Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 3038×
Příbuzná témata
- Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava
- Láska, ľud, jeho tvorivá činnosť a mravné hodnoty v ideovom a estetickom pláne tvorby Andreja Sládkoviča
- Obraz postavenia zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, Hviezdoslava a M. Kukučína
- Vzťah človeka a prírody od antiky po súčasnosť
- Obraz človeka v literatúre od najstarších čias po súčasnosť
Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava
Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava. Diela na rozbor: Detvan a Hájnikova žena.Zoradiť básnikov v kontexte literárnych období, charakterizovať ich predstavy, vznik a riešenie konfliktov.
Andrej Braxatoris Sládkovič (1820 - 1872)
- narodil sa v Krupine, v rodine učiteľa; študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, potom odchádza do Bratislavy kde sa zúčastňuje na Štúrových prednáškach o ľudovej slovesnosti, potom do Halle kde ho ovplyvňuje poézia Schillera a Heineho a tiež Puškina
- na Slovensku pôsobil ako farár v Rybanoch kde aj zomiera
- vo svojej tvorbe sa opiera o ľudového génia, tvorcu národnej kultúry a oslava krásy, pravdy spravodlivosti a slobody, vniesol nové rozmery do národnobuditeľských úsilí; Sládkovič verí v budúcnosť a zdravé sily slovenského národa - vyjadruje to v:
# básni Nehaňte ľud môj
- vrcholom jeho tvorby sú básnické skladby Marína a Detvan
# básnická skladba Marína
Je to dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky. Sládkovič tu ako prvý zo štúrovcov ospieval krásu a mladosť. A v prvých veršoch vyslovil túžbu:
(C) Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený
Stelesnením všetkých básnikových krás je básnikova milá - Marína, jeho láska však nie je len úzkym citom upierajúcim sa k jedinej milovanej osobe. Každá sebecká láska je malicherná:
(C) Suchá je rosa čo nevlaží
blaženosť, ktorá druhých neblaží
to blaženosť je úbohá
Lásku k dievčaťu Sládkovič spája s láskou k národu:
(C) Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje všetkých ľúbostí
Mladosť pre básnika neznamená len fyzický vek, ale túžbu po kráse, túžbu po osožnej činnosti v prospech ľudí. Keď sa básnik v láske sklame, zmocňuje sa ho zúfalstvo. Zo zúfalstva ho vykúpi láska k národu a k ľudstvu.
(C) A ľúbosť? Ľúbosť v deve umrela.
Keď umrela moja deva.
Po tragickom osude svojej lásky hľadá Sládkovič útechu v ľude. Vidíme to u v jeho prvej básni: Vrstovníkom. (C) Vo víchriciach žitia, v tvrdých časoch v boji.
Ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji.
# básnická skladba Detvan - pevná lyricko-epická skladba
V skladbe Detvan autor ospieval prírodu a slovenský ľud v postavách Martina a Eleny. Skladbu rozdelil na 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Dej básnickej skladby je jednoduchý, miestom deja je Detva a dej je umiestnený do čias kráľa Matiáša.
V 1.
speve Martin je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja -
syna prírody.
V 2. speve Družina sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin, pastier oviec. Tu sa u prejavia niektoré jeho dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť, nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení o šikovnosti ľudu, čo je zárukou veľkej budúcnosti, ktorú svety nám závidieť budú.
3. spev Slatinský jarmok. Významnou udalosťou v tomto speve je stretnutie Martina s kráľom Matiášom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo keď kráľovi oznámi, že mu zabil jeho sokola.
Vo 4. speve Vohľady sa stretávame s Elenou a s jej úprimnou láskou, ktorá je v protiklade so záletníctvom Matiáša.
V 5. speve Lapačka sa Martin predstavuje ako hrdý, uvedomelý vlastenec, ktorý vstúpi do kráľovho čierneho pluku len pod tou podmienkou,že si uchová svoj národný charakter. Sládkovič je presvedčení,že silu netreba hľadať vo veľkých dejoch minulosti, najistejšia je opora v prítomnosti:
(C) Nechoď sa hľadať v časy zapadlé,
na vlastný život sa odvolaj
never,že ľud ten čo ovce pasie
pred budúcnosťou svojou sa trasie.
Zo Sládkovičovej dôvery v ľud pramení jeho národná hrdosť, volá do svedomia svojich vrstovníkom, ktorí sa hanbia za svoj pôvod.
(C) Nameraj sa v cudzom zrkadle,
každý svet má svoju koľaj.
V závere básnickej skladby vyslovuje Sládkovič nádej, že jeho dielo prebudí aj národne ľahostajných.
Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921)
- je predstaviteľom realistickej prírody, svojou tvorbou reagoval na
situáciu vo vtedajšej spoločnosti
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci;
študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Pet a Arany - prvé básne v
maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal
čítať slovenské knihy (najmä Sládkovič); 1871 - Almanach Napred
- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína;
nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom
- jeho rodisko - Orava bola krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom
čase na Orave bol aký.
Básnik ho udáva vo veršoch:
(C) Veď biedna je tá naša Orava
namiesto chleba ušlo sa jej skál
- za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou; zabudnutý kraj
a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine bolo
to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa
začal stupňovať maďarizačný tlak, práca bola preňho trvalou hodnotou,
ktorá pomáha človeku prekonáva osobné krízy
# básnická skladba Hájnikova žena - lyricko epická realistická básnická skladba.
Idea diela: Rozpor medzi šľachtou a ľudom, autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Ľud - nositeľ mravných hodnôt.
Téma deja:
Expozícia: Opis horskej prírody a horárne - autor oboznamuje čitateľa s prostredím, v ktorom sa bude dej odohráva. Obraz je jednoduchý, po smrti svojho otca sa mladý hájnik Michal Čajka so svojou ženou Hankou presťahujú do hájovne, ktorú Michal dal do poriadku, v lone prekrásnej hornooravskej prírody a tu si žijú nádherný život skromných a pracovitých ľudí. Michal statočne vykonával svoju prácu a po práci sa šťastne vracal ku svojej žene. žili spolu v zhode a pokoji.
Zápletka: Pokojný a šťastný život dvoch mladých ľudí narušil mladý Villányi. V nedeľu v kostole sa uprú na Hanku vlčie oči z panskej lavice. Mladému Villánimu sa Hanka zapáči. Nastáva zápletka: Ukážu sa nové vzťahy medzi hájnikovou ženou a príslušníkom panskej šľachty - nadradenej spoločenskej vrstvy. Villányi začne za Hankou chodievať a láka ju krásnymi rečami a peniazmi. Hanka však statočne vzdorovala. Dej sa zauzluje - Villáni pri potulke lesom zájde k horárni, kde vidí opäť peknú Hanku. Dáva sa s ňou do reči a zalieča sa jej.
Vyvrcholenie: Hanka jeho zaliečanie odmieta. Villányi preto usporiada poľovačku v Michalovom revíre a využije príležitosť aby získal Hanku. Dôjde medzi nimi k zápasu, pri ktorom Hanka v sebaobrane zabije Villániho. V tejto scéne dej vrcholí.
Rozuzlenie: Michal, hrdý na vernosť svojej ženy zoberie vinu na seba. Hneď ráno ide oznámi súdu čo spravil a uväznia ho. Hanka zatiaľ hľadá útechu a ochranu u svojich rodičov, ktorí jej však vyčítajú, že je ženou vraha. Tá sa z toho pomätie a v deň súdu vkročí do súdnej siene a všetko tam vyrozpráva. Tam sa však všetko objasní, Michal je prepustený s tým, že pomätenosť Hanky je dostatočný trest za spáchaný čin. Hanka sa uzdraví a mladí manželia sa vracajú späť do horárne.
Záver: Hoci súd oslobodil oboch, šťastie sa do horárne vráti až vtedy, keď Villáni napokon Čajkovcom odpustí smrť svojho syna a v prírode a v dušiach horárovcov zavládne opäť pokoj. Po narodení mladého Čajku nastáva celkové šťastie.
Kompozícia a jazyková stránka:
Kompozičná výstavba Hájnikovej ženy je síce skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen dejovými zložkami, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv.
Zvláštnosťou kompozičného usporiadania skladby bola aj skutočnosť, že básnik na začiatku každej kapitoly skladal meditatívne lyrické alebo piesňové zložky, ktoré aktívne zasahovali do vytvárania i priebehu nasledujúceho deja i činnosti postáv. Najčastejšie je použitý jamb. Vlastná skladba obsahuje 15 spevov, úvodná báseň sa volá Pozdrav a záverečná Zbohom.
Charakteristika postáv:
Michal - čestný, svedomitý, sebavedomý, sebaobetavý muž, ktorý nezakrýval
svoje vlastnosti - trošku vznetlivá povaha.
Hanka - milá, pozorná, pracovitá, v láske verná i keď niekedy žensky rozmarná.
Villányi - sebecký, panovačný švihák, neštítil sa žiadnej bezohľadnosti. Charakteristický je parazitizmus a prázdnota šľachtického života, prevyšuje úvaha pred opisom.
Porovnanie diel Detvan a Hájnikova žena.
Detvan:
Dej skladby Detvan je umiestnený do čias kráľa Mateja Korvína a miestom deja je Detva. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad do súčasnosti a o jej hodnotenie. Dej skladby je jednoduchý a niet v nej veľkých konfliktov. Ústredný konflikt tvorí Martinov čin - zabitie sokola kráľa Matiáša a jeho smelá cesta za priznaním. Spisovateľ vyriešil tento konflikt zmierlivo - kráľovi sa zapáčila Martinova smelosť, prijme ho do svojich služieb. Sládkovič nám v Martinovi predstavil typ uvedomelého a hrdého vlastenca - je schopný vstúpi do služieb kráľa, ale len s podmienkou, ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz.
Hájnikova žena:
Základný konflikt v diele vyrastá z dobového rozporu medzi šlachtou a ľudom, šľachta žije z mozoľov ľudu a predsa ním pohŕda. Páni si myslia, že keď im patria aj lesy aj polia, že im musia patriť aj ľudia. Preto zhýralec Artuš Villányi ml. siahne na česť mladej Hanky. Hviezdoslav však ukončil skladbu zmierlivo (Starý pán odpustil Hanke vinu a v horárni Čajkovcov opäť je pokoj. Miško zachránil Villányimu st. život.) Zmierlivé ukončenie volil Hviezdoslav preto, lebo jeho túžbou bol ľud čestný, šťastný, schopný prekonávať panské nástrahy.