Sparta vs. Atény
Kategorie: Slohy (celkem: 413 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 5461×
Příbuzná témata
Sparta vs. Atény
Sparta a Atény sú bezdiskutovateľnými príkladmi rozdielov západnej a východnej časti pevninského Grécka počas obdobia Archajických dejín. Tieto mestá zohrávajú nemalú úlohu vo vývine a zriadení Grécka a iných populácii prisvovjujúcich si ich zriadenia. Sparta svojou polohou na západnej časti Pelopomézu, pevninskou orientáciou a ustálenému spôsobu života na boj vzbúdza dojem akéhosi pokoja a nemenosti denného bytia. Pre Sparťanov sa nedialo nič vzrušujúceho v ich dennom živote a ich bytie bolo akoby vopred naplánované bez akýchkoľvek veľkých zmien, keďže ako dobre vieme skoro 60 rokov slúžili na vojne. Mali byť iba vždy pripravený chrániť svoju vlasť, slúžiť mestu a k tomu ich viedli už od malička. Krutosť pri tom zohrávala veľkú úlohu a nebola odmysliteľná, slúžila k udržaniu tohoto pre Sparťanov priaznivého stavu, čo sa im aj celkom dobre darilo. Zrealizovanie vlastných predstavách o meste a či priame zasahovanie do zriadenia bolo skoro nemožné, avšak pri dosiahnutí až 60 rokov by bolo niečo takéto možné, no dalo sa spoliehať, že ľudia v tomto veku nebudú vystrájať. Naopak úrad piatich Eforov by mohol byť potenciálnym nebezpečím, no iba rok vlády pod dozorom kráľov, ktorý v častých vojnách udržiavali moc, túto predstavu zmaril. Moc si udržiavali tí, čo boli mocní a pri tom to aj ostalo. O hospodársky a kultúrny výstup nepreukazovali snahu, keďže nepodnikali výstavby námorníctva, cesty po svete- obchody a nedávali význam jednotlivcom, i keď do mesta prúdili cudzinci avšak, ktorý boli bez práv a teda aj bez hlasu. Ich kultúra žila z vykorisťovania iných ,ako to bolo v prípade pôvodných obyvateľov, z ktorých si spravili jednoducho otrokov bez práv na ohlasy ich konania. Moje sympatie by mohli získať týmto pokojným životom, ale ničím iným.Naproti tomu Atény boli skoro pravým opakom. Z ich námornej orientácie a kultúrnejšieho života vyplývali pestrejšie politické i životné dianie. Už od začiatku sa kládol význam menším skupinám- rodinám, ktoré sa hospodársky museli starať sami o seba a nie ako u Sparťanov byť od malička poroztrhovaný. Bolo to vidno vo vlastnoručnom dorábaní plodín a ľudovom sneme, ktorého sa mohli zúčastňovať iba muži od 20 rokov. V kontraste by sa takéhoto snemu v Sparte ,ak by existoval, mohli zúčastňovať až o 10 rokov neskôr. Ďalej tu nastáva jednoznačne pestrejší politický život, o ktorý sa starajú až deviati Archentovia, ktorý sa tiež snažia o udržanie mesta mnohými zákonmi.
Zákony archonta Solona by mohli aj pripomínať zriadenie ako u Sparty, keďže nedopustil k otroctvu Aténčanov a rozdelil ľud na vrstvy, čím im vymedzil úrad, ktorý môžu dosiahnuť. Po tyranii nastolil archón Kleisténes nové zriadenie. Rozdelenie města na Fýli a súčasné úplné zrovnoprávnenie aristokratov a chudobných pokladám za veľký a odvážny krok. Ako aristokrat by som sa necítil práve najlepšie, keby som mal rovnaké práva ako niekto, kto žobre na ulici. Naopak ako chudobného by ma táto vláda ľudu- demokracia naplnila radosťou. No ešte väčšmi by ma potešilo spolu rozhodovanie v rade 500, i keď som v tom presvedčení, že by sa tejto rady len tak jednoducho nezúčastnil podpriemerný žobrák. Celkovo nastáva v meste zvrat zriadenia, ktorý by som zo začiatkov považoval za krehký, preto bolo veľmi múdre zriadiť črepinový súd, na ktorom, i keď iba pre udržanie zriadenia, dostáva názor jednotlivca podstatu. Kvôli týmto okolnostiam by som si radšej vybral život v Aténach, ktorý mi ponúka oveľa väčšie možnosti ako v Sparte. ŽIVOT MÁ BYŤ ZMENA A TÁTO NASTALA PRÁVE V ATÉNACH.