Sú Slováci prepracovaní?

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 3116×

Příbuzná témata



Sú Slováci prepracovaní?

Slováci pracujú viac ako pred rokom 1989. Potvrdili to aj výsledky prieskumu agentúry AISA Slovakia z konca minulého roku, v ktorom to priznala polovica opýtaných. Dôvody zvýšenej usilovnosti ľudí sú rôzne. Niektorí robia preto, lebo nevedia, čím by vyplnili svoj voľný čas. Pre iných je práca základom životného šťastia, ďalší v nej nachádzajú zmysel života. Väčšina ľudí však považuje svoju prácu len za prostriedok na získanie peňazí a túži ich v zamestnaní zarobiť čo najviac – v spomínanom prieskume sa tak vyslovilo takmer 80% opýtaných. O vysokých zárobkoch pritom snívajú viac muži ako ženy. Okrem toho viac ako polovici respondentov neprekáža zostať dlhšie v zamestnaní, prevažná väčšina z nich sa však domnieva, že je dôležité, aby ľudia za viac práce dostali aj vyššiu mzdu. Zaujímavé je aj nasledujúce zistenie – 8% opýtaných nemusí pracovať, pretože má dostatok peňazí. Pracovná energia má tiež svoje dno
Človek by nemal pracovať v priemere viac ako 8 hodín denne. Dlhší pracovný čas môže mať naňho negatívny vplyv, tvrdí psychológ Patrik Tóth. Každý z nás má dva zdroje energie. Jeden z nich bežne využívame a druhý nám slúži ako rezerva, po ktorej siahneme pri zvýšenej záťaži. „ Pri väčšom pracovnom zaťažení musíme čerpať energiu z rezervy. Tá sa však nedá využívať donekonečna, niekedy ju treba doplniť. Ak sa tak nestane, človek ide na doraz a vtedy je práca preňho škodlivá, “ vysvetľuje psychológ.
Do podobnej situácie sa dostávajú najmä ľudia s mimoriadne zodpovednou pracovnou náplňou, ako napríklad riaditelia alebo vedúci pracovníci. Mnohí z nich neprestajne myslia na problémy, ktoré treba vyriešiť a ani počas voľna sa nedokážu odreagovať. Taktiež duševná práca a práca s počítačom priveľa zaťažujú. V mnohých prípadoch až do takej miery, že mozog sa nedokáže zastaviť ani počas spánku a „ programuje “ aj v spánku. Ohrozenou skupinou sú najmä súkromní podnikatelia, ktorí nemajú presne stanovení pracovný čas. Mnohí nepoznajú víkendy a práci obetujú takmer všetok voľný čas. Tóth zároveň poukazuje na to, že viac energie spotrebujú ľudia, ktorí do zamestnania dlho cestujú: „ Musia skôr vstať, dopraviť sa do práce, podať výkon a ísť naspäť. Z ôsmich hodín tak majú desať a viac. “ Podľa neho to má vplyv aj na ich výkonnosť, pretože energiu, ktorú majú po prebudení, neinvestujú do práce, ale do cestovania. Mnohí odborníci poukazujú na to, že je veľmi dôležité, aby ľudia vykonávali prácu, ktorá ich baví a napĺňa.

Tým sa stávajú odolnejší voči chorobám a dokonca – ak aj zostanú o hodinu či dve dlhšie v robote, nemá to na nich negatívny vplyv. Preto je niekedy výhodnejšie prijať zaujímavé zamestnanie, hoci je menej platené. Ak má totiž človek jednotvárnu či monotónnu prácu, ktorá ho navyše nebaví, cíti k nej odpor a považuje ju len za spôsob zarábania peňazí, môže to zanechať stopy aj na jeho psychike. Fyzické a psychické následky
Následkom nedostatočného zregenerovania síl je fyzické, ale aj psychické vyčerpanie. Neustála jednostranná záťaž organizmu vyúsťuje do chronickej únavy a u postihnutých vznikajú pocity strachu alebo smútku. K príznakom prepracovanosti patria aj problémy s koncentráciou, častá podráždenosť, strata motivácie, poruchy spánku a trávenia, telesné ťažkosti – bolesti hlavy a chrbta, problémy s obličkami či vysoký krvný tlak a sexuálne poruchy. Dlhší pracovný čas nepriaznivo vplýva nielen na pracovné výkony, ale aj na rodinné vzťahy. „ Často dochádza ku konfliktom najmä v rodinách, kde obaja manželia pracujú enormne veľa. Po príchode domov už nemajú energiu na nič. Človek totiž nie je len zarábač peňazí, ale aj manžel, rodič, či sused, “ tvrdí Tóth a zároveň dodáva : „ Unavený človek zlyháva aj v úlohe sexuálneho partnera, čo tiež ovplyvňuje rodinný život. “ Nezhody a hádky vznikajú čoraz častejšie napríklad aj vtedy, keď jeden z manželov zostáva v práci dlhšie a napriek tomu málo zarába. Okrem toho prepracovaní, podráždení a nervózni rodičia spravidla nezvládajú výchovu svojich detí.
V dôsledku zníženej koncentrácie a pozornosti sa prepracovaným ľuďom stávajú v zamestnaní rôzne úrazy. Napríklad za minulý rok vykázali organizácie v SR viac ako 22-tisíc pracovných úrazov, pričom 88 z nich bolo smrteľných. Takmer 4/5 z celkového počtu úrazov utrpeli muži. Za jeden z dôvodov, prečo je úrazovosť žien nižšia, považuje Tóth fakt, že zvládajú záťaž, a teda aj dlhší pracovný čas, lepšie ako muži. „ Okrem toho dokážu ženy fungovať v dvoch rovinách. Napríklad cúvajú autom do úzkej medzery a pritom rozprávajú, čo sa u mužov stáva málokedy. Prejavuje sa to aj v práci. Uvedomujú si, že musia nielen podať výkon, ale aj dávať si na seba pozor. Muži sú rizikovejší, pretože sú zameraní len na výkon bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nich. Šesť až osem hodín stačí
Príčinou prepracovanosti niektorých ľudí je neschopnosť odhadnúť hranice svojich možností. Práca sa pre nich stáva drogou, pohltí všetok ich voľný čas, obmedzia spoločenský život, koníčky i kamarátov. A pritom si nevšimnú, že sa im postupne „ vybíjajú batérie. “
Často ľudí tlačí do toho, aby pracovali viac, zamestnávateľ.

A oni sa prispôsobia, pretože sa boja straty miesta. Podľa Tótha je ideálny pracovný čas 6 – 8 hodín, ale aj počas neho by sa nemalo zabúdať na prestávky. Čas na prvú nastáva až po 90. minútach práce. Tóth neodporúča oddychovať skôr, pretože počas tejto doby sa človek ešte len rozbieha. Za výhodné považuje 2 kratšie, približne 15-minútové prestávky ( jednu predpoludním a druhú popoludní ) a jednu dlhšiu, polhodinovú až hodinovú, určenú na obed. „ Často sa poobedňajšia pauza vynecháva, a to je chyba. Posledná hodina v práci je potom málo efektívna. Všetci totiž čakajú už iba na to, kedy bude koniec, “ konštatuje psychológ.

Čerpanie chýbajúcej energie
„Často sa napríklad stáva, že ľudia za mnou prídu a sťažujú sa na konflikty v rodine. V skutočnosti je príčinou ich problémov úbytok energie, “ hovorí Tóth. Spôsobov, ako ju načerpať, je viacero – k pasívnym patrí spánok, počúvanie hudby, k aktívnym šport či návšteva priateľov.
Významným zdrojom energie má byť dovolenka. Aby z nej človek vyťažil čo najviac, mal by si ju podľa odborníkov vyberať čo najdlhších časových úsekoch. Odporúčajú oddychovať aspoň 3 týždne bez prerušenia, lebo za krátky čas sa organizmus úplne nepreladí na odpočinkový režim. „ Tri – štyri dni majú skôr podobu víkendu či vianočných sviatkov, a preto ich človek neprežíva ako dovolenku. Prvý deň na prácu ešte len zabúda a posledný sa na ňu už pripravuje, “ vysvetľuje Tóth. Zdôrazňuje však, že všetko závisí od typu človeka. Existujú ľudia, ktorí, ak majú pocit, že už viac nevydržia, dajú asi pár dní pauzu a potom dokážu pracovať aj pol roka. Počas dovolenky je podľa Tótha dôležité vedieť odpútať myšlienky od problémov a vypnúť mobilný telefón. Relax – vysedávanie pred televízorom
Pred TV obrazovkou sedí denne 70% Slovákov. 3/5 ľudí sa takmer nikdy nevenujú aktívnej športovej činnosti. Tieto závery vyplynuli z prieskumu , ktorý vlani uskutočnila spoločnosť AISA Slovakia.
Väčšina Slovákov teda trávi voľný čas doma, so svojou rodinou.
Takmer 90% opýtaných Slovákov uviedlo, že koncerty, divadlá, kiná či divadlá navštevuje len občas alebo nikdy. Tretina ľudí si na svojich priateľov nájde čas zriedkavejšie ako raz za mesiac. Aspoň jeden deň v týždni sa jedeniu, pitiu a zábave v reštauráciách či krčmách venuje každý desiaty z opýtaných.
K obľúbeným spôsobom trávenia voľného času patrí čítanie novín a časopisov – päť až sedem ráz do týždňa sa tejto činnosti venuje každý tretí Slovák. Takmer polovica Slovákov nečíta knihy vôbec alebo len občas.

Populárne nie je ani vzdelávanie či samoštúdium mimo školy – tri štvrtiny ľudí sa tým vo svojich voľných chvíľach vôbec nezaoberajú.

V zamestnaní strávime viac času, ako je v štátoch Európskej únie bežné
Príliš veľa hodín v práci

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom odpracovaných hodín za týždeň. Na prvý pohľad to tak nevyzerá. Priemerný počet hodín, odpracovaných za týždeň vo všetkých členských štátoch EÚ, sa totiž pohybuje medzi 40,5 – 41 h, u nás okolo 40,6 h. Stačí sa však lepšie prizrieť na konkrétne štáty EÚ a rozdiel je zrejmý. Belgičania, Taliani, Fíni či Nemci pracujú týždenne zhruba 38 hodín, Slováci viac ako 40 hodín. Usilovnejší sú už len Portugalci ( 41,2 h ) a Briti ( 43,9 h ).
Povolený rozsah nadčasovej práce je v krajinách EÚ minimálne 60 hodín a maximálne 240 hodín na osobu na rok. Na Slovensku stanovuje Zákonník práce limit pre nadčasy najviac 150 hodín na osobu za kalendárny rok. Podľa Národného úradu práce sa v roku 1997 u nás odpracovalo až 231 nadčasových hodín na osobu na rok. To nás zaraďovalo medzi krajiny s maximálne povolenou hranicou nadčasov práce. Následne sa sprísnilo udeľovanie výnimiek zo stanoveného limitu nadčasov a kontrola ich dodržiavania. Úroveň nadčasov sa znížila v roku 1998 na 186 h / os / rok, čo je v súlade s trendom v krajinách EÚ.
Zákonom stanovený rozsah dovolenky v SR – najmenej 4 týždne – dosahuje európsky štandard. Skutočne čerpaná dovolenka v niektorých krajinách EÚ je však vďaka kolektívnemu vyjednávaniu vyššia. Navyše v posledných rokoch je u nás čoraz menej organizácií, ktoré poskytujú dovolenku nad limit v Zákonníku práce. V konečnom dôsledku to znamená opačný trend ako v krajinách EÚ, kde sa pracovný čas skracuje.
Pätnásť voľných dní ( štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja ) je v súlade so situáciou v európskych krajinách, kde sa počet sviatkov pohybuje od 10 dní vyššie. Niektoré štáty dokonca poskytujú náhradné voľno za štátne sviatky, ak pripadnú na sobotu alebo nedeľu.
Na Slovensku sa málo využívajú pružné modely pracovného času. Zhruba 95% všetkých zamestnaných pracuje v stálom, nepretržitom pracovnom pomere. Podobne je to aj v počte zamestnancov, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok. V krajinách EÚ pracuje na skrátený čas viac ľudí ako u nás, rozdiel je ešte výraznejší u žien. Napríklad kým v Belgicku a Rakúsku pracuje na čiastočný pracovný úväzok viac ako 85% všetkých pracujúcich žien, u nás len necelé 4%.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?