Štefan Kónya: Narodenie Ježiša Krista - komentar
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. prosince 2010
- Zobrazeno: 2749×
Příbuzná témata
Štefan Kónya: Narodenie Ježiša Krista - komentar
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Maria bola zasnúbená
s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z
Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vysta-
viť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval,
zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Davidov, neboj sa
prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hla, panna počne a porodí syna, a dajú mu meno Emanuel”, čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna, a dal mu meno Ježiš.
Pozrime sa na čo sa evanjelista Matúš zameriava. Maria bola zasnúbená s Jozefom, a tým sa podľa židovského pravá pokladala za jeho zákonitú manželku. Jednako, ešte nezačali spolu bývať . to znamená Jozef ešte nevoviedol svoju zasnúbenú nevestu do svojho domu a nezačal manželské spoločenstvo. Sprava potom celkom stručné hovorí, že sa v tom čase zistilo, že Maria je v požehnanom stave. Zrejme to zbadal sám Jozef. Evanjelista – vopred vysvetľujúc a objasňujúc nám hneď hovorí, čo Jozef nevedel: To, čo v nej žije, pochádza od Ducha Svätého. Nepočujeme ani slovo o zhrození, starostiach a premýšľaní, o pochybovaní a kolísaní manžela. Nerozpráva nám, čo sa odohráva v jeho duši a ako dozrieva rozhodnutie. Dozvedáme sa iba výsledok: rozhodne sa, že sa celkom v tichosti rozíde so svojou snúbenicou.
Hanba, v ktorej sa podľa jeho mienky nachádza ju nemá postihnúť pred všetkým ľuďom. Toto Jozefovo správanie, v ktorom sa vyjadruje jeho rozvaha a jeho zmýšľanie, sa označuje ako spravodlivé. Spravodlivý je muž, ktorý pozerá na Boha a svoj život podriaďuje jeho vôli. Spravodlivý je muž, ktorý celým srdcom a s úprimnou radosťou plní Zákon, ako prosebník v 119. žalme. Spravodlivý je však aj múdry a dobrotivý človek, v ktorého živote sa obdivuhodne zmiešali a prečistili skúsenosť s Božím zákonom a jeho vlastná ľudská zrelosť. Tak pozerá starý zákon na spravodlivého a to je ideálny obraz človeka milého Bohu. Tak je to aj u Jozefa to čo robí je v každom prípade dobrotivé a rozvážne. Preto dostáva vysoké vyznamenanie spravodlivého človeka.
Jozef sa nazýva manželom Márie, lebo podľa Božej vôle uzavrel s ňou manželský zväzok. Pričom, v manželstve zachovávali obaja ustavičné panenstvo, žili ako brat a sestra. Duch Svätý poučil Jozefa, že Maria sa v panenstve stala matkou Božieho syna, preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením, ani po narodení Božieho syna. To je učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať.
Keď Maria porodila syna Jozef ho pomenoval „Ježiš”. K výsade a hodnosti otca patrilo aj pravo dať dieťaťu meno. To je takpovediac tvorivý úkon, pretože podľa starovekých ľudí meno označuje bytie a povolanie. No v Jozefovom prípade sa toto pravo obmedzuje nielenže nemá nijaký podiel na splodení dieťaťa, ale nemá ani pravo určiť meno. Meno je dane zhora, vopred oznámené, meno ktoré sa v dejinách ľudu používalo síce častejšie, ale nikdy nehlásalo tak presne podstatu ako v tomto prípade. Meno Ježiš prelozene z hebrejčiny znamená: Boh je spása, Boh je pomocník a záchranca, Boh je vykupiteľ. „Syn Davidov” je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov, tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. „Kristus” je grécke slovo, je to preklad hebrejského slova Mesiáš po slovensky, Pomazaný. Pomazaním olejom sa v starom zákone ustanovovali a uvádzali do úradu králi, kňazi a proroci. Kristus je Kráľ, Veľkňaz a Prorok. Kristus, ako potomok Abrahámov a Davidov, vystupuje v dejinách ako stredobod všetkého, čo Boh urobil pre spásu ľudského pokolenia. Všimnime si bližšie Ježišovo narodenie podľa videnia blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej je to kniha ktorú vydalo vydavateľstvo Dobra kniha v roku 2005 a teraz započúvajme sa ako opisuje to čo videla: „Videla som nášho Vykupiteľa ako maličké žiarivé dieťatko.
Jeho žiara prekonala všetok jas, ktorý zaplavoval jaskyňu. Ležal na koberčeku, pred ktorým kľačala svata Panna. Zdalo sa mi, že bol celkom maličký a pred mojimi ocami sa zväčšil. Žiara však bola taká oslepujúca, že nedokážem presne vysvetliť, ako som ho mohla vidieť. Svata Panna bola ešte stále ponorená do extázy. Dieťatko zakryla plienkou, ale ešte ho nevzala do náručia. Po chvíli sa dieťatko začalo mrviť a rozplakalo sa. Vtedy sa Maria spamätala, vzala ho do náručia a zavinula do plienky, ktorou ho prikryla a pritúlila si ho. Potom sa posadila, zakrútila sa do svojho plášťa spolu s dieťaťom a myslím, že ho pridájala. Potom som videla anjelov v ľudskej podobe v postoji modlitby pred dieťaťom. Asi po pol hodine zavolala Maria Jozefa, ktorý sa ešte stále modlil. Podišiel k nej a plný úcty, radosti a pokory padol tvarou k zemi.
Až keď ho Maria viackrát poprosila, aby si privinul na srdce svätý dar najvyššieho Boha, vstal, vzal Ježiška do náručia a so slzami radosti chválil Boha. Potom svätá Panna Ježiška zavinula. Najprv ho zabalila do červenej plienky a na tu dala ešte jednu bielu, ktorá mu siahala až po malé ramena. Hlavičku prikryla iným platnom. Videla som svätú Pannu a Jozefa, ako sedia vedľa seba na zemi. Mlčali a zdalo sa, že obaja sú pohrúžení do kontemplácie. Pred Máriou ležal na koberčeku malý novonarodený Ježiško, krásny a žiarivý. Myslela som si ach na tomto mieste prišla na svet spása celého sveta a nik o tom nevie. Maria a Jozef uložili dieťatko do jasličiek, ktoré vystlali jemnou trávou a tu zakryli prikrývkou. Keď dieťatko vložili do jasličiek, postavili sa vedľa nich a chválili Boha, prelievajúc slzy radosti. Potom Jozef pripravil pre svätú Pannu lôžko a sedadlo vedľa jasličiek. Panna Maria mala pred narodením Ježiška a po ňom oblečené biele šaty a na hlave mala závoj. Počas prvých dní som ju videla sedávať, kľačať, stať a aj ležať a spať vždy vedľa jasličiek. Nikdy nebola chorá alebo unavená. Keď ju niekto prišiel navštíviť, sedela vzpriamene na prikrývke, zahalená do svojho závoja.”
Betlehemská udalosť je nevyčerpateľnou témou. V nej je skrytá hlbina bohatstva i múdrosti i známosti Božej (Rim 11,33) Obdivujeme Spasiteľovu obeť, že nebesky trón zamenil za jasle a spoločenstvo anjelov, ktorí ho vzývali, za zvieratá v maštali. Jeho konanie pokoruje ľudskú pýchu a sebestačnosť. To všetko však bol len začiatok jeho poníženia. Pre Božieho Syna by bolo takmer nekonečným pokorením už aj to, keby bol vzal na seba pôvodnú Adamovu ľudskú prirodzenosť v rajskej nevinnosti. Ježiš však prijal telesnú prirodzenosť, oslabenú štyritísicročným pôsobením hriechu. Ako každé Adamovo dieťa aj on prijal následky pôsobenia mocného zákona dedičnosti. Aké to boli následky, o tom svedčia dejiny jeho pozemských predkov. S týmto dedičstvom prišiel aby mal podiel na našom zármutku a pokušení a aby nám dal príklad bezhriešneho života. A tak dovoľme aby sa malý Ježiško mohol narodiť v našich srdciach aby sme rástli spolu s nim a boli vianočnými ľuďmi ktorí prijali posolstvo Vianoc že Kristus sa narodil kvôli nám aby nás vykúpil.