Sociálna stratifikácia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 9598×

Příbuzná témata



Sociálna stratifikácia

Teória sociálnej stratifikácie.

Charakterom každej spoločnosti je, že netvorí jednotný celok, ale je vnútorne rozdelená na viaceré časti. Výsledkom tejto sociálnej diferenciácie spoločnosti podľa celej sústavy kritérií, noriem a hodnôt je vznik sociálnych združení rôzneho typu ako napr. : vrstiev, stavov, kást, tried a pod. . Tento proces umožňujúci rozdelenie do navzájom sa od seba odlišujúcich a hierarchicky usporiadaných vrstiev, vytvárajúcich daný sociálny systém, sa nazýva sociálna stratifikácia. ( termín prevzatý z geológie: stratum- vrstva).
Stratifikácia je odrazom toho, čo je v konkrétnej spoločnosti považované a uznávané za najvyššie hodnoty. Je veľmi zložité vymedziť určitý systém sociálnej stratifikácie, či už koncepčne alebo technicky. Taktiež obtiažne je stanovovať a merať faktory, na základe ktorých môžeme spoločnosť sociálne rozvrstviť.
Kritéria stratifikácie- a: kritéria materiálnej povahy- sociálno- ekonomické- sem zaraďujeme vlastníctvo, príjmy, životný štandard, povolanie, bývanie atď. b: kritéria kultúrno- ideologickej povahy- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie, prestíž v povolaní atď.

Štúdium stratifikácie možno označiť aj ako štúdium sociálnej nerovnosti. Je to zaraďovanie členov spoločnosti podľa nerovnakého rozdelenia všetkého, čo sa v spoločnosti považuje za vzácne a hodnotné.
Intenzita sociálnej stratifikácie vyjadruje mieru sociálnej nerovnosti, čo sa prejavuje v troch základných líniach

a. stavovská línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania prestíže
b. ekonomická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania materiálnych zdrojov.
c. politická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania moci.

Časti takto chápaného rozdelenia spoločnosti predstavujú rôzne sociálne kategórie jednotlivcov, ktoré sa nazývajú vrstvy. Vrstvy tvoria ľudia, spájaní podobnosťou sociálneho významu.
Pri vytváraní vrstvy je veľmi dôležité stanovenie sociálneho znaku- obvykle sa zaň považuje sociálna pozícia, status, prestíž a pod. Stratifikačné systémy- Za základné stratifikačné systémy sú považované: kastovný, stavovský a triedny.
Kastovnícka stratifikácia: označuje formu hierarchického rozvrstvenia spoločnosti do horizontálnych kást.

Stratifikačné kritérium spočíva v sociálnej hodnote, pripísanej sociálnej pozície, ktorú jednotlivec získava pri narodení v určitej kaste a nemôže z nej vystúpiť ani prestúpiť do inej.
Kasty sú prísne uzavreté sociálne vrstvy s presne predpísanými pravidlami spoločenského styku. Spočívajú v uznaní a udržiavaní nemennej spoločenskej hierarchie kastovných skupín, do ktorých sa človek narodí, v nich sa musí oženiť a v nich aj zomiera. (hinduisti. India- 4 hlavné kasty- brahmani, bojovníci a šľachta, poľnohospodári a kupci, a nakoniec sluhovia- nemali takmer žiadne práva. V podstate každý človek bol trestaný a odmeňovaný za činy, ktoré spáchal v minulom živote. Takže spoločenská hriešnosť bola chápaná ako známka hriešnosti.
Stavovská stratifikácia: je označením pre hierarchické usporiadanie spoločnosti do stavov. Príslušnosť k nim signalizuje iným, aké povinnosti a práva prináležia jednotlivcovi od momentu, kedy sa narodí do určitého stavu.
Stavy boli súčasťou európskych feudálnych spoločností, formovali sa v podmienkach monarchií a vzostup ich mocenskej emancipácie bol najvýraznejší v 14. A 15. Storočí. Feudalizmus zlučoval panskú moc s dvoma dôležitými spoločenskými inštitúciami, a to s vlastníctvom pôdy a s vojenskými povinnosťami. Recipročne za prísahu vernosti a sľub poskytovať pánovi služby- napr. vojenské. Stavovská spoločnosť nie je absolútne uzavretá, vyznačuje sa určitou mierou sociálneho pohybu. Prípustná je zmena príslušnosti k stavu, ktorá je však pozvoľná a vyžaduje si úsilie viacerých generácii. V stavovskom prostredí sa rozhodnutia prijímajú na základe rovnocenného prístupu všetkých členov a nie z vôle nadradeného jedinca.
Triedna stratifikácia: označuje rozvrstvenie spoločnosti v rámci hierarchického poriadku do otvorených sociálnych vrstiev- tried. Triedy sa vyznačujú veľkou sociálnou priechodnosťou, pričom vyššie triedy riadia čiastočne život týchto tried, ktoré sú pod nimi. Je možné do nich vstupovať ako aj vystupovať. Ich hranice sú difúzne. Rozhodujúcim kritériom je sociálna hodnota , získanej nie pripísanej pozície. Človek je zaraďovaný do tried podľa toho čo môže ponúknuť na trhu (kapitál, pôdu, svoju pracovnú silu). Výškou príjmu je daná jeho pozícia a prestíž. Na princípe vertikálneho usporiadania sociálnej stratifikácie sa spoločnosť javí ako systém jednotlivcov, štrukturálne usporiadaných do modelov rôzneho tvaru. Typ alebo tvar rozvrstvenia záleží od historických okolností, v ktorých sa spoločnosť formuje. Členovia sa líšia výškou majetku a prestíže, podielom na moci, životným štýlom, mentalitou, prípadne ďalšími znakmi.
Alternatívnymi modelmi spoločnosti podľa stratifikačného rozvrstvenia sú:
1. Kastovnícka spoločnosť
2. Nivelizovaná spoločnosť
3.

Spoločnosť s hierarchickou sociálnou štruktúrou
4. Diferencovaná spoločnosť s tendenciou rastu stredných vrstiev.

U tzv. nižších vrstiev býva zdôrazňovaný zmysel pre solidaritu, charakteristická je intenzita príbuzenských kontaktov, preferovanie krátkodobých cieľov pred dlhodobejšími, obmedzenosť rozhľadu. Ľahká zmanipulovateľnosť a pod. Stredné vrstvy sa vyznačujú schopnosťou podriaďovať bezprostredné uspokojenie dlhodobejším cieľom, schopnosťou kritického a inovačného spôsobu myslenia, vyššími osobnými ambíciami, ale niekedy aj vyššou mierou pokrytectva a prehnaným individualizmom.
Vyššie vrstvy v socioprofesijnej stratifikácii súčasnej spoločnosti tvoria napr. priemyselníci, vysoko postavení riadiaci pracovníci, lekári a právnici.

Na označenie skupiny osôb s mimoriadnym sociálnym postavením v spoločnosti sa používa termín elita alebo aj termín mocenská elita pre označenie najvyšších predstaviteľov štátu, armády a vrcholový manažment hospodárskych inštitúcii. Pyramidálne usporiadanie spoločnosti sa vyznačuje širokým zastúpením najnižších vrstiev.
(elita, vyššie stredné vrstvy, vyššie spodné vrstvy, stredné horné vrstvy, stredné stredné vrstvy, stredné dolné vrstvy, nižšie horné vrstvy, nižšie stredné vrstvy, deklasované elementy)
Deltoidné usporiadanie spoločnosti je založené na prevahe stredných vrstiev a malej početnosti elity, vyšších a nižších vrstiev.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?