Spojené štáty americké (USA)

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 9385×

Příbuzná témata



Spojené štáty americké (USA)

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké (USA) zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. USA tvorí päťdesiat štátov vrátane Aljašky na ďalekom severe a Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Nachádzajú sa tu dve rozsiahle horské pásma, Appalačské vrchy na východe a Skalnaté vrchy na západe. Prevažnú časť v strede krajiny tvoria Veľké prérie. Veľké zásoby ropy, uhlia a nerastných surovín spolu s hromadným prisťahovalectvom v 19. a začiatkom 20. storočia pomohli rýchlemu rastu obchodu a priemyslu. Americké výrobky a kultúra sú známe po celom svete.
USA nie sú jednou krajinou, ako je napríklad Brazília či Kanada, ale federáciou alebo skupinou 50 samostatných štátov. Vlajka USA je známa svojimi pruhmi a hviezdami. Pôvodne sa do Únie spojilo iba 13 štátov na atlantickom pobreží, ale ako sa Američania počas 19.storočia rozpínali na západ, pripájali sa nové štáty. Všetky štáty okrem dvoch sa rozprestierajú medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Zostávajúce dva sú Aljaška na ďalekom severozápadnom cípe Severnej Ameriky a Havaj – skupina ostrovov v Tichom oceáne. Aljaška je najväčším štátom. Havaj je najmladším, pripojil sa iba v roku 1959. Až do vyhlásenia nezávislosti roku 1776 toto územie ovládala Veľká Británia. Dnes má každý štát svoje vlastné zákony, ale podlieha vláde vo Washingtone.
Obyvateľstvo USA tvorí široká škála rôznych národností a rás. Väčšinou sú potomkami prisťahovalcov, ľudí, ktorí prišli z iných krajín sveta, napríklad z Európy a Ázie. Mnohí Afroameričania sú potomkami otrokov násilím dovlečených do USA v 17.,18. a začiatkom 19.storočia.Stále viac vzrastá počet Hispáncov (hovoriacich po španielsky), Ázijcov a Afroameričanov. Okolo roku 2050 budú tieto skupiny tvoriť viac ako polovicu americkej polulácie.
Viac ako 75% Američanov žije v mestách alebo v predmestských častiach. Väčšina ľudí býva vo vlastných domoch na predmestí a cestuje do práce autami. Najväčšim mesto USA je New York s viac ako 7 miliónmi obyvateľov, za ním nasleduje Los Angeles a Chicago. V mestách žijú ľudia rôznych národností. Často majú svoje vlastné štvrte ako napríklad Malé Taliansko alebo Čínske mesto.
USA sú najbohatšou krajinou sveta. Medzi najvýznamnejšie produkty patria železo, oceľ, drevo a výrobky z papiera, elektronické zariadenia, autá a lietadlá. Priemyselné odvetvia vytvárajú mnoho pracovných príležitosti. Ženy dnes tvoria takmer polovicu pracujúcich v krajine.

Mrakodrapy, medzi ktoré patrí aj Empire State Building, dnes dominujú siluete väčšiny miest USA. Tým, že sa mestá preľudňovali a pozemky zdražovali, začali architekti navrhovať stále vyššie a vyššie budovy, v ktorých ľudia žijú aj pracujú. Stanicu Grand Central využíva denne pól milióna ľudí, aby sa dopravilo do práce. Mnohé americké mestá sú postavené podľa pravouhlej siete. Hlavné ulice alebo triedy smerujú zo severu na juh a vedľajšie ulice od východu na západ. Američania žijú nielen v rodinných domoch, ale aj v činžiakoch a výškových budovách - mrakodrapoch. Miesta, kde sa konajú bohoslužby, ako napríklad Chrám svätej rodiny, nájdete v každom meste.
Bejzbal je národný šport krajiny. Prvý zápas dvoch organizovaných družstiev sa konal v New Jersey v roku 1946. Národná liga sa hrá od roku 1876 a dnes je bejzbal divácky najpopulárnejším športom. Stalo sa už tradíciou, že prezident krajiny odpaľuje prvú loptu na začiatku novej bejzbalovej sezóny. Vplyv americkej kultúry je bádateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie, ako napríklad hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike USA.
Najpozoruhodnejšie krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellownstonský národný park vo Wyomingu a v Montane bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý. V tomto národnom parku nachádzajú dobré podmienky bizóny, losy, antilopy, grizliovia a jelene.
Pôvodný Američania, prvý obyvatelia USA tvoria menej než 1% celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (16.storočie), Indiáni museli dlho a ťažko bojovať o prežitie. Napriek týmto ťažkým podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk. Asi jedna pätina z nich dodnes žije v rezerváciach na pôde, ktorú im vrátila americká vláda. Američania sú známi svojou veľkou mobilitou, často sa sťahovali zo štátu do štátu za prácou alebo za lepším spôsobom života. Aj dôležité udalosti ako kríza v 30.rokoch, donútili ľudí opúšťať svoje domovy s nádejou, že si nájdu prácu. Za posledných 30 rokov sa stále viac ľudí sťahuje do štátov na juhu a západe krajiny známych ako slnečný pás. Patrí sem Kalifornia, Arizona, Texas a Florida.
V polovici 19.storočia lákala ľudí na západ vidina zlata a rozširovanie železnice. Letecký a filmový priemysel priťahovali ľudí do Seattlu a Los Angeles od r. 1920.
Rýchly rast priemyslu po roku 1870 privábil ľudí na severozápad za prácou.

Tovar sa prepravoval po riekach a Veľkých kanadských jazerách.
V období medzi rokmi 1600 až 1820 prišlo zo západnej Európy asi 1,3 milióna ľudí. Založili si osady, neskôr mestá pozdĺž východného pobrežia. V tomto čase sem bolo privlečených aj 1,5 milióna otrokov z Afriky.
Vysoké ceny ropy po roku 1970 pozdvihli texaské hospodárstvo. Teplé podnebie a vidina lepšieho života lákali ľudí, aby sa presťahovali do ďalšich miest na západe a juhozápade. Dôležitá bola aj lacná pracovná sila z Mexika.
HLAVNÉ MESTO: Washington
ROZLOHA: 9.372.614 km2
OBYVATEĽSTVO:263.034.000
ÚRADNÝ JAZYK: anglický
NÁBOŽENSTVÁ: kresťanské 84%, židovské 2%, ostatné 14%
ZRIADENIE: pluralitná demokracia
MENA: dolár
GRAMOTNOSŤ DOSPELÝCH: 99%
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
POČET OBYVATEĽOV NA 1 LEKÁRA: 420
POČET TELEVÍZOROV: 810 na 1000 obyvateľov


USA - Západné štáty
Západné štáty USA tvoria oblasť s rôznymi typmi krajiny od ľadovcov Aljašky cez púšte v Nevade a v Arizone až k suptropickým Havajským ostrovom. Mestá ležiace na tichomorskom pobreží, ako Seattle, Portland, San Francisco, vypravujú lode s drevom, rybami a ovocím do celého sveta. Západ je takisto domovom Hollywoodu, hlavného mesta multimiliónového filmového priemyslu., a Silicon Valley, doliny v severnej Kaliforníi, ktoré je strediskom obchodu a výroby so špičkovými počítačmi. Sun Valley v Idahu je najnavštevovanejšim strediskom zimných a letných športov.
V Kalifornii stále hrozia zemetrasenia. Táto oblasť leží medzi dvomi kontinentálnymi blokmi. Keď tieto bloky do seba narážajú alebo sa o seba trú, zapríčiňuje to zemetrasenia, ktoré môžu zničiť cesty aj obydlia. Ťažké je predvídať zemetrasenie, takže mnoho ľudí má pripravený batoh na prežitie pre prípad, že zostanú zavalení alebo bez zásob. V takomto batohu sa nachádza: výkonná baterka, pitná voda,svetelné tyčinky, záchranná pokrývka, jednorázová zubná kefka a zubná pasta, uterák, kotúč toaletného papiera, sušená strava s vitamínmi, ľahký batoh s balíčkom prvej pomoci.
Zlom San Andreas meria 1.200 km a prechádza cez Kaliforniu okolo miest ako je San Francisco a Los Angelis. Nachádzajú sa tu aj stovky ďalšich menšich zlomov, ktoré stále spôsobujú menšie záchvevy pôdy. Obrovským borovicovým, cédrovým a jedľovým lesom sa darí vo vlhkom podnebí v blízkosti pobrežia štátov Oregon a Washington. Tieto štáty sú najväčšim dodávateľov celulózy a dreva v krajine. Stromy sa spracúvajú na guľatinu a prevážajú po súši k pobrežiu.

Skupiny ochrancov prírody sa dnes pokúšajú zabrániť rúbaniu stromov, z ktorých mnohé majú viac ako 200 rokov.
Keď Henry Ford v roku 1910 po prvý raz predstavil svoje prvé lacné auto, sľubovalo to slobodu pohybu na cestách. Dnes je však na cestách oveľa viac áut ako v ostatných krajinách. Sieť šesťprúdových diaľníc pretína také mestá ako napríklad Los Angeles. Výfukové plyny spôsobujú mestám problémy so smogom.
POČET ÁUT NA 100 ĽUDÍ:
USA: 75, Francúzsko: 51, Dánsko: 37, Brazília: 9,5 , India.: 0,7
Väčšina prisťahovalcov žijúcich v západných štátoch USA prišla z blízkeho Mexika. Nazývajú ich aj Hispáncami, lebo ich predkovia prišli zo Španielska a po španielsky aj hovoria. Mnohí si ešte i dnes zachovávajú náboženstvo a sviatky tak ako v Mexiku. Hispánci prišli aj z Kuby, Portorika a Salvádoru.
Úrodná pôda, dostatok slnečného svetla a voda privádzaná z riek tečucich z pohoria Sierra Nevada sú faktory, ktoré umožnili Kaliforníi, aby sa stala významným poľnohospodárskym štátom. Na jej územíi sa pestuje viac ako 40% celkovej spotreby čerstvého ovocia a zeleniny v USA, napríklad broskyne, pomaranče, jahody, artičoky a rúžičkový kel. Dolina Napa severne od San Francisca je dôležitou vinohradníckou a vinárskou oblasťou. Hranice Kalifornie často ilegálne prekračujú Mexičania, aby si našli prácu na ovocných plantážach.
Kedysi bola Sonorská púšť len domovom tvorov zvyknutých na horúčavu. Phoenix v štáte Arizona je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich amerických miest napriek svojej polohe uprostred púšte. V rokoch 1960-1990 počet jeho obyvateľov vzrástol na viac ako dvojnásobok. Prívod vody pre Phoenix je jednou z príčin, prečo rieka Colorado nedoteká až do mora. Grand Canyon leží na juhozápade štátu Arizona. Veľkolepý kaňon vymodelovala do púštnych hornín rieka Colorado. USA - Centrálne štáty
Centrálne štáty USA známe kovbojmi a rančami sú hlavnou obilnou zásobarňou krajiny a jej ropnou základňou. Táto rozsiahla oblasť vysoké pohoria, úrodné roviny a mississippský riečny systém. Najväčšie polia s ropou a zemným plynom ležia v Texase a v Oklahome, uhlie sa ťaží vo Wyomingu a v Montane. V Skalnatých vrchoch sa nachádzajú významné národné parky, napríklad Yellownstonský národný park a Glacier, ako aj bohaté náleziská nerastných surovín. Horúce letá a chladné zimy, silné krupobitia a tornáda, spôsobujú v tejto oblasti veľké výkyvy počasia.
Niekoľko sto tornád ročne postihuje aleju tornád,oblasť prechádzajúcu cez Kansas, Oklahomu a Missouri. Vznikajú, keď sa horúci vzduch od Mexického zálivu stretne so studeným a suchým vzduchom z Kanady. Silné búrky známe ako veterné smršte prechádzajú mestami a vidiekom. Ničia všetko, čo im príide do cesty.

Tornáda môžu dosiahnuť rýchlosť až 180 km/h.
Dobytok sa chová na Veľkých prériach a úpätiach Skalnatýchh vrchov. V lete kovboji ženú dobytok na čerstvé pastviny, v zime ich zaháňajú späť na ranč, aby sa predali na dražbe. Takto si zarábajú na živobytie. Hollywoodske filmy urobili z kovbojov hrdinov, ale život v sedle nebýval ľahký. Mzda bola nízka a muži často trávili aj 15 hodín na konských chrbtoch vystavení horúčavám i prudkým dažďom. Dnes sú ranče menšie, kovboji a kone sa na pastviny prepravujú nákladiakmi a trajlermi.
Cintoríny v New Orleanse sú postavené nad úrovňou zeme, aby sa nepoškodili, keď sa rozvodní rieka Mississippi. Tieto cintoríny sa volajú miesta mŕtvych.
Mohutná rieka Mississippi pramení v Minesote na severe krajiny, preteká prérijnými a horskými štátmi USA a vytvára obrovskú deltu pri ústí do Mexického zálivu. Patrí k najrušnejšim riekam sveta. Aj pre nákladné lode je splavných takmer 2.900 km. Mississippi preteká aj cez Iowu, kde tvorí prirodzenú hranicu so štátmi Illinois a Wisconsin. Na jej dolnom toku sú časté záplavy.
Dnes býva väčšina Američanov v mestách a veľkomestách, ale začiatkom tohto storočia dvaja z piatich dospelých žili na farmách. Ešte vždy existuje veľa malých miest, kde žije menej ako 10.000 obyvateľov. Tieto mestá väčšinou ležia v poľnohospodárskych oblastiach. Farmári tam chodievajú na nákupy, do kostola alebo do školy.
Na obrovských rovinách medzi Skalnatými vrchmi a riekou Mississippi, ktoré boli kedysi domovom miliónov bizónov, sa dnes pestuje obilie. Farmári na veľkých prériach dopestujú viac obilia a kukurice než kdekoľvek inde na svete. Poľnohospodárstvo je vysoko mechanizované, na zber zrna sa využívajú obrovské kombajny. V suchších oblastiach sa môže pôda obrábať iba vtedy, keď je zavlažovaná z prírodných podzemných rezervoárov, aquiferov.
USA sú druhým najväčšim producentom ropy na svete a jej najväčším spracovateľom. Ropu objavili v Texase začiatkom 20.storočia. Štátu priniesla veľké bohatstvo. Dnes je Texas hneď po Aljaške na druhom mieste v ťažbe ropy. Ťaží sa tu aj magnézium, železo a urán.


USA - Východné štáty
Táto oblasť sa vďaka vynikajúcim prístavom, úrodnej pôde a bohatým náleziskám nerastných surovín stala jednou z najhustejšie obývaných častí krajiny. Na východnom pobreži sa totiž v 16.storoči usadzovali prvousadlíci z Európy. Dnes sa tu nachádzajú najväčšie mestá krajiny, ako napríklad New York, Washington, ale aj historicky dôležité priemyselné centrá, napríklad Chicago, Detroit a Cleveland ležiace pri Veľkých kanadských jazerách.

Smerom na juh sa nachádzajú oblasti, kde farmári pestujú bavlnu, tabak, zeleninu a rastliny, z ktorých sa získavajú jedlé oleje. USA má ústavu – súbor zákonov, ktoré predpisujú, ako sa má krajina spravovať. Vláda sídli vo Washingtone. Tu v Bielom dome sídli aj prezident s rodinou. Prezident je hlavou štátu a volí sa každé štyri roky. Biely dom bol domovom všetkých prezidentov USA už od roku 1800. Prestavali ho po požiari spôsobenom vojnou v roku 1812.
New York, pôvodné miesto pri ústí rieky Hudson, kde sa obchodovalo s kožušinami, je dnes metropolou finančníctva. Wall Street, ulica, ktorá pôvodne viedla súbežne s múrmi starého mesta, je sídlom najväčšej burzy na svete. Každodenne sa tu predá a kúpi viac ako 100 miliónov akcíi. New York je mestom, o ktorom sa s obľubou vravieva, že nikdy nespí, že mnohí sa tu zabávajú až do rána. Mesto je povestné aj múzeami, divadlami, reštauráciami a parkmi. V New Yorku pri vstupe do prístavu stojí Socha Slobody. Je to dar Francúzska Američanom z roku 1884 a symbolizuje slobodu. New York charakterizujú žlté taxíky, ktoré bežne vidno na uliciach Manhattanu, ale aj v štyroch ďalších mestských štvrtiach.
Appalačské vrchy prechádzajú Severnou Karolínou, Virgíniou a Západnou Virgíniou. Mnohé roky sa tu ťažilo uhlie, ktoré sa používalo v oceliarňach. Dnes sa mnohé bane a továrne zatvárajú. Obyvatelia tejto oblasti sú nútení sťahovať sa za prácou inde. Appalačské vrchy sú jednou z najchudobnejších častí USA. Táto časť USA je rodiskom viacerých žánrov populárnej hudby. Džes a blues vznikli zo spirituálov a pracovných piesní čierneho obyvateľstva. Hudba country mala pôvod v hudbe chudobných belochov z Kentucky a Tennessee, nahrávacie soulové štúdio Tamla Motown vzniklo v Detroite. Neón, ktorý osvetľuje toľké budovy po celej Amerike vynašli v roku 1898.
V polovici 19.storočia južné štáty vyrábali 80% svetovej produkcie bavlny. Mali veľké zisky. Bavlna sa pestovala na obrovských plantážach, potom ju ručne zbierali čierny otroci násilne dovlečení z Afriky. Otroctvo bolo v USA zrušené v roku 1865. Bavlna je stále dôležitou surovinou, avšak ťažkú ručnú prácu nahradili moderné stroje. Dnes sa najviac pestuje sója, hlavne na olej.
Päť Veľkých kanadských jazier tvorí najväčšiu zásobareň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Po jazerách sa prepravujú obrovské množstvá rozličných nákladov, najmä obilia. Chicago je najväčšim mestom tejto oblasti. Leží na brehu Michiganského jazera.
Močariská pokrývajú jednu pätinu Floridy.

Jednu jej časť chrání národný park Everglades – útočište mnohých vzácnych zvierat, ako napríkad floridského jaguára a lamatína. Rozsiahle močiare však ohrozujú plány na ich odvodnenie v snahe získať viac stavebných pozemkov a poľnohospodárskej pôdy. V roku 1994 bol vypracovaný štátny plán na záchranu zvyšných močarísk a vytvorenie nových národných parkov. Americký aligátor žije v močiaroch a riekach Floridy, Georgie a Alabamy. Dorastá až do dĺžky 3,6 m.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?