Slovenská literárna moderna 1900-1918

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 6225×

Příbuzná témata



Slovenská literárna moderna 1900-1918

Na prelome 19. a 20. storočia sa zrýchľuje rozvoj priemyslu v Rakúsko-Uhorsku, emancipácia a modernizácia spoločnosti, no zároveň sa stupňuje hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva a odnárodňovanie, čoho dôsledkom bolo masové vysťahovalectvo za prácou, znižovanie poštu obyvateľov slovenskej národnosti, ale aj organizovanie robotníkov. Slovenský spoločenský život sa ocitá v hlbokej spoločenskej kríze: Nejednotnosť pri zámeroch, ako riadiť a viesť národný kolektív do nového storočia, slabosť národnej buržoázie, obavy o uchovanie národa spomaľovali vývin slov. spoločnosti
a jej kultúry.
V tomto období tvoria autori staršej generácie (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Vansová, Šoltésová, Podjavorinská…), autori mladšej generácie (Tajovský, Timrava, Čajak), ale nastupuje i nová skupina básnikov (Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, Andrej Klas), prozaikov (Janko Jesenský, Ivan Krasko, Ivan Gall, Ľudmila Groeblová, Vladimír Roy, Hana Horáková, František Votruba – po rolu 1918 nadväzujú na nich Martin Rázus, Elena Ivanková, Ján Hrušovský), prekladateľov, literárnych publicistov, ale aj literárnych kritikov (František Votruba, Pavol Bujnák, Juraj Slávik-Neresnický), vystupujúca v dejinách literatúry pod spoločným označením - slovenská literárna moderna. Títo autori reagovali na európske moderné literárne smery, ovplyvnili ich najmä symbolizmus a impresionizmus. Zdroje inšpirácie hľadali však aj v romantizme a v tvorbe Hviezdoslava a Vajanského. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slov. Verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike. V žánrovej oblasti prevládali krátke lyrické básne, v ktorých Básnici vyjadrovali svoje dojmy a zážitky z prírody, úvahy o rôznych filozofických (smrť, vesmír, život) a sociálnych problémoch, ale písali aj tzv. básne v próze alebo lyrickú prózu realistického typu, napr. Janko Jesenský, čím sa priradil k Tajovskému a k Timrave. Títo autori pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry. Tradíciu prekonávali novými umeleckými postupmi, neodvrhovali ju.

Napokon práve starší básnici Hviezdoslav a Vajanský priaznivo vítali novú poetiku i myšlienky, ktoré objavovala poézia Krasku, Jesenského, Votrubu.
Pre Slovenskú literárnu modernu sa určujúcim a spájajúcim stáva životný „pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou“, ktorý sa mení na nerieši- teľný rozpor medzi osobnou túžbou a „všednosťou“ objektívnej skutočnosti.
Svoje básne uverejňovali v časopisoch Slovenské pohľady, Dennica a Živena.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?