Spoločnosť národov (odborný výklad)

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4962×

Příbuzná témata



Spoločnosť národov (odborný výklad)

Spoločnosť národov bola prvou organizáciou usilujúcou sa spojiť európske štáty s ostatnými štátmi sveta na základe systému kolektívnej bezpečnosti. Po prvej svetovej vojne národný egoizmus stále ovládal Európu a k odzbrojeniu nedošlo. Preto rástla potreba na vytvorenie organizácie na zabezpečenie mieru.
Návrh na založenie Spoločnosti národov predložil americký prezident Woodrow Wilson v roku 1920 na mierovej konferencii v Paríži. Pakt Spoločnosti národov nadviazal na parížske mierové zmluvy. Tie kodifikovali nové politické usporiadanie sveta a Spoločnosť národov mala garantovať mier a bezpečnosť. Konkrétnu podobu nadobudla Spoločnosť v roku 1920 v Ženeve. Členovia Spoločnosti sa zaviazli k vzájomnej pomoci v prípade napadnutia, k obmedzeniu zbrojenia a k otvorenej diplomacii. V prípade medzištátnych konfliktov sa mali podriadiť rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Prvé zasadanie sa konalo 15.11. 1920 v Ženeve za prítomnosti zástupcov 42 krajín a posledné zasadnutie sa konalo 8.4. 1946, kedy Spoločnosť národov vystriedala OSN. Počas pôsobenia sa v Spoločenstve vystriedalo 63 štátov, z toho 31 bolo členmi po celý čas. Medzi krajiny, ktoré boli členmi Spoločenstva po celý čas patrila aj Československá republika. Spoločnosť národov (League of Nations, Société des Nations) sa skladala zo zhromaždenia, rady a sekretariátu. Pred druhou svetovou vojnou sídlila v Ženeve. Zhromaždenie zasadalo pravidelne raz ročne v septembri. Predseda mohol zvolať na podnet akéhokoľvek člena aj mimoriadne zasadnutie, ale musel mať súhlas nadpolovičnej väčšiny členov. Zasadnutia boli vo väčšine prípadov verejné a konali sa v sídle Spoločnosti národov. Zhromaždenie pozostávalo z troch zástupcov každého štátu a každý štát mal jeden hlas. Rozhodnutie zhromaždenia o sankciách proti členskému štátu, ktorý porušil zmluvu, muselo byť odhlasované dvojtretinovou väčšinou. Rada zasadala aspoň trikrát ročne, aby rozobrala politické problémy a pripravila všeobecné odzbrojenie. Mala svojich stálych členov a nestály členovia boli volený zhromaždením. Medzi stálych členov patrili: Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko a neskôr Nemecko (od r. 1926 do r. 1933) a ZSSR (od r. 1934 do r. 1939). Rozhodnutia rady museli byť vždy jednohlasné. V prípade akútneho vojnového nebezpečenstva mala prijať bezpečnostné opatrenia a v sporných prípadoch mala poradnú funkciu, predkladala možné riešenia.

Stekretariát tvoril administratívnu zložku spločnosti a na jeho čele stál generálny tajomník. Zvolával radu a pripravoval zasadnutia. Sekretariát tvorilo 600 zamestnancov. Spoločnosť mala aj ďalšie časti, ako napr. Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (Permanent Court of International Justice) a Medzinárodnú pracovnú organizáciu (International Labour Organization). Z členstva v Spoločnosti boli spočiatku vylúčené nepriateľské a neutrálne štáty. V roku 1920 však bola udelená výnimka Švajčiarsku, ktoré bolo prijaté pod podmienkou diferencovanej neutrality. To znamenalo, že sa síce zúčastňovalo hospodárskych sankcií, nie však vojenských akcií. Dôležitou aktivitou Spoločnosti bolo rozdelenie území, ktoré boli nemeckými a tureckými kolóniami pred prvou svetovou vojnou. Riadenie týchto území bolo udelené členom Spoločnosti vo forme správy. Každý spravovaný štát dostal určitý stupeň nezávislosti v závislosti od jeho stupňa vývoja, geografickej polohy a ekonomickej situácie. Spoločnosť národov môžeme oceniť aj za určité sociálne úspechy. Tieto zahrňujú napr. čiastočné zastavenie obchodu s drogami a prostitúcie. Spoločnosť pomáhala utečencom z prvej svetovej vojny a dozerala na zdravotné podmienky a zamestnanosť na celom svete. Aj v oblasti udržania mieru zaznamenala Spoločnosť určité menšie úspechy. Išlo napr. o urovnanie sporov medzi Fínskom a Švédskom v oblasti Älandských ostrovov v roku 1921 a o spor medzi Gréckom a Bulharskom o ich spoločných hraniciach z roku 1925. Veľké mocnosti si však radšej riešili svoje spory sami. Francúzka okupácia nemeckej rieky Ruhr a talianská okupácia Korfu, obe z roku 1923, pokračovali aj napriek zásahom Spoločnosti.
Aj keď Nemecko vstúpilo do Spoločnosti v roku 1926, národno- socialistická vláda vystúpila v roku 1933, keď Nemecko začalo porušovať versailleskú mierovú zmluvu. Japonsko taktiež vystúpilo v roku 1933, potom ako Spoločnosť odsúdila japonský útok na Čínu. Spoločnosť nezabránila vojne medzi Bolíviou a Paraguayom (1932-1935) a nedokázala zastaviť talianský boj o Ethiópiu v roku 1935. Taliansko potom vystúpilo zo Spoločenstva a v roku 1939 napadlo Albánsko. Nakoniec Spoločnosť národov ukázala svoju bezmocnosť v tom, že nedokázala zastaviť udalosti v Európe, ktoré viedli k začiatku druhej svetovej vojny. ZSSR, ktoré bolo členom od roku 1934, bolo zo Spoločenstva vylúčené v roku 1939, po ruskom útoku na Fínsko. V roku 1940 bol sekretariát v Ženeve zredukovaný na minimum a časti boli poslané do Kanady a USA.

V roku 1946 Spoločenstvo národov navrhlo svoje vlastné zrušenie, a na to bola spoločnosť transformovaná do OSN (Organizácia spojených národov – United Nations Organization). Spoločnosť národov síce nemôžme považovať za veľmi efektívnu v oblasti udržania mieru v Európe, môžeme ju však pokladať za základný kameň pre založenie OSN. Veď práve neúspech Spoločnosti národov zvíraznil naliehavú potrebu novej, ďaleko účinnejšej a pevnejšej medzinárodnej politickej organizácie na udržanie svetového mieru a bezpečnosti. Resumé:
Spoločnosť národov bola organizácia na udržanie mieru v Európe so sídlom v Ženeve. Existovala od 1920 do 1946 a vystriedalo sa v nej spolu 63 štátov. Spoločnosť tvorilo zhromaždenie, rada a sekretariát. Medzi stálych členov patrilo Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko, Nemecko a ZSSR. Spoločnosti národov sa síce nepodarilo zastaviť udalosti, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, ale môžeme ju považovať za základný kameň pre vytvorenie OSN.

Summary:
The League of Nations was organization for the preservation of peace in Europe with headquarters at Geneva. It existed from 1920 to 1946 and total 63 nations belonged there at one time or another. The league consisted of an assembly, a council and a secretariat. Permanent members were France, Great Britain, Italy, Japan, Germany and USSR. The League of Nations was powerless to prevent the events that led to World War II, but in fact it provided the groundwork for the UN. Bibliografia:

Deloucha, F. a kol., Dejiny Európy. Bratislava 1995
Harenberg, B. a kol., Kronika lidstva. Praha 1995
Microsoft Reference, Encarta 98 Encyclopedia.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?