Staroveká literatúra (3. tisícročie p.n.l. – 5. storočie n.l.)
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 5118×
Příbuzná témata
Staroveká literatúra (3. tisícročie p.n.l. – 5. storočie n.l.)
Začiatky literatúry súvisia so vznikom prvých vyspelých civilizácii. Toto obdobie sa nazýva starovek. Do starovekej literatúry patria:Orientálna literatúra
(3. tis. p. n. l. – 5. stor. n. l.)
a) Sumerská literatúra
Reprezentuje ju dielo Epos o Gilgamešovi (3000 r. pred n. l.)
Gilgameš - slávny kráľ mesta Uruk. Bolo o ňom napísaných veľa príbehov, bájí, ktoré sa šírili ústne aj odpisovaním. Je to súbor sumerských povestí a predstáv o živote a svete.
b) Hebrejská literatúra
c) Indická literatúra
d) Staroegyptská literatúra
e) Akkadská literatúra
Antická literatúra
(asi od roku 700 p. n. l. do konca 5 stor. n. l.)
Antika, súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru, predstavuje obdobie trvajúce viac ako tisícročie Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojím vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru. V dielach bývajú často zastúpení bohovia, ktorí však majú vlastnosti ľudí. Často sa v bájach spomínajú posvätné miesta ako Olymp (sídlo bohov), Parnas (sídlo múz), Delfy (veštiareň). a) Grécka literatúra (9. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l.)
Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. Už v tomto období vznikajú najlepšie diela gréckej epiky: Homérove a Hesiodove básne. Charakteristickým znakom gréckej literatúry je osudovosť. V dielach bývajú väčšinou zastúpení
Najčastejšie útvary: epos, bájka, báj, tragédia, komédia
EPOSY – Homér:
– Ilias: hrdinský epos, dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny medzi Trójou a Spartou, ktorú vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol Helenu – ženu spartského kráľa. Ústredným motívom je hnev gréckeho bojovníka Achilla.
– Odysea: dobrodružný epos, dej sa odohráva na konci desiateho roka po skončení trójskej vojny. Odyseus dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého ukryl bojovníkov a takto zničili hrdinské mesto. Odyseus sa vracia domov, ale jeho návrat je ťažký a úmorný.
TRAGÉDIE – Sofokles:
– Antigona: po smrti Oidipa sa jeho synovia hádajú o vládu nad Tébami. Polyneikos bol vyhnaný a obrátil sa proti Tébam. Obaja bratia v boji zomierajú. Nový vládca Kreon pochová Eteokla a Polyneika zakáže pochovať. Ich sestra Antigona ho však pochová. Kreon ju odsúdi na smrť – zamurovaním zaživa, hoci je snúbenicou jeho syna Heimona.
Antigona spácha samovraždu, Heimon sa prebodne nožom a manželka Kreona si tiež vezme život. – Kráľ Oidipus: je mu veštené, že zabije otca, ožení sa s vlastnou matkou a stane sa vládcom Téb, čo sa aj splní. Keď Oidipus zistí, že je vrahom, obesí sa.
Aischilos:
– Pripútaný Prometheus: ukazuje tu Promethea ako vzbúrenca proti bohom a bojovníka za šťastie ľudstva
Euripides:
– Ifigénia na Tauride – taurská kňažka Ifigénia má obetovať bohom jedného z verných priateľov, keď však Ifigénia v jednom z nich spoznáva svojho brata, rozhodnú sa ujsť
BÁJKY – Ezop:
– Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Jupiter a opica, Krab a jeho mať
KOMÉDIE – Aristofanes:
– Žaby
b) Rímska literatúra (3. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l.)
Dejiny rímskej literatúry sa začínajú odvíjať v čase, keď už grécka literatúra prekvitala. Prakticky všetko prevzala z gréckej literatúry. Okrem literatúry sa tu však rozvíjalo aj rečníctvo a historiografia. Medzi najvýznamnejších rímskych dramatikov patril:
Titus Maccius Plautus:
– Komédia o hrnci
Na rozvoj rímskej epiky mala osobitný vplyv intenzita spoločenského a politického života v Starovekom Ríme. Začal sa pozvoľný vzostup rečníctva a dejepisectva. Za najvýznamnejších rečníkov sa považujú:
– Tullius Cicero: O štáte, O zákonoch, O senáte
– Gaius Julius Caesar: Zápisky o vojne v Galii
Rímska poézia sa dostala na vrchol za vlády cisára Augustina. Publius Ovidius Naso:
– Metamorfózy – básnická skladba a autor v nej spracoval grécke a rímske báje, patrí sem aj Daidalos a Ikaros
– Daidalos a Ikaros: Daidalos sa ako sochár dostáva na ostrov Kréta, kde ho kráľ požiada o postavenie labyrintu pre Minotaura. Daidalovi sa to podarí, narodí sa mu syn, chce sa vrátiť do Grécka, ale kráľ mu to znemožňuje, lebo sa obáva prezradenia princípu labyrintu. Ale Daidalos si zostrojí krídla – zlepí ich voskom. Synovi vysvetľuje, že má lietať len v určitej výške, aby sa vosk neroztopil od slnka a krídla nenamočili v mori. Ale Ikarovi sa let zapáči a letí vysoko, vosk sa roztopí a Ikaros sa utopí v mori.
Publius Vergilius Maro:
– Aeneis – epos o zakladateľovi rímskej moci Eneovi
– Bucolica, Georgica
Quintus Horatius Flaccus:
– Ódy, Satiry, Listy
1. Bájka – je malý žáner epiky. Jej cieľom je alegorickým spôsobom vysloviť nejaké mravné ponaučenie alebo vysmiať sa zlu.
Vystupujú tu zvieratá, hmyz i rastliny a sú obohatené o ľudské vlastnosti a cítenie
2. Epos – je rozsiahla epická veršovaná báseň, ktorá sa vyznačuje epickou šírkou – podrobné opisy, epizódy, pričom na deji sa zúčastňujú bohovia i slávny ľudia. Bohovia majú ľudské vlastnosti. 3. Tragédia – je druh epického literárneho útvaru. V diele sa opisuje boj človeka s nepriateľskými silami – človek väčšinou zahynie. Hrdinovia sú idealizovaní.
4. Komédia – veselohra, patrí medzi dramatické žánre, zobrazuje skutočnosť z komickej stránky, konania postáv vyvolávajú smiech.