Slovania

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 7229×

Příbuzná témata



Slovania

- Indoeurópania
- predpokl. sa, že pôvodné sídla boli stepi v obl. str. Ázie
- pred mnohými rokmi vytv. 1 veľký indoeurópsky národ s 1 jazykom
- rozpad indoeurópskeho národa: vydali sa na V (obs. Indiu) a na Z
- postupne týmto rozdelením na V a Z Indoeurópanov sa vytv. nové etniká
- tak -> zákl. indoeurópske národy:
Slovania, Germáni, Kelti, Gréci - smerom na Z
Iránci a Indovia - smerom na V do stepí
- indoeur. pôvod dodnes badateľný: jazyková obl. (niekt. prvky rovnaké), kult. zvyky (Slovania spaľovali sv. mŕtvych - zvyk Indov)
- Slovania sa po tomto rozdelení usídlili medzi Vislou a Dneprom (Odrou)
- z pôvodných sídiel sa pohli v obd. sťahovania národov

3 vetvy:
- J - Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bulhari - Balkán
- Z - Česi, Slováci, Poliaci, (Polabskí Slovania, Lužickí Srbi, Pomoranskí a Kašubskí Slovania) - S Európa (Labe, Baltské m.)
- V - Rusi, Bielorusi, Ukrajinci - lesy a lesostepi Východoeurópskej roviny

- v obd. 5. st. sa objavujú o Slovanoch 1. písomné správy (Rímska a Byzanstká r., neskôr Franská r.)
- je pravdepod., že v tomto obd. používali Slovania jeden jazyk - staroslovienčina (dôkaz: do dn. dňa si Slovania rozumejú)

- 1. písomné správy o Slovanoch:
z Byzantskej r. - prišli s nimi do styku na Balkánskom pol. - ako o Slovienoch (jazykovedci hľadajú spôs., ako pomenovanie vysvetliť; 1. Sláv - sláva, 2. slovo; no najpravdepodobn. je to podľa ich pôvodných sídiel - žili pri riekach, kt. mali v koreni „sláv", „slov")
- pojem Slovien prvý krát použil Prokopios - 5. st.
- Plinius st. a Tacitus - nazývajú Slovanov Venedi
- Venedi sa dostali až do S Tal.; Germáni o nich vedeli len to, že sú susedia
- Anti - označenie V Slovanov (po rozdelení)
- Slovania označili Germánov Nemcami (nerozumeli im => nemí)
- Francúzi označili Germánov Alemani (Alamani)
- Byzantinci zaviedli názov Slovania - ten sa začal používať

Typy Slovanov
- antropológovia zistili, že pôvodne museli exist. 2 typy Slovanov: svetlovlasí a modrookí (severský typ) a tmavovlasí a tmavookí
- dnes už máme 8 slovanských typov (ani jeden nepredstavuje čistú rasu, vzájomné miešania, miešanie s inými národmi)
- 1 vec typovo odlišuje Slovanov od ostat. národov - kostrový typ a výška
- Slovania - silnejšia stavba kostry, boli vyšší (normálna výška v 5. st. - 150 - 155 cm, Slovania mali 170 - 175 cm, lebo žili usadlým spôs. života, poľnohosp. strukoviny)

- prvé kostrové pozostatky - z 9.

st.

- zaužívaná legenda o Slovanoch - „holubičí národ" - nie je pravda, boli tvrdí bojovníci navyknutí na boj

Duchovný život
- zachovalo sa množstvo bájok
- po prvých Slovanoch - žiadne písomné pamiatky, len tradovali
- polyteisti, 3 hlavné slovanské božstvá
o Perun (Parom) - najvyšší boh, hrom a blesk (prir. sa k Diovi)
o Veles (Volos) - stáda, dobytok, hosp. (prirovnáva sa ku gr. Panovi)
o Dažbog - slnko a teplo
- Morena (smrť)
- uctievali - rusalky, víly, trpaslíci, rieky; prinášali obete
- náboženstvo sprvu prírodné a polyteistické
- postupné prijímanie kresťanstva s latinskou a g. vzdelanosťou
- 828 - salzburský biskup Adalrám vysvätil kresťanský kostol v Nitre (1. známy v západoslovanskom priestore)
- mŕtvych spaľovali, ukladali do urien a pochovávali v plytkých jamách

Hospodársky život
- hl. zamest.: poľnohosp. - obrábanie pôdy a pestov. poľnohosp. plodín => natrvalo sa usadili (väčšina ostat. kmeňov - kočovníci)
- obilniny (proso, jačmeň, raž, pšenica, ovos), strukoviny, zelenina, ľan, konope, ovocné stromy
- extenzívne poľnohosp. - rozširovaním osevnej pôdy (x intenzívne - používaním hnojív a nástrojov)
- chov včiel = brtníctvo => začali vyrábať 1. alkoholický nápoj - medovinu
- chov: hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, menej kone
- čoskoro sa začala vyvíjať aj remeselná výroba - hrnčiarstvo (keramika)tkali sa látky, zhotovoval sa odev a obuv, kováčstvo (Fe ruda --> hospod. náradie)
- vo väčších strediskách sa už začínala deľba práce v jednotlivých remeslách (zbrojárstvo, šperkárstvo)
- rozvoj výroby viedol k výmene výrobkov, aj so vzdialenejšími krajinami, vymieňali sa prepychové predmety (šperky, drahé látky) a zbrane, potom soľ a spočiatku aj otroci (Jantárová cesta)

Spoločenský vývoj
- základ spoločnosti - rod (veľkorodina) --> rodové zriadenie (založené na pokrvnom príbuzenstve)
- rody spoločne vlastnili a obrábali pôdu --> susedská občina (spoloč. vlastníctvo pôdy, kt. sa do užívania jednotl. členom rodu prideľovala hlasovaním, túto pôdu obrábali a spoločne užívali výsledky práce)
- tieto rody, keď sa usídlili v str. Európe --> kmeňové spoločenstvá
- na čele kmeňov - náčelníci; bojová družina - dôležitá úloha; slobodní roľníci a remeselníci - členovia; vojnoví zajatci (sluhovia a prac. sila = rabi a dušníci)
- vládla vojenská demokracia - o vš. dôležitých veciach sa rozhodovalo ľudovým hlasovaním (veča - ľudový snem), no rozhodovala bojová družina
- nepoznali otroctvo, len prvotnopospolné
- zač. feudalizmu - 2. pol. 9. st. (obd. Svätopluka na VM)
- slovanské obyv. sa snažilo na novoosídlených územiach brániť pred vonkajšími nepriateľmi => potreba -> pevnejšieho zväzku
- do boja: pešo so štítmi a kopijami v rukách, bez brnenia

- 1.

písomná správa o ich konkrétnom vývoji - Fredegarova kronika - 7. st. - informuje nás o exist. slovanského zväzku Samova ríša

Územnopolitické formovanie
- Samova ríša (623 - 658) - kmeňový zväz
- Veľká Morava (833 - 907)
- Poľsko - 965
- Český št. (894 - kmeňový zväz; Český št. zač. 10. st.) - kresťanstvo prijali pokrstením 7 kniežat v Rezne
- Rusko - 882
- Bulharsko - 7. st., najst. slovanský št. (2. VM, 3. Kyjevská Rus), Bulhari - turkotatársky kmeň, ovládol slovanské obyv. a asimiloval sa do slovanského prostredia
- Chorvátsko - (800 - 1102)
- Srbsko - 820.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?