Sopka Etna

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 14377×

Příbuzná témata



Sopka Etna

Najvyššou horou Sicílie je ETNA, (3323 m n.m. táto výška je len približná, lebo pri každej erupcii sa mení), ktorá je najväčšou činnou sopkou nielen v Európe, ale aj vo svete.
Jej meno je odvodené od slova "AID-NA", čo v preklade znamená "ten horiaci".
Sicílčania horu častejšie nazývajú Mongibello. V jej mene sa zrkadlia sicílske dejiny; je zložené z talianskeho Mons (hora) a arabského Djebel (hora) Hora hôr.
Etna je jednou z mála sopiek na svete, ktorú ľudia starostlivo sledujú už niekoľko tisícročí. Hlbokým dojmom zapôsobila už na starovekých Grékov, ktorí ju volali Ohnivý vrch a vyhradili jej dôstojné miesto vo svojej mytológii. Podľa povesti vznikla počas strašného zápasu novej generácie olympských bohov pod vedením Jupitera, proti generácii starých Titanov. Jupiter vtedy vrhol na Tyfóna kus vrchu, čím ho prirazil k morskému dnu.
Tyfón z času na čas pozbiera sily a snaží sa nadvihnúť svoje väzenie.
Vtedy vulkán chrlí lávu. V Odysei sa zas hovorí o obroch Kyklopoch, ktorí obývali Sicíliu. Jeden z nich, Polyfémos, uväznil blúdiaceho Odysea a jeho druhov v jaskyni. Keď obor zaspal, vrazil mu Odyseus do jeho jediného oka žeravý kôl. Za utečencami, ktorí sa už vydávali na more, hodil obor 3 obrovské balvany. Dodnes čnejú z mora neďaleko Sicílskeho pobrežia; volajú sa Scogli dei Ciclopi a sú sopečného pôvodu
Etna je nesporne kráľovnou medzi európskymi vulkánmi.
Je totiž nielen najvyššia na celom kontinente, ale i zďaleka najaktívnejšia. Zápis o sopke je už z 5. stor. p.n.l., keď básnik Pindaros opísal spomínaný zápas bohov dvoch generácií a v symbolických detailoch zachytil podrobnosti výbuchu v roku 479 p.n.l., keď „ stĺp nebies“ ( Etna) cez deň chŕlil lávu a v noci vyvrhoval rozžeravené kamene, ktoré zapaľovali lesy a potom sa kotúľali do mora. Odvtedy do konca 20. stor. bolo zaznamenaných 135 výbuchov, približne každých 18 rokov jeden.
K najničivejším sa počíta explózia v roku 122, keď bola po 1. krát vážne poškodená obec Catania. Roku 1381 zalial lávový prúd prístav Ulisse. V lete 1669 podnikli obyvatelia Catanie svoj historický pokus odvrátiť nešťastie, ale obec bola napokon opäť značne poškodená. V 20. st. sa silné výbuchy opakovali v rokoch 1910, 1911, 1928, 1951, 1971, 1983, 1992, 2000.
Zrodenie Etny a všetkých ďalších sopiek pri východnom pobreží Stredozemného mora, vlastne nebolo z geologického hľadiska prekvapením.

Celé toto územie totiž leží na mieste, kde sa na dne Stredozemného mora ešte vždy podsúva Africká litosferická platňa pod Euroázijskú platňu. Táto sopečná skupina vznikla relatívne nedávno. V pleistocéne, asi pred 1,5 až 2 miliónmi rokov, sa na dne mora pri východnom pobreží Sicílie otvorila dlhá trhlina, z ktorej postupne vyrástlo niekoľko sopečných kužeľov. Najväčšia sopka sa týčila na juhovýchodnom pobreží Sicílie a bola obrovská. Jej pozostatkom je dnešná kaldera, na ktorej západnom okraji vyrástol asi pred 600 000 rokmi stratovulkán ( je to najčastejší typ sopiek, sú tvorené lávou a sopečným materiálom, popolom, pieskom i bombami ). Etna. Ďalšie sopečné vrcholy so základňou na morskom dne vytvorili súostrovie nazvané Liparské ostrovy. Niektoré ostrovy tvorí iba jedna sopka, iné sa skladajú z niekoľkých.
Ležia tam aj dve ďalšie činné sopky – Stromboli a Vulcano. Charakteristické pre vulkány typu Etna sú mnohé bradavice pripomínajúce kopce (sú to tufové alebo popolové kužele vybudované postrannými sopúchmi), ktorými sú posiate ich svahy až po úpätie a nazývajú sa podľa čiernej, červenkastej či hnedej farby (Monte Rosso, Monte Nero)
Etna prechádza búrlivým vývojom a svoj súčastný tvar a výšku si zrejme dlho neurží. V jej hlavnom kráteri sú už 3 menšie krátery a okrem toho na bokoch má asi 250 ďalších parazitických kráterov, z ktorých mnohé sú navzájom prepojené. Napríklad počas veľkej explózie roku 1669 sa celý sopečný kužel rozštiepil dlhou puklinou, z ktorej sa vyliali mohutné prúdy lávy a zaliali úbočia sopky. Navyše na niektorých miestach sú otvorené fumaroly – pukliny, z ktorých unikajú horúce plyny vychádzajúce zo žeravého magmatického telesa nachádzajúceho sa pod sopečným vrchom. Etna sa občas aj zatrasie, ale to sú iba menšie lokálne zemetrasenia spojené s výbuchmi. Veľké zemetrasenia, aké napríklad roku 1908 zničilo Messinu na východnom hrote Sicílie, súvisia s pohybmi litosferických platní
Kráter Etny, ktorého hrdlo je nabité plynmi (oxid uhoľnatý, uhličitý a siričitý, pri nepriaznivom smere vetra môžu pary ľudí priotráviť) sa v dôsledku erupčnej činnosti ustavične mení. Z trhlín na jeho úpätí uniká žeravý prúd lávy.
Úplne ku kráteru nemožno pristúpiť. Pretože Etna stále vyvíja sopečnú činnosť, je toto územie nebezpečné pre návštevníkov. Prístup vedie po rozorvanej mesačnej krajine.
Vo výške 2 950 metrov, kam sa pohodlnejší môžu vyviesť mikrobusom, sa nachádza 250 metrov vysoký bočný kráter, ktorý vznikol len nedávno a takisto už nefungujúce vulkanologické observatórium.

Juhovýchodne od tohto observatória sa začína Valle del Bove (Volské údolie), čierna pustá kotlina (asi 5 km široká ), z troch strán obklopená skalnými stenami od 600 do 1200 m. Na južnom svahu Etny, kde slnko svieti asi 3000 hod. do roka, sa tiež nachádza slnečná elektráreň Eurhelios.
Prúdy lávy, ktoré pri výbuchoch v rozpätí niekoľko desaťročí zničili rastlinstvo na úpätí vulkánu, sa začínali najčastejšie na rázsoche Etny zvanej Bocca. Príťažlivosť sopkky je magická, rovnako ako úrodná pôda na jej úbočí. Je to dokonca jedna z najúrodnejších pôd v Taliansku. Pórovitá hornina rýchlo prepúšťa vodu do hĺbky, kde ju zadržiavajú nepriepustné vrstvy, takže na mnohých miestach v podobe prameňov vyviera na úrodných nižších svahoch. Tu až do výšky 500 m pestujú pomaranče a citróny ( 9/10 Talianskej produkcie citrusových plodov), do výšky 1300 m olivové stromy a vínnu révu (vysokokvalitné „sopečné víno“).
Darí sa tam všetkému, čo ľudia zasadia – od zeleniny až po jedlé gaštany. Nad nimi až do výšky 2100 m rastie les a macchia, občas prerušená novšími prúdmi lávy. Končiar siaha až po hranicu snehu a je to čierna, matne lesklá pustatina.
Juhozápadné Taliansko je známe veľkým počtom vulkánov a zvýšenou sopečnou činnosťou. Napríklad v oblasti Neapola, sa nachádza vulkanický komplex Somma - Vezuv a Campi Flegrei kalderová vulkanická štruktúra, patrí už od historických čias k známym fenoménom celej oblasti. Zaujímavou oblasťou, a to tiež z mytologického pohľadu sa javí najmä región Aeolských ostrovov s celým radom vulkánov vystupujúcich severovýchodne od ostrova Sicília.
Napriek všetkému trápeniu, ktoré Etna obyvateľom obcí na svojom úpätí občas pripraví, je to predsa len mierna a láskavá „Ohnivá hora“. Rozhodne to nie je žiadny zabijak.
Jedným z mála ľudí, ktorí na Etne skončili svoj život, bol starogrécky filozof Empedokles, ale on sa vrhol do jej krátera so samovražedným úmyslom. Predtým však strávil pokojné roky v dome blízko jej vrcholu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?