokov. Bočné strany boli po čase erudované – pomocou vody (silné dažďe a búrky pôsobiace v Guyanskej Vysočine) a pomocou vetra. .