Sociologicko-právny výskum (1. časť)

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 1805×

Příbuzná témata



Sociologicko-právny výskum (1. časť)

Právna veda ako každá vedná disciplína uskutočňuje poznávanie reálnych právnych javov prostredníctvom právneho (sociologického) výskumu. Konkrétny sociologicko-právny výskum je iba osobitým druhom vedecko-výskumnej činnosti v práve, ktorý charakterizuje osobitý cieľ, predmet a metodiku výskumu. Sociologicko-právny výskum má štyri fázy:
a) príprava výskumu
b) vlastné pozorovanie
c) spracovanie a analýza výskumného materiálu
d) použite výsledkov výskumu v praxi (publikovanie)
Základným cieľom konkrétneho sociologicko-právneho výskumu je vedecké poznanie reálne existujúcej empirickej právnej a spoločenskej skutočnosti. Ide o proces poznávania so zámerom preniknúť do podstaty právnych javov a vzájomných vzťahov v oblasti ich spoločenského pôsobenia a procesov. Predmetom sociologicko-právneho výskumu môžu byť najrôznejšie oblasti života spoločnosti (sociálne skupiny, právne normy, jednotlivci...), kde sa skúmajú rôzne stránky pôsobenia práva v spoločnosti. Tým výskum prispieva nielen k najvyššiemu stupňu možnosti poznania právnych javov a ich zákonitostí, ale na ich základe umožňuje tieto javy meniť a usmerňovať. Metóda v najširšom význame je cesta, pohyb, spôsob, forma a návod, ktorým sa niečo dosiahne, zhotoví, spozná. Vedecká metóda má tri základné fázy:
1. fázu skúmania – odhaľujú sa nové objektívne procesy alebo nové stránky už poznaných procesov
2. fázu dôkazov – konštatovanie racionálnych vzťahov získaných nových výsledkov skúmania a ich potvrdenie
3. fázu vysvetľovania – výsledky sa triedia, aby sa mohli stať východiskom nového skúmania a aby mohli byť publikované – využité v praxi
Vedecká metóda je najdôležitejšou funkciou logiky a zaoberá sa ňou časť logiky nazývaná metodológia. Metodológia je teória postupov a spôsobov skúmania, ktoré sa uplatňujú v určitej vede.
Základnou úlohou sociologicko-právneho výskumu je:
a) poznať sociálnu skutočnosť
b) prognózovať
c) meniť

PROJEKT SOCIOLOGICKO-PRÁVNEHO VÝSKUMU

Projekt výskumu je dokument, ktorý obsahuje celý postup výskumnej práce, čo je pre jeho priebeh a úspešné zvládnutie podstatné. Projekt musí byť vypracovaný veľmi pozorne a musí obsahovať tieto hlavné časti:
1. Teoretické východisko
Rozbor skúmanej problematiky na základe preštudovanej dostupnej literatúry. Ďalej sú dôležité konzultácie s odborníkmi z praxe a je dobré si zostaviť aj predbežný zoznam osôb a inštitúcií, s ktorými budeme spolupracovať.

Takáto príprava je dôležitá aj preto, aby sa predišlo skúmaniu toho, čo už bolo preskúmané a spracované.

2. Predmet a cieľ výskumu
Predmet výskumu spravidla obsahuje ústrednú otázku problému, spojenú s predpokladom možnosti odhaliť zákonitosť ako hlavnú tendenciu výskumného zámeru. Z hľadiska sociologicko-právneho výskumu možno určiť charakteristickú črtu, predovšetkým princíp komplexného prístupu k poznávaniu konkrétnych právnych javov a procesov. S celkovým zameraním predmetu sociológie práva je v podstate zhodný aj predmet sociologicko-právneho výskumu. Ide o celý rad problémov, ktoré môžu byť predmetom sociologického skúmania v oblasti právnych vied (fungovanie štátnych orgánov, dôchodkové zabezpečenie, delikvencia mládeže...).
Základným cieľom sociologicko-právneho výskumu (vedecko-výskumnej činnosti vôbec) je získavať nové vedecké poznatky o konkrétnych právnych javoch, ich vlastnostiach a jednotlivých stránkach. Takto má sociologicko-právny výskumu prispievať k relatívne najvyššiemu stupňu možnosti poznania právnych javov a ich špecifických zákonitostí, ale na ich základe súčasne umožňovať tieto právne javy meniť a usmerňovať.
3. Hypotézy
Hypotéza je hlavným metodologickým nástrojom, ktorý organizuje celý výskumný proces a podriaďuje ho vnútornej logike. V rámci teoretickej analýzy treba postupovať od jednotlivých stránok poznania k preniknutiu do podstaty problému, k formulovaniu určitých zákonitostí javu a jeho pôsobenia v oblasti spoločenských javov a procesov. Správne koncipovaná hypotéza predstavuje významný metodologický prostriedok, ktorý umožňuje sústrediť pozornosť na základné znaky a stránky javu, ktoré rozhodujúce na riešenie problému. Z hľadiska teórie je dôležitou požiadavku, aby teoretické závery vedeckej hypotézy pri skúmaní určitého právneho javu alebo procesu nevychádzali z poznatkov iba jednej právnej disciplíny, ale musia sa opierať aj o vedecké hypotézy teórie práva alebo iných právnych disciplín. Hypotézy musia byť logicky spojené do systému dôkazov predpokladaného vysvetlenia.

Aby sme mohli hypotetický súd potvrdiť, musíme sa riadiť týmto pravidlom:
a) vytvoriť čo najviac spätých hypotéz
b) každá hypotéza musí mať čo najviac empirických indikátorov (znakov)
Poznáme niekoľko druhov hypotéz:
-podľa stupňa predpokladov vymedzenia indikátorov: opisné a vysvetľujúce, podkladové a záverové
-z hľadiska úlohy výskumu hypotézy: primárne a sekundárne
-dve základné a najčastejšie používané hypotézy:
Východisková hypotéza – formuluje súdy vo všeobecných kategóriách
Teoretická hypotéza – nesmie obsahovať pojmy, ktoré neboli empiricky overené a nesmie protirečiť už známym faktom
-pracovná hypotéza – založená na operatívnych postupoch
a) empiricky overiteľná
b) identická s východiskovou hypotézou
4. Metodika výskumu – musí obsahovať
a) druh výskumnej metódy
b) vymedzenie populácie
c) veľkosť a výber vzorky
d) miesto realizácie výskumu
e) časový harmonogram od začatia až po skončenia výskumu
f) činnosť výskumného tímu a spolupracovníkov v teréne
5. Výskumné techniky
6. Organizačné zabezpečenie výskumu – finančný rozpočet
7. Návrh na spracovanie výsledkov výskumu
8. Návrhy na opatrenia vyplývajúce zo záverov výskumu pre jednotlivé orgány a organizácie, ktorým majú slúžiť
9. Publikovanie výsledkov výskumu
10. Zoznam použitej literatúry

DRUHY SOCIOLOGICKO-PRÁVNEHO VÝSKUMU

Druhy sociologicko-právneho výskumu delíme podľa rôznych kritérií:
Základný, teoretický alebo bádateľský výskum – objavenie nových všeobecných princípov, zákonitostí vývoja, zákonností javov, poznanie podstaty javov,....
Aplikovaný, operatívny výskum – opiera sa o závery základného výskumu a rieši bezpostredné požiadavky praxe.
Metodologický výskum – zaoberá sa metodológiou výskumu (hľadá nové techniky, formy).
Monografický výskum – týka sa len jedného predmetu skúmania (mesta, podniku,...). Experimentálny výskum – iný význam ako v prírodných vedách. Predmetom experimentu môžu byť samotné právne normy a skúmanie ich efektívnosti, potrebných zmien,.. Typologický výskum – používa určité typy a typológiu spoločenských javov ako dôležitý metodologický prostriedok. Sociometrický výskum – skúma vzťahy sympatie a antipatie, kvality a kvantity medziľudských vzťahov.
Výskum verejnej mienky – zisťovanie názorov obyvateľstva na jednotlivé sociálne skutočnosti.
Komparatívny výskum – porovnávanie výsledkov rôznych druhov výskumov – medzinárodná spolupráca. Podľa hĺbky skúmania
a) komplexný – celistvý
b) čiastočný
Podľa zamerania
a) extenzívny – veľký počet
b) intenzívny – malý počet, do hĺbky
Podľa spôsobu realizácie:
a) individuálny – jeden pracovník
b) skupinový
Prieskum – získanie opisu skúmaného problému. Nevypracúva sa výskumný projekt, stačí uviesť cieľ skúmania. Predvýskum (sondáž, pilotáž) – prvá etapa výskumu, keď si overíme všetky postupy, ktoré použijeme pri realizácii výskumu. Realizuje sa na menšej vzorke.

METÓDY SOCIOLOGICKO-PRÁVNEHO VÝSKUMU

Metóda určuje predmet, cieľ a druh výskumu. Je to určitý spôsob organizácie skúmania spoločenských javov a procesov. V sociologicko-právnom výskume používame najčastejšie tieto výskumné metódy:
Štatistická metóda – používa sa pri všetkých druhoch sociologicko-právneho výskumu.

Využite štatistiky v oblasti výskumu právnych javov a procesov je potrebné prakticky vo všetkých jeho etapách. Pri určení výskumného problému, pri testovaní hypotéz, pri výbere výskumnej vzorky...
Monografická metóda – predmetom pozorovania je jeden prípad, jedna vec, v prirodzených podmienkach.
Experimentálna metóda – celý experimentálny proces prebieha v pripravených podmienkach a respondenti sa vyberajú z prirodzeného kontextu. Skúmajú sa malé spoločenské útvary a ich postoje, názory,...
Typologická metóda – predmetom výskumu sa stávajú určité typy. Konštruovanie takýchto typov je konštruktívnou vedeckou prácou a pozorovaním a abstrakciou a tvoria určité konkrétne typy.
Historická metóda – na objasnenie minulých javov. Používa sa pri skúmaní vzniku a vývoja práva a jeho pôsobenia v spoločnosti.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?