Stavebníctvo a jeho vplyv na životné prostredie
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 7010×
Příbuzná témata
Stavebníctvo a jeho vplyv na životné prostredie
Starostlivosť o životné prostredie je veľmi dôležitá činnosť celospoločenského významu, pretože zdravé životné prostredie je základom zachovania ľudskej existencie, zdravého rozvoja spoločnosti aj podstatným faktorom životnej úrovne obyvateľstva.Človek ovplyvňuje kvalitu životného prostredia niekedy zámerne, inokedy neuvedomene. Vytvára vlastné životné prostredie v byte, obytnom priestore alebo v areáli sídliska. Podmienky pre takto vytvorené prostredie vyplývajú z fyziologických nárokov na teplo, svetlo, veľkosť priestoru. Jednotlivec však nie je schopný podstatne meniť hlavné aspekty životného prostredia rozsiahlych území. Potrebná je spolupráca všetkých zainteresovaných činiteľov, ktorej výsledkom je kvalita životného prostredia príslušnej oblasti.
V životnom prostredí človeka rozlišujeme:
- obytné prostredie určené k bývaniu ľudí
- pracovné prostredie využívané na prácu ľudí
- rekreačné prostredie
V oblasti starostlivosti o kvalitu životného prostredia z hľadiska stavebnej činnosti sa rozlišujú dva zásadné prístupy:
- v štádiu realizácie stavebných prác prevažuje hľadisko ochrany životného prostredia
- v štádiu využívania výsledkov stavebnej činnosti prevažujú hľadiská tvorby životného prostredia
Narušovanie životného prostredia
Stavebná činnosť výrazne ovplyvňuje kvalitu prostredia, a to pozitívne aj negatívne. V negatívnom zmysle sa podieľa na exhalácii všetkých hlavných druhoch škodlivín. Vzrast emisií škodlivín je vyvolaný predovšetkým industrializáciou, rastom mechanizácie. Jedným z najnepríjemnejších dôsledkov stavebných prác väčšinou prebiehajúcich v priestoroch osídlených území miest a obcí je nadmerný hluk, ktorý sa tak dostáva do priameho styku s obyvateľstvom. Nadmerné hodnoty hlučnosti prekračujú až o viac ako 20 dB hodnoty povolené hygienickými predpismi. Okrem hlučnosti je tu vplyv otrasov a vibrácií. Postihuje nielen osoby v blízkosti zdroja, ale môže byť nimi ohrozená aj stabilita niektorých starších objektov. Ďalším vplyvom je stavebná diaľková doprava, ktorá zasahuje rozsiahle územia. Účinky tohto druhu dopravy sú v mestách najzávažnejšie zo všetkých druhov prepravy. Exhalácie zo stavebných strojov a stavebnej dopravy sa na znečisťovaní miest podieľajú 20 – 40 % z celkových exhalácií týchto škodlivín. To prispieva k častému prekračovaniu maximálnych prípustných exhalácií v blízkosti stavenísk. Závažné škodliviny sa do ovzdušia dostávajú aj pri búracích prácach pomocou trhavín.
Sú to zmesi aerosólov, ktoré majú podobné zloženie ako výfukové plyny, tiež majú vysoký podiel dusíka. Búracie práce sú tiež zdrojom enormných emisií prašnosti z búraných objektov. Množstvo prachu môže dosiahnuť až niekoľko ton. Zvýšená koncentrácia prašnosti bola zistená v ovzduší v smere vetra vo viac ako kilometrovej vzdialenosti od miesta deštrukcie. Celkovo sa stavebníctvo podieľa na znečisťovaní ovzdušia prašnosťou až 25%.
Pri realizácii stavebných prác mimo centrálnu oblasť mesta , dochádza k znehodnocovaniu mestského prostredia rozvážaním blata zo stavenísk po komunikáciách – do vzdialenosti často 300 – 1000 m od stavenísk. Výsledkom sú neprejazdné vozovky, silné nánosy blata, zablatené autobusy aj zašpinené fasády rodinnej výstavby. V suchých obdobiach vzniká na týchto komunikáciách prašnosť zo zaschnutého blata.
Pri stavebných prácach dochádza k znečisťovaniu povrchových vôd a v niektorých prípadoch je ohrozená aj čistota podzemných vôd. Znečisťujúcimi látkami sú rôzne chemické škodliviny splavené do vôd zo stavebných prevozov, z nevhodne prevádzaného čistenia strojov alebo škodliviny, ktoré vytekajú do vôd pri porušení hermetickosti obalov a nádrží. Z negatívnych faktorov stavebnej činnosti sú veľmi závažné neúmerné vysoké zábery verejných plôch pre zabezpečenie stavenísk vrátane dočasných aj trvalých stavebných základní a pomocných prevozov. Nutné obchádzky narušujú dopravný systém mesta a jeho životné prostredie. Ďalším negatívnym faktorom je vizuálne rušenie okolia – nevhodne usporiadané skládky materiálov, prach, blato, neporiadok, ktoré neohrozujú fyzické zdravie, ale narušujú pocity životného uspokojenia. Tomuto problému sa dá zabrániť starostlivo spracovanými postupmi, formou výrobných a montážnych predpisov. Realizácia stavebných prác sa okrem toho v okolí prejavuje ďalšími faktormi, ktoré sú pre obyvateľstvo nepriaznivé. Je to napríklad preťažovanie kapacity služieb, ktoré nie sú pripravené na zvýšený počet pracovníkov v oblasti. Zvyšuje sa aj riziko rôznych havarijných situácií, väčšie sú aj riziká úrazu.
Znižovanie negatívnych vplyvov stavebnej činnosti na životné prostredie
1. Znižovanie stavebnej hlučnosti možno po technickej stránke riešiť
aktívnymi opatreniami, ktoré vedú k prevencii vzniku nadmernej hlučnosti – vyžadovať odhlučnené mechanizmy pre stavebné práce v chránených zónach miest ( vyrábať aspoň o 10 – 15 dB menej hlučné spaľovacie motory, o 10 dB menej hlučné elektromotory, dodávať súčiastky s vyšším stupňom presnosti a s nižšou hlučnosťou).
Ďalším riešením sú pasívne protihlukové opatrenia, ktoré obmedzujú hluk na cestách a jeho šírenie. Akusticky účinnú prekážku možno vytvoriť využitím prirodzených alebo vytváraním umelých terénnych útvarov, stavbou protihlukových bariér, neprezvučných clon, ktoré akusticky odstraňujú zdroj hluku od chráneného priestoru.
2. Obmedzovanie emisií chemických škodlivín do ovzdušia možno
obmedzovať nahradzovaním spaľovacích motorov elektrickými, účelným usmerňovaním prevozu mechanizmov so spaľovacími motormi, aby sa znížilo množstvo a koncentrácia exhalácií a tiež aj doba ich pôsobenia.
3. Obmedzovanie prašnosti pri manipulácii so sypkými materiálmi sa
zabezpečuje zvlhčovaním a kropením prašných materiálov, zakrývaním zariadení a hmôt, kde prašnosť vzniká, ohradením celého staveniska kompaktným, dostatočne vysokým ohradením, urýchleným odvozom sypkých materiálov po skončení prác. Prašnosti pri búracích prácach sa zamedzuje optimálnym návrhon deštrukcie, aplikáciou protiprašných trysiek pred búraným objektom, umiestnenie igelitových fólií pred chránené objekty, aplikáciou metódy zvodňovania konštrukcií objektov. 4. Ochrana čistoty vôd – odpadovými vodami nesmú byť zaťažované
kanalizačné rozvody a nesmie byť ohrozovaná podzemná voda. Nevyhnutnou súčasťou zariadení stavenísk je realizácia vhodného spôsobu odvádzania dažďovej vody. Musí sa zabrániť vtekaniu mastnôt, odpadových olejov a nafty, zbytkov betónových zmesí, malty a kalov vznikajúcich pri čistení strojov a vozidiel. Čistotu výplachových vôd je nutné zabezpečiť výkonnými čistiacimi zariadeniami, aby mohla byť recirkulácia znova použitá alebo aby bolo možné hygienicky nezávadné vypúšťanie vôd do kanalizácií a tokov.
5. Obmedzovanie emisií blata je možné dosiahnuť redukciou rozsahu
prác voľbou vhodných technológií zakladania, tunelovaním, kolektormi,
hospodárením s výkopovým materiálom ( použitie vyťažených zemín pre spätné zásypy), vybudovaním spevnenej panelovej prístupovej cesty k miestu stavby, komunikácie musia byť udržované v čistote a nesmú po nich prechádzať znečistené vozidlá.
Tvorba životného prostredia
Realizácia výstavby pôsobí na životné prostredia vždy negatívne. Hlavným cieľom tejto činnosti je vytvárať nové stavby, diela, ktoré majú slúžiť ľuďom.
O kvalite obytného prostredia rozhoduje viacero faktorov – prírodných aj ľudských.
Z prírodných faktorov je to poloha území, ktorá predurčuje klimatické podmienky ( smer vetra, množstvo zrážok, meteorologické vplyvy ) vodohospodárske podmienky, množstvo a druh zelene, geologické podmienky.
Z dôležitých faktorov v oblasti bývania je to technický stav bytového fondu, jeho kvalita, obsadenosť, stav vybavenia obchodnými sieťami, školami, zdravotníckymi zariadeniami, športovými zariadeniami...
Z oblasti dopravných faktorov je to celková úroveň a riešenie dopravy a hromadnej dopravy, dostupnosť centra, rekreačných miest...
Zo zdravotných faktorov je to stupeň znečistenia ovzdušia exhaláciami plynov, prašnosťou, hlukom, vibráciami, čistota vôd, pôdy, likvidácia odpadov.
Z kultúrno – umeleckých faktorov je to kultúrna, pamiatková a prírodná kvalita prostredia podľa výskytu pamiatkových objektov, chránených parkov, architektonická kvalita stavieb. Tvorbu životného prostredia neovplyvňujú len architektonické diela , ale aj stavby inžinierske, vodné diela, komunikácie, mosty. Vodné diela nemajú len ekonomický význam, ale aj ekologický a výrazne ovplyvňujú charakter krajiny a klímu danej oblasti.
Pre vytvorenie čo najkvalitnejšieho obytného životného prostredia je potrebné sústrediť sa na :
- opatrenia na zlepšenie kvality pôvodného aj navrhovaného bytového fondu, úrovne a kvality občianskej vybavenosti
- opatrenia na znižovanie množstva exhalácií škodlivín a k znižovaniu negatívnych vplyvov dopravy
- zlepšenie likvidácie odpadkov, zvýšenie čistoty okolia a znižovanie vizuálneho rušenia okolia
- zvýšenie množstva a kvality zelene
- zachovanie architektonickej a estetickej úrovne území, starostlivosť o pamiatkové chránené objekty, chránené územia a prírodné výtvory
Rovnako ako v iných oboroch platí aj v stavebníctve, že najhodnotnejšie diela sú postavené nielen pre súčasnú, ale aj ďalšie generácie a stávajú sa súčasťou národného kultúrneho dedičstva, ktoré obohacuje život človeka.