Šiesty zmysel – výmysel?

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5113×

Příbuzná témata



Šiesty zmysel – výmysel?

Hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a… Pozná niekto z vás šiesty zmysel? Vie niekto z vás predvídať nejakú udalosť, pohromu alebo prítomnosť organizmu či predmetu aj bez týchto zmyslov?

Niekedy možno áno. Väčšinou ale na základe informácií, ktoré zhromažďujeme v mozgu. Vytvárame tak rôzne dohady, súvislosti, domnienky. V živočíšnej ríši je však čosi ako šiesty zmysel u niektorých druhov v „štandardnej výbave“.

Nočné videnie
V hustom šere je človek bez sviečky, baterky, radaru, infračervenej kamery či navigačného systému stratený. No niektoré zvieratá sú dokonale vybavené aj do tmavých podmienok.
Tak napríklad štrkáče a ve ľhady. Dobre vysúvateľným jazykom „zbierajú“ pachové molekuly malých živočíchov. V ústnom otvore na podnebí majú orgán, ktorý tieto molekuly vyhodnocuje. Pri nosových otvoroch majú ešte špeciálne otvory, ktorými vnímajú teplotu okolia a získavajú tak obraz o prítomnosti teplokrvných živočíchov. V spoločnej súčinnosti týchto schopností tak dokážu zamerať svoju korisť a usmrtiť ju aj bez použitia zraku. Sú schopné zaznamenať zmenu teploty už o 0,003°C! Takže aj keď spia, vedia o vás…
Ryby zas majú po oboch stranách tela tzv. bočnú čiaru, v ktorej sú uložené nervové zakončenia. Svojím pohybom vo vode vyvolávajú vlnenie, ktoré sa odráža od predmetov, a odrazené vlny sú registrované bočnou čiarou. Aj preto ryba nenarazí ani v kalnej vode a týmto spôsobom ryby si vyhľadávajú aj potravu.
Podobný systém využívajú aj delfín a netopier (to už sú ale cicavce). Vydávajú ľudskému uchu nepočuteľné ultrazvukové signály (s frekvenciou 40 000 Hz) a ozvenu týchto zvukov sami zachytávajú sluchom po odraze od predmetov. Toto sa označuje pojmom echolokácia. V podstate je to zariadenie technicky podobné radaru, ale tam ide o spätný odraz elektromagnetických vĺn. Takto dokáže netopier rozoznať na pol metra predmet veľkosti 6 mm. Za zmienku stojí, že ľudské ucho dokáže rozoznávať zvuky s frekvenciou 16 – 20 000 Hz. Povery, že netopiere sa „púšťajú“ do vlasov, sú vymyslené. Pravdaže, môže sa to stať, ale len v dôsledku toho, že vlasy sú príliš tenké, aby ich netopier zachytil svojím radarom. Takýto prípad je ale veľmi zriedkavý a musela by to byť riadna hriva.
Z vtákov sú životu v tme najlepšie prispôsobené sovy. V ich oku sa nachádza väčší počet tyčiniek (bunky, ktoré umožňujú videnie za šera) ako u iných živočíchov. Nedostatočná pohyblivosť hlavy je doplnená neuveriteľnou pohyblivosťou krku, ktorý sa môže otáčať až o 180°.

K tomu sa pripája ešte veľmi citlivý sluch.

Ďalšie vymoženosti
Na orientáciu v tme nepotrebujú niektoré zvieratá žiadne prístroje, ďalšie by sa mohli porovnávať s inými výdobytkami ľudskej techniky. Niektoré by mohli slúžiť ako seizmografy, iné ako kompasy či lokalizátory ohňa. Veď posúďte sami.
V horiacom lese zväčša všetko živé uteká pred ničivými plameňmi. Iba dva druhy chrobákov lesné požiare doslova vyhľadávajú. Tento zmysel vyhľadávania požiarov pomocou teplocitlivých snímačov na bokoch bruška, potrebuje hmyz na svoje rozmnožovanie. Jeho larvy sa totiž vyvíjajú len v čerstvo spálenom dreve.
Aj tie najmenšie záchvevy vetra sú schopné zachytiť živočíchy rôznymi výrastkami na tvári, ako sú citlivé fúzy u mačiek a psov, štetinovité pierka u vtákov. Hmyz dokáže tykadlami vnímať aj chuť či pach. Takisto jeden druh púštneho škorpióna, ktorý je takmer slepý, bezpečne zisťuje a lokalizuje korisť vo dne i v noci. Pomocou vysokocitlivých buniek v končekoch nôh je schopný zaregistrovať 0,1 nanometrové (0,000 000 000 1 m) chvenie pôdy, a tak do vzdialenosti až pol metra aj prítomnosť drobného hmyzu. Ak napríklad sadne v jeho prítomnosti na zem moľa, zachytí tento minimálny záchvev pôdy tou nohou, ktorá je najbližšie k miestu záchvevu – a tým smerom hneď obráti svoju pozornosť.
Aj slony dokážu vnímať otrasy pôdy vyvolané niekoľko sto kilometrov vzdialeným stádom a tak včas uniknúť pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Na dorozumievanie využívajú tóny s frekvenciou nižšou ako 16 Hz, tzv. infrazvuk, ktorý je takisto nepočuteľný pre ľudské ucho.
O tom ako „funguje“ sťahovanie vtákov ste sa mohli dočítať v poslednom Svetle. Ja len dodám, že vnímanie magnetického poľa, Slnka a hviezd na oblohe je dôležité nielen pri migrácii vtákov, ale aj niektorých baktérií.
Zaujímavosťou je ešte tretie, tzv. temenné oko u hatérií, čo sú suchozemské plazy vyskytujúce sa na Novom Zélande. Dokážu ním vidieť hlavne v mladosti, ale nezriedka sa stáva, že im ostáva aj v dospelosti. Ak im postupom veku aj prerastie kožou, ostáva stále citlivé na svetlo, a tak spiaca hatéria vie, kedy sa začína brieždiť.

Je či nie je?
Ešte veľa nezodpovedaného ostáva v zvláštnom správaní sa živočíchov. Napríklad, ako vytušia prichádzajúce nebezpečenstvo, ako sa dokáže pes vrátiť k svojmu majiteľovi, aj keď je od neho vzdialený stovky kilometrov alebo… a tu by ste mohli doplniť vlastné zážitky. Isté však je, že živočíchy nie sú jasnovidci. Ich zmysly, zrak, čuch, chuť, sluch a hmat sú veľmi podobné našim, ale spravidla sú oveľa citlivejšie.

Niekoľko zaujímavostí:
• Hovorí sa: Máš zrak ako sokol.

Zrak sokola je taký „ostrý“, že na vzdialenosť 1 km spozoruje predmet veľkosti dvojkoruny; je 6-krát lepší ako poľný ďalekohľad.
• Holub zbadá na zemi zrno vzdialené od neho na dĺžku futbalového ihriska.
• Sova plamienka driemavá má citlivý sluch, ktorým dokáže určiť pohybujúcu sa myš vo vzdialenosti 3 metrov s presnosťou 5 centimetrov.
• Pes má až 23-krát viac čuchových buniek ako človek. Okrem toho nevydychuje vzduch priamo vpred, ale bokom, takže si pach napr. pri hľadaní, sám nerozptýli. Pes dokáže vyňuchať aj pol metra hlboko zahrabaný predmet.
• Vo Francúzsku zasa používajú prasatá na vyhľadávanie chutných húb, schovaných pod zemou.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?