Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov (1850-1875)
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 4255×
Příbuzná témata
Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov (1850-1875)
Revolučné roky - 1848-1849 možno rozdeliť na 3 obdobia:1. obdobie - roky absolutizmu (1849-59)
literárny život stagnuje, ministerský predseda Alexander Bach zaviedol absolutistický režim: prísny tlačový zákon, cenzúra, maďarizácia, obnovený spor o spisovný jazyk - Kollár začal presadzovať staroslovienčinu, čiže upravenú češtinu ako úradný jazyk Slovákov. Táto situácia sa stala impulzom pre reformu spisovného jazyka - podľa Hodžových návrhov vypracoval v roku 1852 Martin Hatala Krátku mluvnicu slovenskú, ktorú zaviedli etymologický pravopis.
2. obdobie - uvoľnenie politického obdobia 1860-67, bolo to obdobie zvýšenej aktivity romantikov a novinárov. Po páde Bachovho absolutizmu (1859) sa Októbrovým diplomom (1860) vzbudili nádeje na zrovnoprávnenie národností v Uhorsku, na Slovensku začal vychádzať politický časopis - Pešťbudínske zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine. 6. - 7. júna 1861, na ktorom sa prijal dokument známi ako Memorandum národa slovenského - žiadalo uznanie slovenského národa a slovenského jazyka, školstva, kultúry, administratívy Slovenského okolia v rámci Uhorska. Z týchto požiadaviek sa uskutočnili iba niektoré: vznikli prvé tri slovenské gymnázia: V Revúcej, V Martine a v Kláštore pod Znievom. V roku 1863 v Martine bola založená Matica Slovenská, ktorá sa stala celonárodnou kultúrnou inštitúciou - toto obdobie sa nazýva Matičné obdobie. Začali vychádzať literárne časopisy Sokol, Orol, humoristický časopis - Černokňažník a almanachy Lipa, Minerva, Tábor, Napred, Živena, Tatran. Romantici zvýšili svoju tvorbu (Chalúpka - Mor Ho!, Ján Botto - Smrť Jánošíkova, Kalinčiak - Literárno-teletické štúdie). Uvoľnil sa tiež politický život.
3. obdobie - (1868-1875) je formovaním mladej literárnej generácie a odumieraním romantizmu v literatúre i v myslení slovenskej spoločnosti. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867, uhorská vláda neuznávala Slovákov ako národ, prenasledovala národovcov, zatvorila slovenské gymnázia (1874), a v roku 1867 Maticu Slovenskú, začala sa otvorená maďarizácia. V tomto období romantizmus ustupuje realizmu, do literatúry prenikajú témy zo súčasnosti, štýl sa približuje hovorovej reči, vznikajú nové literárne druhy a žánre. Do popredia sa dostala próza najmä jej kratšie žánre: črta, besednica, spoločenská a historická poviedka, satirická a dokumentárna próza zo súčasného života, novela, ktoré pomocou humoru a satiry sa vymeriavali najmä odrodilstvo chamtivosti a malomeštiactvu slovenskej buržoázie.
V lyrike ustupuje foklórny verš novému metrickému veršu, rozvíja sa i dráma..
K významným autorom tohto obdobia patria: Ľudovít Kubáni, Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, Jonáš Záborský, Ján Palárik.