Staroveké Grécko
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4930×
Příbuzná témata
Staroveké Grécko
Znaky antického spôsobu výroby-prímorské štáty, blízko staroorientálnych štátov, premena občinovej držby pôdy na individuálne - súkromné vlastníctvo; hospodársky charakter nebol výlučne poľnoh., ale rozvoj aj remesiel a obchodu, majetková a spoločenská nerovnosť, otrokárstvo - využitie otroka ako hlavnej pracovnej sily v poľnoh., remeslách.. Štáty v oblasti Stredomoria
Fenícia:
Vzniklo tu niekoľko mestských štátov (Tyros, Sydón, Byblos); rozvinuté moreplavectvo (pyrátstvo a obchod: sklo, želez. výrobky, víno, drevo ); zakladanie kolónií a obchodných osád (faktorií) pozdĺž pobrežia stredozem. mora; hláskové písmo (ovplyvnilo grécke a latinské písmo)
Palestína:
Osídlená židovskými kmeňmi, okolo r. 1000 pnl bolo vytvorené jedn. kráľovstvo (zjednotiteľ - kráľ Dávid; hl. mesto - Jeruzalem); neustále nájazdy z Eg. a Mez.; náboženstvo - monoteizmus (viera v 1 Boha - Jahve), posvätná kniha (židovského, neskôr kresť. náb.) - Starý zákon (Biblie). Kráľ Šalamún. Kréta:
Prvá európska civiliz. na zač. 3.tis. pnl; rozmach na zač. 2.tis. pnl; obchodné
styky s Egyptom, Mezop. a ázijskými št.; MINOJSKÁ KULTÚRA - (objaviteľ Ewans) centrá Knossos a Faisstos - Labyrinty (paláce, bludiská) slúžili na náboženské účely, vysoká úroveň: kanalyzácia, vodovody, splachovacie záchody. Kultúra: našli sa hrnč. výrobky zdobené rastlinnými a živočíšnými (morskými) motívmi; fresky: muži zobrazovaní tmavšie, v sochárstve často naturalizmus, bronzové sochy; Písmo: časť vylúštená.
Chetitská ríša:
Na území Malej Ázie, viedli tadiaľ obchodné cesty.
Grécko
Prírodné podmienky: na juhu Balk. polostrova: subtropické vlhké podnebie,
hornatá krajina s členitým pobrežím, prírodne rozdelená na sev., stredné a južné Grécko. Zamestnanie obyvateľstva: pastierstvo, rybolov, prímorský obchod.
Osídlenie Grécka: a) Iónovia
b) Achájovia
c) Dórovia
Ako prví osídlili Grécko (juh) Achájcovia, poľnohospodári a remeselníci, ktorí prevzali výdobytky minojskej kultúry, vytvorili MYKÉNSKU KULTÚRU (1620-1200 pnl) stredisko - Mykény (juž.
Gr.), objaviteľ Schliemann; znaky: Kyklopské stavby - z kvádrov bez spájania, obkolesené hradbami, šachtovité a kopulovité hrobky - zlaté posmrtné masky, sošky, bronzové zbrane; Pamiatky: Priamov poklad, Atreova hrobka, Levia brána v Mykénach
Iónovia sa stretli s egejskou kultúrov, prúd gréckeho sťahovania ukončili Dórovia, bojovné kmene, ktoré rozvrátili Mykénsku kultúru. Homérska doba(1200-800 pnl)
(vedomosti máme z homérových diel Ilias a Odysea), rozklad rodového zriadenia
vzniká vojenská demokracia moc majú bojovníci a vodcovia - bazilejovia (Bazileus - kráľovstvo), patriarchálne otroctvo, rast majetkovej nerovnosti, rast moci rodovej aristokracie
Archaická doba(800-600 pnl)
V súvislosti s rozvojom výroby vzniká na mnohých miestach mestský štát - polis- zoskupenie dedín okolo akropoly, hornatosť neumožňovala vznik centraliz. štátu; rozvoj obchodu a remesiel (definitívne oddelenie remesiel od poľnoh.) , zavádzanie železa do výroby, začína sa využívať práca otrokov, naturálnu výmenu nahradzuje peňažná, pôda sa stáva individuálnym vlastníctvom. Kolonizácia: 1. vlna - z preľudnených krajov na západné pobrežie Malej Ázie a priľahlé ostrovy. 2. vlna - osídlovanie pobrežie Stredozemného a Čierneho mora (8.-6.st pnl) Príčiny: pôda, odbytištia a surovinové zdroje (pre remes. a obch.)
Dôsledky: Hospodárska obl.: Poľnoh.- nové plodiny, olivy a vinná réva (pestuje aristokracia a bohatne), roľníci pestujú obilie, zadlžujú sa a aristokracia sa zmocnila ich pôdy a ich predala do otroctva. Obchod, remeslá - získavajú suroviny, bohatnú, využívajú otrokov, obch. a remeselníci proti aristokracii. Sociálne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast počtu otrokov - ant. spôsob výroby. Nové vrstvy bohatí remeselníci a obchodníci.
Politické - politický zápas medzi aristokraciou a DÉMOSOM - ľudom (roľníci bojovali o pôdu, remes. a obchodníci o politickú moc)
Výsledok: Zmena štátneho zriadenia - raná tyrania, vláda jednotlivca s podporou obchodu, remesiel a umenia - pokrokový charakter. Timokracia po rozpade rodového zriadenia vláda všetkých bohatých (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokárska demokracia - všetci slobodní majú práva. Vývoj Atén a Sparty
Atény
Územie poľnohospodárstva (nové plodiny), rozvoj remesiel a obchodu, zmeny v
sociálnom zložení obyvateľstva: rem., obch., otroci. Politic. zápas v meste: arist. × démos, hrozí občianska vojna, 1. ústupok aristokracie - Drakonove zákony, ale nič nezlepšili.
Solónove reformy (rok 594 pnl) zvolený za najvyššieho úradníka (archonta - najvyšší úrad aristokracie - aeropág) - začala timokracia; rozdelenie obyvateľstva podľa majetku, zrovnoprávnil remes. a obchodníkov s aristokraciou (mohli zastávať najv.
úrady), zakázal predávať dlžníkov do otroctva a peniazmi zo štátnej pokladnice vykúpil otrokov, ale nedal im pôdu - nevyriešil otázku bezzemkov.
Peisistratova tyrania - pokrokový charakter, spojil Atény s Čiernym morom - vládol v záujme
remeselníkov a obchodníkov, začal prestavbu atén, po jeho smrti zneužili moc jeho synovia a boli vyhnaní.
Kleisténova ústava - položenie pevných základov Aténskej demokracie, moc mali mať všetci slobodní, rozdelil občanov podľa bydliska, ostrakizmus - črepinový súd. obmedzená otrokárska demokracia - len slobodní občania, neplatené úrady - dostupné len bohatým. Sparta
Južný Peloponéz (obl. Lakónie), Dóri si podmanili Achájcov, poľnohospodársky chararakter.
Zloženie obyvateľstva:
Vládnuca vrstva - Sparťania(Dórovia)
Vykorisťovaní - Helóti - poľnohospodárski otroci a Perioditi - remeselníci a obchodníci (osobne slobodní)
Forma vlastníctva: štátna, štát prideľoval pôdu aj helótov, zostávali však vlastníctvom státu, Sparťania odvádzali naturálnej dane. Štátne zriadenie: vláda oligarchie (najbohatších vrstiev), na čele štátu dvaja králi, ktorí užívali moc len počas vojny, v mieri: rada starších(Geruzia), 5 úradníkov(eforov). Vojenský spôsob života: Sparťanov bola menšina - potrebovali si udržať moc ; choré a slbé deti odhadzovali, od 7mich rokov návšteva školy - vojenská výchova (lakonické odpovede, zle odetí, bosí, vyhladovaní, 1x do roka ich verejne bili, ale nemohli ukázať bolesť) jadro ich armády: hospliti (ťažkoodenci), výzbroj: brnenie,štít, meč a kopija(2m), vyrovnané rady hosplitov na rovnakej úrovni vytvorili nepreniknuteľnú hradbu - Výbojné vojny, zvíťazíš alebo padneš (vyháňali zbabelcov). Vznik peloponézskeho spolku - hegemónia Sparty, spája vš. mestské štáty na pelop. polostrove. Grécko - perzské vojny
Začiatok klasickej doby(500 - 337 pnl). Príčiny: Peržania začali napádať grécke mestá v Malej Ázii, napadnuté mestá povstali pod vedením mesta Miléty, dobyli Sardi (mesto miestodržiteľa), poprosili o pomoc grékov,ale peržania ich dobyli a chceli využiť zámienku zaútočiť na Grécko
1. Výprava - pod velením kráľa Dárea nedošlo k bitke, stroskotali pri Chalkidikách (mys Atos)
2. Výprava - bitka pri Maratóne(r. 490 pnl), zvíťazili Aténčania pod vedením Miltiada, tradícia
Maratónskeho behu (posol); Politický zápas v Aténach - aristokracia na čele s
Aristidesom presadzovala pechotu; - obchodníci a remeselníci na čele s Thenistatelom presadzovali vybudovanie vojnového loďstva (víťazstvo)
3. Výprava kráľa Xerxesa (-syn Dárea) r. 480- porážka Grékov pri Termopylách, 300 členná armáda Sparty pod vedením Leonidasa - všetci padli. Bitka pri Salamis - r. 480 námorná bitka, Peržania s veľkými loďami nemôžu manévrovať a prehrali, P-20000 × G - 8000; Peržania prišli do Atén, ale tie vyľudnené. Bitka pri Platajach r. 479 porazenie pechoty Peržanov, ktorí tu ostali, koniec vojny na gréckom kontinente. Príčiny víťazstva: Boj za vlasť × Perzské žold.
vojsko; Lepšia výzbroj (zavedenie železa); zjednotenie síl gréc. miest
Aténsky námorný spolok r.478 pnl, Gréci žijúci na ostrovoch a v Malej Ázii pod vedením Atén s cieľom def. poraziť Peržanov. Atény zneužívali svoje postavenie. R. 449 Cyprus - porážka Peržanov
Vyvrcholenie otrokárskej demokracie za Perikla
Hegemónia Atén, zneužívanie spojencov, narastanie vplyvu Atén v Grécku a aj
remeselníkov a obchodníkov - boli za loďstvo. Nárast vplyvu Tétov a Stratéga
Perikles - stratég (443-429 pnl); Periklove zákony- upravil ústavu, preniesol moc na porotné súdy a ľudové zhromaždenie, platené úrady - vrchol demokracie. Peloponézska vojna
peloponézsky × aténsky spolok (-držaný násilne, štáty nemali vôľu v ňom ostať). Príčiny: Hospodárske - odbytištia a surovinové zdroje;Politické - boj o získanie politickej moci nad celým Gréckom. Striedavé víťazstvá. R. 404 pnl porážka Atén. Príčiny výhry Sparty: 1. Vojenská prevaha (dobudovanie lodstva);
2. Atény strácali spojencov
3. Hospod. úpadok Atén - úteky otrokov. Dôsledok: Hegemónia Sparty nad celým Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnosť ľudu; vznik protispartských spolkov; nastúpenie Macedónie. Macedónsky štát
Prírodne podmienky: hornatá krajina na S Grécka, pastierstvo, keď už Grécko bolo rozvinutý štát tu sa ešte len rozpadalo rodové zriadenie; Otázka prístupu k moru: využívali rozpory medzi gréckymi mestami, najprv porazili súpera potom aj spojenca.; (Absolutistická forma vlády - kráľ, aristokracia)
Filip II. (359 - 336 pnl)
Urýchlennie vývoja Macedónie - preberanie skúseností od Grékov
(bol vychovaný v Grécku), využil rozpory medzi gréckymi mestami, zjednocoval ich proti Peržanom, bitka pri Chaironei r.338 pnl - Filip II. porazil ostatné grécke mestá (koniec klasického obdobia), vytvorenie federácie gréckych mestských štátov na čele s Macedóniou, prevzatie od Grékov vyspelých hosp., vojen. a spoloč.výsledkov. Zdokonalenie gréckeho útvaru ťažkoodencov - Macedónska falanga (vojaci v radoch, pred prvým radom 5 kopijí vojakov z ďalšieho radu, za nimi náhradníci). Filip II. zavraždený šľachtou, nebola spokojná s rastúcou mocou kráľa, možno v tom mali ruky Peržania.
Alexander Veľký (336-323 pnl)
Syn F2, na trón nastúpil ako 20 ročný, bol žiakom Aristotela. Upevnil si moc v Grécku, potom výpravy do Perzie; r. 334 pnl bitka pri rieke Granike, začína helenistické obdobie. R.
334 pnl bitka pri Issos porážka perzského kráľa (-útek) , osloboditeľ od perzskej nadvlády v Egypte (nesiahol na Bohov) +Sýria, Palestína. Bitka pri Gaugamelách r. 331 pnl - rozhodujúce víťazstvo - obsadil Susy, Perzepolis, Babylon, výpravy do Indie, ale vojaci vyčerpaní a chorí (podnebie) - návrat časť po súši a časť po mori. Centrum v Babylone - tu aj umrel na maláriu; forma vlády despocia, po jeho smrti boj medzi nástupcami: Antigonovci (Gr.+Mac.), Ptolemaiovci (bývalí vojaci - Eg.), Seleukovci (vých. časť). Helenistická kultúra - nadnárodná (gréc. + orientálna)
Grécka Kultúra
Klasická doba
Grécka kultúra je základom dnešnej, úroveň všeobecnej vzdelanosti: v orientálnych štátoch vysoká negramotnosť (ťažké písma), v Grécku písmo ľahké (24 znakov); pre obchod a remeslá potrebná vzdelanosť, podnietená hosp. rastom.
Zavedenie 1. školského systému - Kalokagathia (krásny + mravný - žiaci od 6 - 18 r.)
Grécka Filozofia - podnietená remesiel a obchodu, dostatok vedomostí na racionálne vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskôr sa začínajú jednotlivé vedy vyčleňovať, obsahuje otázku vzniku sveta:
Ideailisti (bližšie k náboženstvu) najprv vedomie potom hmota
Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdôrazňoval, že svet je súčasťou vesmíru a ten je večný; Demokritos - “Svet sa skladá z atómov - sú večné, nezanikajú len sa spájajú a rozpadávajú”
Sofisti - učitelia múdrosti, vyučovali: právo, politiku, rečníctvo; učili žiakov vždy si vedieť obhájiť svoju pravdu (subj.)
Sokrates - otázka mravnosti , hlásal povýšenosť vzdelaných (len vzdelaní môžu byť mravní, múdri), Platón - približoval sa k Bohu -pozemský svet je obrazom skutočného svetu ideí;
Aristoteles - žiak Platóna, tvrdil, že základ poznania je zmyslové vnímanie, zakladateľ samostatných vedných disciplín (logika, štátoveda...), uznával aj formu aj obsah (aj telo aj duša); vznik Dejepisectva - Herordotos (grécko - perzské vojny) hľadal príčinu v nadprirodzených zásahoch; Tukydides - peloponézska vojna
- predstavitelia klasickej filozofie
V 5. storočí pred Kristom v čase doznievanie prírodnej filozofie a sofistov nastáva v Aténach centrálny rozvoj, ktorý ovplyvnil politiku, kultúru ale hlavne filozofiu. Práve v tomto období vstupuje do dejín filozofie Sokrates, ktorého meno je spojené so zrodom klasickej a na rozdiel od predošlých filozofov vyzretejšej a na človeka zameranej filozofie. Jeho život ale aj smrť, ktorou nepoprel svoje ideály mali neoceniteľný vplyv pre nasledujúci vývoj vedy o múdrosti. Nie nadarmo sa jeho meno spája aj s jej klasifikáciou v antike.
Je však zarážajúce, že velikán ako on svoje učenie nespísal. Túto úlohu prenechal na svojho oddaného žiaka Platóna, ktorý jeho filozofiu rozvinul a nadviazal na ňu vo svojej Akadémii. Ich učenie bolo prvým krokom a odrazovým mostíkom všetkých ostatných mysliteľov a jeho úlohu pri rozvoji filozofie badáme doteraz.
SOKRATES
Žil v rokoch 469 – 399 PrKr. Pochádzal z najchudobnejších ľudových vrstiev, jeho otec bol kamenárom-sochárom, no mladý Sokrates sa narodil aby ukázal svetu čaru vnútorného sveta. Nazývali ho a doposiaľ nazývajú vzorom a učiteľom sveta, svetovohistorickou osobnosťou, dokonalým umeleckým dielom, mimoriadne plastickým obrazom najjemnejšej antickej urbanity. Podstata Sokratovej osobnosti spočíva v troch prameňoch, ktoré sa spájajú do jedného prúdu, a tak vytvárajú celistvú vnútornú ľudskú harmóniu. Prvý prameň je : dokonalé správanie. Sokrates ako člověk odolá všetkým skúškam, a pretože člověk je spoločenská bytosť, nadväzuje kontakty s každým. Vždy zostáva samým sebou, nezávisle od toho, či ospevuje krásy ženy, či víno, či sa smeje, alebo háda, či súdi, alebo bude súdený. Druhý prameň je : žiť podľa požiadaviek vyššieho princípu. Každé dielo svetovej umeleckej klasiky vždy obsahuje určitú myšlienku. Všetko ostatné v diele je pod vplyvom tejto myšlienky. Aj najbezvýznamnejšie príhody sú jej hrou, alebo nevyhnutnosťou. Takýmto dokonalým umeleckým dielom je aj Sokrates. Celá jeho bytosť, všetko v jeho charaktere i sama jeho podstata sú podriadené jednému princípu, princípu dobra. Z výšky tohoto princípu pozoruje a hodnotí seba a svojich súčasníkov. Tretí stupeň : osobná činnosť každého nech je všeobecne platnou činnosťou. To je najvýstižnejšia formula Sokratovej filozofie dobra. Vlastne táto formula dáva najhlbší filozofický zmysel otrokárskej demokracii. A práve preto, že je takáto, prerastá jej historické možnosti. Sokrates chce, aby bol každý bytosťou, kt.