Sociálna psychológia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 19033×

Příbuzná témata



Sociálna psychológia

1879 - Wilhem Wundt - zakladateľ psychológie.

Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek - trvala do roku 1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 - 1913 vznikali ucelenejšie koncepcie - psychológia národov - Lazarus, Stendhal, W. Wundt, psychológia más - Le Bon, Tarde, Sighele - princíp napodobňovania, teória inštinktov sociálneho správania - Úvod do sociálnej psychológie - A. M. Mc Doughall, Sociálna psychológia - Ross/ 1913 - vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 - začiatok II. svetovej vojny/ vznikali psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia - Freud, psychológia správania, sociálna psychológia práce - Mayo. 4. etapa - koniec II. svetovej vojny až po súčasnosť - rozvoj psychológie vo všetkých smeroch - kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery.

Predmet sociálnej psychológie - Nákonečný - sociálna psychológia skúma ako sa človek v sociálnych a kultúrnych situáciach utvára /ako ho spoločnosť formuje/ a ako v nich pôsobí /ako sa v spoločnosti uplatňuje a ako ju prispôsobuje/. Je to veda o správaní človeka v spoločnosti.

Sociálna psychológia je špeciálna psychológia a patrí k špeciálnym psychologickým vedám. Sociálna psychológia je aplikovateľná všade tam, kde sa človek dostáva do kontaktu s inými ľuďmi, skupinou alebo inštitúciou. Formy sociálneho učenia- klasické podmieňovanie, posilnenie /operačné podmieňovanie/, pozorovanie.

Činitele medziosobnostného poznávania- podnetové činitele /charakterizujú podnety, ktoré na nás pôsobia - veľkosť, nápadnosť, pohyb, zmena/ a osobné činitele /charakterizujú moje vnímanie - emócie, city, zameranosť mysle, afektívne poznanie/. Postoje- relatívne trvalé sústavy hodnotenia, cítenia a sklon konať istým ustáleným spôsobom vzhľadom na istý podnet. Postoje nie sú vrodené, získavame ich sociálnym učením, osvojený postoj je pomerne stály. Postoje sa prejavujú v našom konaní: verbálne - hovorím, neverbálne - nehovorím, ale konám.

Zmeny postojov- kongurentné /súrodé - zosilovanie postoja smerom od neutrálu/ a inkongurentné /nesúrodé - zmeny od škály k neutrálu/ spôsobujú - skúsenosti, vplyv referenčnej skupiny /chceli by sme byť jej členom/, vplyv masovokomunikačných prostriedkov.

Zdroje postojov- špecifická skúsenosť človeka, sociálna komunikácia, modely, vzory, inštitucionálne faktory.
Zložky postojov- poznávacia - kognitívna zložka /sumár poznatkov znamená to, že môžem mať postoj len k tomu, čo poznám/, afektívna - citová zložka /či sa nám páči, alebo nepáči = sympatické, nesympatické/, konatívna - motivačná zložka /vedie nás k určitému správaniu = približovanie, vzdiaľovanie/.

Znaky postojov- intencionálne /majú svoj predmet/, bipolárne, majú určitú intenzitu, kvalitu /súhlas, nesúhlas/, vytrvalosť /zotrvanie postoja v čase/, frekvenciu /ako často sa postoj v danej polohe vyskytuje u populácie/ a konzistenciu /vyrovnanosť troch zložiek - rovnováha, nerovnováha.

Persuázia- presvedčovanie. Je to spôsob úmyselného ovplyvňovania správania iného človeka používaním rozumových argumentov. Je to aj jedna z foriem psychoterapie. Pri presvedčovaní je aktívny ten, kto presviedča. Presvedčovaný je pasívny. Patria sem zložky: zdroj, informácia, informačný kanál, prijímateľ informácie.

Komunikácia- nie je len výsadou človeka. Vychádza z potreby človeka vymieňať si informácie s inými ľuďmi a dorozumievať sa. Komunikácia je výmena významov medzi ľuďmi, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom jazyka.

Formy komunikácie- priama reakcia, neverbálny výraz, konanie ako ucelený akt správania, obrazová komunikácia, symbolická komunikácia.

Typy komunikácie- reťazová, kruhová, ohnisková, ypsilonová, vertikálna, horizontálna.

Neverbálna komunikácia- patrí sem oznámenie bez použitia slov - reč tela, mimika, gestikulácia, zovňajšok. Hovorí o citovom prežívaní človeka. Nedá sa ovládať, je spontánna a má veľkú výpovednú hodnotu. Patria sem: paralingvistika- skúma jazykové a mimojazykové prvky, ktoré sa viažu na komunikáciu v konkrétnom prostredí. Je to jedna z oblasti neverbálnej komunikácie - intonácia, prestávky, tón hlasu..., proxemika- vzdialenosť pri komunikácii, fyzické postoje- konfigurácia všetkých častí tela, haptika- podanie rúk, gestika- posunky rúk, kinezika- vystupovanie, spôsoby, chôdza, sedenie, mimika, pohľady, úprava a vzhľad.

Sociálna skupina- združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné ciele, vytvárajú si spoločné normy, ich role sú spoločne závislé, vytvárajú sa psychické väzby, atmosféra. Základnou činnosťou skupiny je vzájomná komunikácia, interakcia, vytvára sa štruktúra skupiny.

Konformita- prispôsobenie sa skupine - formálna, neformálna.


Sociálna pozícia- je miesto, ktoré jednotlivec v skupine má, ktoré určuje jeho funkciu. Vytvorenie pozícii vnáša do skupiny poriadok, ovplyvňuje komunikáciu. Pozícia sa určuje z hľadiska príťažlivosti a miery vlastnej moci. Subjektívna pozícia /člen sa sám porovnáva s ostatnými a sám si určí svoju pozíciu/, objektívna pozícia /členovia skupiny sa posudzujú navzájom/. Pozícia nie je stabilná, je premenlivá.

Sociálna rola- je to súhrn očakávaní spoločnosti, určuje ako sa má človek v danej pozícii a v istej spoločenskej situácii správať. Existujú krátkodobé /rola hosťa, kupujúceho/, dlhodobé /rola muža, ženy/.

Realizujú sa súčasne, ale sú situácie keď dochádza ku konfliktom /rola matky a rola pracovníčky/, viaceré role majú subrole.

Sociálny status- zvykne sa spájať aj so symbolmi. Linton rozlišuje tri druhy statusu: vrodený /pohlavie, vek/, získaný /získaná prestíž vzdelaním, profesiou/, pripísaný /podmienený vekom, autoritou/

Typy členstva v sociálnej skupine- skupinové členstvo /príťažlivosť/, skupinové nečlenstvo /ľahostajnosť/, preferenčný vzťah /príťažlivá skupina, on je pre skupinu ľahostajný/, marginálny skupinový vzťah /on je pre skupinu príťažlivý, ale skupina mu je ľahostajná/.

Osoby v skupine podľa príťažlivosti- v závislosti od vzťahu jednotlivca k skupine, v závislosti od vzťahu skupiny k jednotlivcovi.

Klasifikácia sociálnych skupín- z hľadiska veľkosti: veľké, malé. Z hľadiska formálnosti: formálne /organizované spoločnosťou, tvoria spoločenské ciele/, neformálne /reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vzťahov, vzťahy sú výrazom potrieb/.

Funkcia vodcu- je vykonávateľom, je stratégom, je znalcom problematiky, je ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom - modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je veľa a preto existujú aj zástupcovia vodcu - podelia si ich.

Typy konfliktov- podľa toho, koho sa týkajú: intropersonálne, interpersonálne, skupinové, medziskupinové, podľa toho, čoho sa týkajú: kognatívne /týkajú sa oblasti poznania/, motivačnoafektívne /týkajú sa motivačnej sféry osobnosti - čo chcem a na čo mám.

Zdroje konfliktov- vo vonkajšom prostredí /príkazy, zákazy, chyby vo výchove, mravné vlastnosti, preceňovanie, podceňovanie/, vo vnútornom prostredí v človeku.




Metódy zisťovania vzájomných vzťahov: uhádni /hádaj/ kto? - je to metóda, ktorá sa používa na zisťovanie na človeka, ktorý má určitú úlohu, ale sa vyznačuje určitým správaním. rozhovor- zatvorené, otvorené otázky, dotazník, metóda poznávacieho bodovania, plebiscit náklonnosti a odporu /referendum/, metóda ratings- zisťovanie vlastností, spôsobov správania sa, intenzity, frekvencie, sociometrická metóda- zisťovanie vzťahov v skupine na základe sympatii a antipatii.

Záťažové situácie: Stres- nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú záťaž. Je to tlak, tieseň, stav psychickej záťaže, ktorá vzniká keď pri dosahovaní cieľa alebo potreby pôsobí rušivý činiteľ - stresor a bráni ten cieľ dosiahnuť. Eustres - pozitívny, distres - negatívny stres.

Frustrácia- je psychologický stav, ktorý vzniká ak človek pri uspokojovaní potreby, pri dosahovaní cieľa narazí na prekážku, ktorá mu to zabráni dosiahnuť. O frustrácii hovoríme vtedy, ak ju prekonáme a môžeme cieľ dosiahnuť. Frustrácia záporne vplýva na naše správanie, no niekedy môže byť aj aktivačným činiteľom. Odolnosť voči tomu a schopnosť znášať to sa nazýva frustračná tolerancia. Deprivácia- vzniká, keď chronicky dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ľudského minima. Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príčiny, hnev, zlosť/, trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príčiny, svedomie, obviňovanie sa, pocity viny/, netrestajúce /potlačovanie frustračných tendencií, nereagovanie/.

Empatia- schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s ňou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/.

Obranné frustračné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvaľovanie viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potláčanie /snažíme sa zabudnúť/, racionalizácia /ospra-vedlňovanie sa/, únik /k alkoholu, rojčeniu/, identifikácia /človek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa cieľ podarilo dosiahnuť/ regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/, fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii /človek sa správa opačne než cíti/.

Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii správať - mravy, obyčaje.

Modálna osobnosť- zahrňuje a vyznačuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry spoločnosti. Táto osobnosť je vlastne reprezentantom tejto kultúry.

Bazálna osobnosť- prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.

Osobnosť- je to individuálna jednota človeka, jednota jeho duševných vlastnosti a dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch.

Ontogenéza- dieťa pred schopnosťou kontaktu /1-2 mesiac/, dieťa schopné receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieťa vyhľadávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/. Tri typy sociálneho správania sa: dieťa sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne slepé. Obdobie 2-6 rokov - zreteľné dva prúdy - vzťah dieťa a dospelý a vzťah dieťa a dieťa rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie dievčat a chlap-cov.

Obdobie dospievania - nástup puberty, vytváranie hlbokých priateľstiev, veľké medziosobnostné rozdiely, prvé lásky, prvé konflikty s dospelými. Obdobie adolescencie - náročné obdobie z hľadiska sociálnej adaptácie, zmena prostredia - školy, dominantní sú rovesníci, vzťahy.

Sociálne dimenzie- sú to vlastnosti osobnosti. Medzi základné patrí extroverzia, introverzia, aktivita, pasivita, agresivita, nesmelosť. Spojenie týchto vlastnosti vytvára Sociálnu kompetenciu osobnosti - je to všeobecná schopnosť jednotlivca úspešne sa integrovať so svojim sociálnym prostredím, vie sa správať, adaptovať, meniť spôsoby správania a súvisí so Sociálnou zrelosťou- osobnostná dimenzia, ktorá umožňuje človeku prispôsobiť sa interakcii, riešiť situácie. V priebehu života sa vyvíja.

Socializácia- prebieha od narodenia po smrť. Uskutočňuje sa súčin-nosťou 3 činiteľov: genetický program /dozrievanie/, vplyv prostredia v ktorom človek žije, aktivity socializujúceho sa človeka, súčasne prebieha aj proces individualizácie. Socializácia sa môže uskutočňovať vedome /zámerne - škola/, neuvedomene /prejavy cítenia, postojov/. Socializácia prebieha formou sociálneho učenia spolu s kultiváciou. Potreby- vznikajú v rámci socializácie, delíme ich na primárne /jedlo, spánok/, sekundárne /potreba realizácie/.

Kultivácia je vzdelanie, zručnosti, morálka, svetonázor, životný štýl,, utvorenie zábran pri uspokojovaní pudov, potrieb, zmysluplné trávenie voľného času, hodnotový systém.

Motivácia- hybná sila správania sa. Poznáme užšie chápanie /aktivizujúca úloha v chápaní človeka/ a širšie chápanie /nielen aktivizujúce činitele, ale aj tie ktoré zameriavajú istým smerom naše správanie/. Motivácia je objektívne existujúci proces, uskutočňuje sa ako pohyb, ktorý sa prejavuje v prežívaní. Prežíva sa túžba, prianie, snaha.

Teórie motivácie- Freudova teória jedného faktora - libido, Mc Clellandova teória dvoch faktorov - úzkosť, potešenie, Maslowova teória mnohých faktorov - za základ motivácie sa považujú potreby - biologické, sociálne, teória štyroch prianí /Thomas, Znaniecki/ - 1. prianie nových skúsenosti a dojmov, 2. túžba po bezpečnosti a istote, 3. túžba po uznaní - mať rešpekt, 4. túžba po citovej odozve.
Formy sociálneho učenia- Adaptácia - adjustácia- všeobecná /všeobecné prispôsobenie sa - kultúrne vzorce/, špeciálna /prispôsobenie sa konkrétnej skupine, prostrediu. Maladaptácia = zlé prispôsobenie. Imitácia- osvojovanie si reči, správania, noriem, napodobňuje sa to, čo sa považuje za vhodné, Identifikácia- človek preberá všetky typy správania - vysoký stupeň napodobňovania.

Priame spevňovanie- človek sa naučí adekvátne reagovať na odmenu a trest. Preberanie úloh- osvojovanie si rolového správania, ktoré sa od človeka očakáva. Sugescia- nekritické preberanie názorov, postojov iných ľudí, bez ich rozumového zdôvodnenia, bez toho, aby sme ich podrobili analýze. Citová nákaza- preberanie citových stavov iných ľudí bez toho, že by prejavovali nejakú snahu ovplyvniť nás.

Asertivita- priame, úprimné vyjadrovanie svojich názorov a citov v priamej /pozitívnej alebo negatívnej/ podobe bez toho, aby sme porušovali práva iných ľudí, ale ani svoje vlastné. Je to komplex piatich prvkov: 1. schopnosť povedať nie, 2. schopnosť požiadať o láskavosť, 3. schopnosť začať, udržať a ukončiť konverzáciu, 4. vyjadriť svoje kladné a záporné emócie, 5. vzniesť svoje oprávnené požiadavky.

Prosociálne správanie- správanie zamerané na pomoc inému človeku bez nároku na odmenu. Vertikálny rozmer /rivalita, superiorita - minimálny rozdiel, agalitárstvo - prospech je rovnaký, altruizmus - prospech druhých je väčší, než môj/. Horizontálny smer /rozlišujeme konkrétne prejavy prosociálneho správania/.

Dav- moderná psychológia davu sa zaoberá panikou a prenasledovaním. SIGHELE: v dave dochádza k zníženiu intelektu a morálnej úrovne reagovania, dochádza k zvýšeniu afektívneho - citového správania. LeBON: V dave sa človek mení, je iný než mimo neho, zvyšuje sa sugestibilita, narastá pocit moci. Človek stráca zábrany, podlieha psychickej nákaze. JUNG: uvádza tieto podstatné zanky davu- tranzitná povaha /premiestňovanie/, priestorová distribúcia, spoločné ohnisko pozornosti. BRAWN delí davy na zhluky - náhodné /agresívne- dav lynčujúci, dav terorizujúci, dav bojujúci/, panikové /únikové/, akvizičné /rabujúce/, expresívne /výrazové/, publiká - očakávajú sa - náhodné, zámerné /hľadajúce informáciu, rekreačné/.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?