Septima (Nádaši-Jégé, Hronský, Urban, Jilemnický, Kráľ, Gašpar, Hrušovský, Horváth, Vámoš, Horák, Bodenek, Ondrejov, Chrobák, Figuli, Švantner a charakteristika smerov)

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Septima (Nádaši-Jégé, Hronský, Urban, Jilemnický, Kráľ, Gašpar, Hrušovský, Horváth, Vámoš, Horák, Bodenek, Ondrejov, Chrobák, Figuli, Švantner a charakteristika smerov)

NADASI-JEGE

- clovek, jeho moralne problemy
- ovplyvn. naturizmom (zivocisno-egoist. predstava cloveka, V com je radost zivota (lepra, milenec,spolu))
- hist. temy (ide mu o plasticke zobrazenie doby a postav) :
Wienianskeho legenda
Svatopluk (zachyt. realist., aj s chybami, umelecky vymysel pre vaecsiu napinavost, nie je zachov. cas. nasled. hist. udalosti, povaha svatopluka, kladne aj zaporne vlastn, jaroslava)
Vyhody spolocenn. zivota
Zart
Omyl
Kura
Cesta zivotom - satiriz. malomest., zemanov a egoizmu
Alina Orszaghova - zivot bratislav. mladeze
S duchom casu - vychovny roman
Adam Sangala - historicky roman
- utlak poddnan., naboz. boje
- Adam Sangala = hl.p., poddan. zivel, +
- Samo Konuopka - knaz, +
- Praskovsky - neludsky zeman, -
- Betka, Zosa, Klara, grofka
- retazova kompozicia (dodr. casovu aj obsah. naslednost)
- styl: vecny (vecne opisy napr. zivotu slachty-nuda)

SOCIALNO-PSYCHLOGICKY REALIZMUS

- realist. diela
- expresionist. prvky (+ aj –cit. zafarb. puosobiace na cloveka, smutne, pesimist. nalady, marny boj jednotlivca so spol., zachytav. vnutra, prezivania, citov hrdinu, hladaju podstatu javov)
- dedina
- hrdina = obyc. dedin. clovek, ale clo. vysokych mravnych hodnuot
- soc. konflikty, soc. tematika (chudoba, vojna, vystahovalectvo)

HRONSKY

- jeho poviedky: dedina, kukucin.proza: humor-kritika, harmonia, napr. Medove srdce
Cesta slovenskou Amerikou – reportaze
-meni sa jeho pohlad na svet, nie je taky harmonic., svet jeho postav sa dramatizuje Podpolianske rozpravky
Sedem srdc
Tomcikovci - detstvo, Zlate hodinky, Tomcikovci (kalendar)
Gajdosov vojna kuon - kuon je znakom vojny, statsny, narukuje, zena tehotna s jeho bratom, umlati zenu, chce aj brata, ale kalika, odpusta
Proroctvo dr.Stankovskeho - umelci, laska
Chlieb - clovek trpiaci soc. utlakom, Chlebko a rodina
Jozef Mak - expresionizmus (vnutro postav, silne slova, puos. na city)
- socialny roman
- lyr.zafarbeny (city, opisy prirody)
- analyza charakteru a osudujednod.dedin.cl.
- J.Mak = clovek milion, osudovost, tazky zivot, ziaden odpor, pasivny tym ze sa nesnazi ovplyvnit svoj osud, aktivny tym ze pracou a vuolou prekonava zivot. prekazky
- vytvara dojem opismi a citmi
- 1.udel: Mak je nemanz.dieta
- 2.udel: zhorel im dom
- 3.: musi narukovat
- 4.: smrt matky
- 5.: Marusa sa vyda za Jozovho brata a byvaju v dome co postavil Jozo
- 6.: smrt July
- narazky na sit. v narode (nar.

utlak)
- ako vztah Joza a Marusi upada, tak sa jeho vztah s Julou zlepsuje
- monumentalizacia malosti Jozefa Maka (a tym vyjadr. protestu voci takemuto zivotu)
- hrdinovia nie pre svoje velke ciny, ale pre svoju vuolu a znasanie trpkeho, tazkeho osudu
- rozpravac: v tretej osobe, ale meni sa na 2. ked sa prihovara Jozovi, hovori zanho alebo mu prikazuje co ma robit
- kompoz. postup: naznak-opis naznaku-rozvinutie do deja-pomenovanie faktu
- lyrizacia textu tymto
- vnutorne monology
- dedina je pasivna, nie je ju citit
Na bukovom dvore - zakl. istota cloveka je puoda
Pisar Grac - exepriment., zlozite rozpr. (vnut.mon., fiktiv.dial.), nie dej, ale anal. postav
Andreas Bur Majster - riesi nadcasove problemy
Svet na Trasovisku - nesuhlasi so snp (lud proti vlast. statu), odsudzuje a kritizuje povst.
- zivot ludi na laze X 2.sv.v. a snp a ich vplyv na ludi
- Benkovci, Hrancokovci, lubostne a ine vztahy, Poliak Zbygniew
- rozdiel v celosvet. chapani vojny a dedinskom (chaos)
- vojna je tu stale pritomna, stupnovanie strachu
Smely zajko /v Afrike
Budkacik a Dubkacik
Tri mudre kozliatka
Sokoliar Tomas
Kremnicke povesti
Zakopany mec

URBAN

Ej ten tanec
- naboz. motiv, ale zachovava si zmysel pre realitu
- soc. motivy a revolucnost (davisti)
- symbolizmus
Jasek Kutliak spod Bucinky - prezivanie, vnutro postav, osudovost, vnut. konflikt
Za vysnym mlynom - zaklad pre libretto k opere E.Suchona Krutnava
- laska, 2 muzi: Zimon, Stelina, k 1 zene
- prezivanie postav je velmi dramaticke
Vykriky bez ozveny - hlada priciny zla, Staroba: Duchaj, prezivanie jeho staroby, reakcie okolia
Z ticheho frontu - soc.problematika, Dreveny chlieb, Clovek, kt. hlada stastie
Zivy bic - 1.sv.v., Raztoky
= vojna, zasiahne, boli, puosobi utrpenie (zivy, lebo vojnu spuos. ludia)
- soc.-psychol. expres. roman (expres.: hl.p. su nestastne, konaju na zaklade citu, silne citovo zafarbene slova)
- 1. cast: Stratene ruky (pasivita, slepo posluchaju)
- 2. cast: Adam Hlavaj
- dokaliceny Ondrej Koren, Raztok sa vojna nedotykala doteraz, teraz uz si dedincania uvedomia vojnu, jej silu, nici ludske zivoty
- Eva Hlavajova, Adam, Adamko, notar Okolicky, Ilcicka, Stefan
- Eva: samovrazda (znasilnil ju Okol.), Stefan: zastrel.ho ked sa vzburil proti nezmysel. prikazom, (len individ. vzbura), Ilcicka: zastrel. ju, zosalela po smrti syna Stefana, Okolicky: chromy, bala sa Adama a porazilo ho
- 2 skup. ludi, pani a obyc.

ludia, vojnu zapricinili pani (tu: notar a krcmar)
- na konci sa dedina akoby prebudza (impulzy: utrpenie a hruozy vojny, ludske dramy, Adam)
- unanimisticke dielo (dedina = 1 kolektivny hrdina)
- jednotl. kapitoly su osobit. obrazmi vojny a zivota na dedine
nadvaezuju
Hmly na usvite
V osidlach
Zhasnute svetla - A.Hlavaj, autobiograf. crty
Kto seje vietor- pokracov.Zhasnutych svetiel
Zelena krv, spomienky hajnikovho syna - memoar. dielo, svoje zivotne osudy (po gymp.)
Sloboda nie je spas - memoar. dielo
Na brehu krvavej rieky
Kade tade po Halinde, nevesele spomienky na vesele roky - spomienk. dielo

SOCIALISTICKY REALIZMUS

- opiera sa o psychol. marxizmu-leninizmu
- politicky ciel: vychovat k social. uvedomeniu (ukaz. soc. a komuniz. ako jedinu sprav. cestu, vsetko ostatne je zle)
- hrdina = komunista, uvedomely, najlepsi, pomaha
- stranickost (KS a jej mysl.)
- triednost (uprednostn. tr. robotnikov)
- ludovost (styl ludu zrozumit. o lude, pre lud)

JILEMNICKY

99 koni bilych - expres. (nestastie, tragedia), osud smrtel. choreho zamilov. ucitela
Cervena sedma - experiment. poviedky
- konstruktivizmus (forma)
- poetizmus (exotika, cestovanie, dialavy)
- expresionizmus
- niekt.: kinematograficky charakter (stried. obrazov)
- protiklad: zivot X smrt
- Zivot po smrti
Vitazny pad = oxymoron
- Kysuce po 1.sv.v.
- soc. tematika
- kolobeh: vitazstvo a pad (jar, jesen)
- s urodou clovek pada a vstava, ako priroda: clovek sa nevzdava, pride jar...
- lyrickost (opisy, uvahy) a baladickost (pochmurny podton)
- Mato Horon (pady a vitazstva ako priroda), Magda
- pad: zabije Magdu a chce spachat samovrazdu, zhorel dom aj s otcom
- vitazstvo: novy dom, hospodari, prekonal vycitky a vnut. utrpenie
- pad: povoden znici novy dom
- vitazstvo: vsetko prekonava, nevzdava, chce zurodnit neurodnu kysucku puodu
- M.Horon je zrasteny s prirodou a s pracou, je poznamenany revolucnymi mysl., bojuje proti tomu aby peniaze ovladli jeho zivot, aktivna postava, pokora pred prirodou
Navrat - S. Padych (zle soc. podm., do bani do franc., nestastie, mrzak), zena Kaca zatial nemanz. dieta, ked sa vrati, navzajom si odpustaju
soc. realizmus hl. v:
Zuniaci krok
Kus cukru
Pole neorane = symbol. : neuvedom.
- narastanie revoluc. uvedomenia proletariatu
- Pavol Huscava, z neuved. robotnika sa stava uvedomely bojovnik za prava robotnikov
- triedne, stranicke, ludove
- neucinnost individ. vzbury, treba vstupit do KS a spolu viest revol.
- prebudzanie, prvi oraci = prvi uvedom. robotnici
Kompas v nas - prozy spojene uvod.

slovom, ramec: navsteva (zssr),
- otazka ludskeho stastia: clovek je stastny, len ak sa oslobodi od majetku a zbavi sa starych zvykov a predsudkov
- trvala hodnota lud. zivota je domov
- O 2och bratoch: Haviarovci, majetok, spory v rodine, vsetci nestast.
- Pripad E.Burdovej: rodicia nutia na vydaj za stareho, nestastie E., peniaze a tradicie jej mali pokazit zivot, prekonava vaezbu k rodicom, odisla z domu a vydala sa po svojom, oslobodena od pen. a tradicii nachadza stastie
Kronika - oslava kolektiv. hrdinstva v snp, vyzdvih. ks a jej ulohy v snp
-stranicke, triedne, skreslovanie dejin v prospech ks

KRAL

Cern na palete - pesimizmus (chory), soc. temat.
Balt - autobiograf. (Jilev)
- poetizmus (cudzina, eufonicka vystavba versa)
viera v lepsiu buducnost:
Pohladnice
Z noci do usvitu
Jano, Cenkovej deti, Matka - nie su o komunizme, ale o tazkom zivote deti
Cesta zrubana - typicke soc.real. dielo
- hrdina = buriaci sa lud (najprv zivelne, podom pod vedenim ks)
- Barica
- reportazny charakter
Stretnutia - Bogoric bojuje proti soc. nespravodl. a fasizmu


LYRIZACNE TENDENCIE V PROZE MEDZIVOJNOVEHO OBDOBIA

- snaha prozaikov povzniest prozu na vyssiu uroven
(lyrizacne tendencie = prenasanie vlastnosti lyriky do prozy)
- uprednost. citu pred rozumom
- Mlade Slovensko, Svojet
- silny vplyv expresionizmu - pesimisticky ladene
- silne slova
- tragicke zivotne pocity, postavy su nestastne
- rozpor: vnut. svet X vonkajsi svet
- redukcia deja (zuzuje sa)
- duoraz na vnut. svet postav
- kratke utvary (poviedky, novely)
- postavy: casto vynimocne, tajomne
- neurcite prostredie
- zvlastne situacie
- experimentovanie
- straca sa hranica medzi autorskou recou a recou postav
- ‘ja’ rozpravanie (1.os.j.c.)
- vnutorny monolog
- prvky lyriky: umelec. jazyk. prostr., expresiva, prirovnania, personif., metafory
- duol. uloha prirody: ramcuje dej (dej sa zacina a konci, alebo odohrava v prirode), aj: dejotvorna (zasahuje do deja, najviac v proze naturizmu)

ORNAMENTALNA PROZA

- ozdobnost jazyka aj stylu, duoraz na jazyk. prostr.
- ciel: pozdvihnut prozu na vyssiu uroven
- expresionizmus: slova vytv. dojem, puosob. na city, pesimizmus, nestast. postavy, rozpor: jednotlivec X svet
experiment.: snovy postup (obrazy akoby bez logickej suvislosti a casovej naslednosti)
- postavy zijuce vo svojom vnut.

svete, svojich predstavach
- Gaspar, Hrusovsky, Horvat, Vanos

GASPAR

- vyrazny expres.: vynimocne postavy, zvlastne pribehy
Mama - dej je minimalny
- laska(nenaplnena), ako vzrusujuci cit opajajuci postavy, nevsimaju si svet, len lasku, su akoby neskutocne (opisy lasky: pompezny, vyumelk. styl)
- koncia sa sklamanim
- Koniec Granda
Deputacia mrtvych - nar. temat., zjavenie mrtvych predkov nabadajucich k boju za narod
namor. temat.:
Namornici - exotika, hrdina miluje zeny a more
Adam Capaj a bozia ruka - vrazdou si ziska uctu ostat. namornikov
Buvi buvi - soc. tematika, prostitucia
Pri kralovej studni - narod. a erot. motivy
- 2 orly: 1.=kapitan namor. lode, 2.= orol


HRUSOVSKY

-experion., snaha priniest do prozy nove prvky
Zo svetovej vojny - reportaze, zivot vojakov aj konkret. vojn. udalosti
- poetiz. (dialavy, exotika, cesty… aj zeny)
- clovek a jeho prezivanie ruoznych situacii, jeho psychika, povaha
- motivy: bieda, utrpenie, vojna, dobrodruzstvo, pokrivene charaktery a pokriv. vztahy
- postavy: mimo alebo na kraji spolocnosti, netypicke, vynimocne, citlive, vasnive
- navrsenim urcitych vlstnosti sa snazi ozvlastnit
- experiment.: poviedky s tajomstvom, na hranici realna
Peter Pavol na prahu noveho sveta
Stalo sa v nasom mestecku, Umelci a bohema, Kariera - memoare
Pompiliova Madona - Taliansko
- protiklad: anticke vznesene stavby X obyc. clovek (casto socialny vydedenec)
- Psia revolta, Pompiliova Madona, Zralok
Dolorosa - studia cloveka v krajnych situaciach
- Dolorosa - rozpor: erot. tuzby X asket. zivot mnisky
- Smrt Jana Prokopa - opis jeho smrti po poziti morfia
Zmok
Muz s protezou - Seeborn, proteza srdca: z kamena (stratil ho vo vojne aj s ludskostou, forma dennika, vztah k zenam, obzaloba vojny
dobrodruz. romany s hist. temat.:
Ruze a tron
Prizrak
Janosik

HORVATH

- vytvara dojem
- napaetie realita X sen
Mozaika zivota a snov
- zachyt. emocie
Clovek na ulici - Bratia Jungovci - bratia, za iluziou stastia, poetizmus, expresionizmus, ruoznost ludi (rojko tulak, zlosyn ekonom), asociativny dej
- Laco a Bratislava - vyskoskolaci v Ba v medzivojn. obdobi, optimizmus
Strieborny mach - silny vnut. dramat.
- Jan Martinak sa zamiluje do bohatej Marie (nevie, ze M. je jeho nevlastna sestra), dozvie, chce zabit otca, zlutuje sa
- eticke vyznenie
Vizum do Europy - velke eur. mesta, duoraz na cloveka, putavy dej, plasticke vykresl. postav
Tak sa to malo stat - zmysel zivota
Peter odide - rodina
Ocami milenky - zrada
Nestastny hrdina - hrd.

proti svojej vuoli
Zivot s Laurou

VAMOS

- expresionizm., naturalizm., nihilizm.
Editino ocko - expres., natural.
- idealny, rozumne uvazujuci clovek X jeho protiklad
- uvahy o zmysle zivota, dobre a zle
- Edita, Gejza (filozofuje, pesimist., skept., depresie)
Atomy boha - pesimiz.
- Zurian (mlady, idealy, sebaobetov.), samovrazda s Meduzou, neriesitelnost spolocen. aj mrav. problemov
Jazdecka legenda - vymyka sa V. tvorbe
- humorist. rozprav. 4och lekarov absolv. pocas vojny jazdec. vycvik (situacny aj slovny humor)
Odlomena haluz - autobiograf. crty
- 3 casti: Na volne kridla, Poludnajsia horucava, Vecerny vanok
- problem zidovstva (odlomena haluz), ich spoluzitie s obyvatelstvom
- satiristicky roman
- hyperbolizacia, zvelicovanie napr. nemravnosti (az naturalist. detaily)
- expres. styl aj slovnik (nasilne barbarizmy)
- otazka rovnopravnosti ludi, odstran. rasovych prekazok, nabozen. predsudkov, spolocenskeho znackovania
- vyznanie o potrebe lasky, jednoty a bratstva
- rozpor: biolog. koncepcia cloveka X naivne filozof. chapanie (duovera v harmoniu)

LYRICKY TVAROVANA PROZA

- expres.-senzual. epika (zmyslove vnimanie)
- ruozne silny stupen lyrizacie (velmi silny u Bodeneka)
- 1. vlna: dedina, soc. problemy
- 2. vlna: harmonia, psycholog. namety
- Bodenek, Horak, Gabaj

HORAK

- historizmus, fikcia, lyrizacia
- socialne temy, dedina, rozpory
banicke prostredie:
Zahmleny navrat - Sachta - opis ich strachu o zivot, prezivania, premysl. v tejto sit.
- duoraz na psych. stavy postav
Biele ruky
Hory mlcia
histor. temy:
Legendy
Sitniansky vartar
Zvonarik od sv.Ilju
Sitnianska biela skala
Pripad na bani
Na banu klopaju
Sachty
Vysoka pec
…

BODENEK

- harmonickost, zmierenie, psychol.
Ivkova biela mat - Ivko Hancik
Zapalene srdce - reakcia na sit. vo vtedajsej spolocnosti, snazi sa zachytit problemy doby
- mlada inteligencia, sny a tuzby ktore musia prispuos. realite
- Vinco Cepeliak (hlada- miesto v zivote…, sniva o lepsej buducnosti), hlada spravnu polit. stranu, ma zapalene srdce pre uslachtile idealy, vracia sa na dedinu po sklamani od previce aj lavice, ku svojim korenom)
Na starom grunte
Cenkovej deti
...
PROZA NATURIZMU

- basnici sujetu (deja, pribehu)
- vysoky stupen lyrizacie
- subjektivizmus (osobna zaujatost autora)
- clovek 20. stor. hlada zachranu v prirode
- dedina, dedin. clovek (pastieri, laznici, vrchari, rubaci…)
- priroda je dejotvornym cinitelom a mytizacia prirody
- vnutro postav
- rozpravkovost, baladickost, symbolika, obraznost, zvukova vystavba
- casty motiv: prekonavanie prekazky pre dosiahnutie stastia
- Chrobak, Figuli, Ondrejov, Svantner
- ovplyvn.

tvornou francuzskych regionalistov Ramuza a Gionova

ONDREJOV

- velmi silny lyrizmus
- folklorny naturizmus (prvky z ludovej slovesnosti, ludova a zbojnicka tradicia)
Martin Nociar Jakubovie - ako dennik, o ludskom zivote
Bez navratu - mnozstvo motivov
- jeho lyr. hrdina sa buri, je nespokojny, odmieta civilizaciu a techniku
- istoty nachadza v praci, dedine a prirode
Pijanske piesne
Slnko vystupilo nad hory - vrcharska trilogia
- Zbojnicka mladost - velka uloha prirody
- animacia, ozivov. prirody
- Jergus Lapin, harmonia s prirodou
- Jergus Lapin - dobro X zlo, J.L. sa vracia k prirode
- Na Zemi su tvoje hviezdy - Ondrej Simcisko -
- umiera OS aj JL
Sibenicne pole - vrchari, drevorubaci, priroda
- Vysina, Sibenicne pole (A.Barabas, zivot ako na popravisku, bludi, hlada, tape, nevie najst svoje miesto v spol.)
Rozpravky pre deti
cestopis. diela:
Africky zapisnik
Horami Sumatry
Prihody v divocine
-hl. ciel: zobrazit vztah cloveka a prirody
= predstavitel ruralizmu - mytizacia sedliactva, zeme, zaklad spolocnosti je vztah rolnika a zeme, mesto: - hodnoty, tradicny vidiecky zivot a pracu povazuje za stale hodnoty

CHROBAK

- obyc. veci pomenuva nevsedne, originalne, je to osviezenim v proze
- pri vykreslovani postav spaja realitu s fantaziou
- vplyv franc. regionalistov Ramuza a Gionova
- slov. priroda, ludia, horali
Kamarat Jasek - mytus prirody a vidieka
- ponara sa do vnutra postav
- Kamarat Jasek - vitalizmus
- expresionizmus
- soc. ladene
- drevorubaci
- rozpravac je jedna z postav, Sojciak (steles. obetavosti)
- Jasek, Etelka (vyzdvih. krasu zeny), chrchliak (stelesnenie zla- zly k Etelke, rubacom aj prirode)
- E a Ch do mesta, hladanie, S.pomaha (aby v zivote urobil nieco uzitocne), uspech, vyznanie, S. zabije Ch., stastny koniec
- naturizmus: vsetci sa vracaju do prirody (stastie)
- rozpravkovost: boj dobra so zlom so stastnym koncom, postavy prekonavaju prekazky aby nasli stastie (aj ten cas: po roku sa stretnu na dohodnutom mieste...)
- najvaecsi nepriatel je mesto
- rozpravac sa prihovara posluchacovi
- vitalizmus: J. radost z lasky, optimizmus S. a jeho radostny vztah k zivotu (uziva si), radost z obyc. veci
Navrat Ondreja Balaza - expresionizmus: jednotlivec, nestastny, tragedia, postavy trpia rozporom sen X skutocnost, city
- po vojne domov, vsetci myslia ze zomrel, aj zena, dieta, novy manzel, odchadza a nic jej nepovie
Drak sa vracia - hladanie cti, stratenej lasky a duovery ludi
- M.L.Mandlusovie= Drak (vynimocna postava), Eva (obyc.), Simon Jariabek (obyc., Drakov sok v laske, hlada lasku Evy)
- s Drakom sa v dedine spaja vsetko zlo, robia mu zle, otvorene nepriatelstvo, len E.

nie, dedina je obmedzena, nedokazeprijat niekoho noveho
- E sa vyda za S., D odysiel, dieta D. a E. dala E. prec, D.sa vracia, E. nevie co ma robit, S. sa boji ze ho E. opusti, lebo ju miluje, S. a D. zachranuju statok v horiacom lese (na ceste sa prejavuje S. povaha, aj ked ho chce zabit a ma moznost, nedokaze to), S. uskok, zmlatili ho, utiekol, podpalil D. dom, klamal, ohovaral...
- pritomny cas v minulom dramatizuje dielo
- D. si chce ziskat duoveru dediny
- E. pribeh rozprava svojim vnucencom
- rozpravkovost: bezcasovost, hrdina prekonava prekazky hrdinskymi cinmi aby ziskal stastie, dobro proti zlu, nazvy ludi (drak, sudicky...)
- priroda: dejotvorny cinitel, blizky vztah cl. k prirode
- vnutro postav, ich prezivanie
- ton diela je lyricky (opisy) a parodicky (zosmiesnovanie dediny)
- konflikt diela: vynimocny jednotlivec proti neschopnemu zaostalemu kolektivu
- ludovy a mimor. lyricky jazyk, mnozstvo biblizmov, liturg. prirovnani a slov
- fantasticke prvky, snove casti (simonove vidiny)

FIGULI

- obraznost, lyrizacia, psycholog. analyza, poetizacia skutocnosti
Oloveny vtak - nesuhlas s rezimom v sr
3 gastanove kone - laska X majetok
- duch krestanskej etiky
- Magdalena (pokorna, cista, mravna, +), Peter (+, proti zlu mozno bojovat dobrom, tulacky zivot, trpezlivy, cnostny, mravny, nevybojny, laska ho povznasa, robi ho lepsim, dba aby nepodlahol egoistickej tuzbe po M., stelesnene dobro), Jano Zapotocny (-, egoista, vybojny, agresivny, laska ho vedie k zlocinu), Maliaricka (matka M., skupa), otec (lutuje dceru, zenu poslucha, pasivny)
-boj dobra a zla o M., lubostny trojuholnik
- priroda je dejtovornym cinitelom
- matka brani M. a P. v laske, P. bojuje za svoje statsie dobrotou, laskou, odhodlanostou, slub vernosti, ma prist s 3 ma gast. konmi ked pre nich dostavia dom, Z. znasilny M., M. sa vyda za Z., obvinuje sa, ze nedodrzala slub, nie je uz cista, nestastne manzelstvo, bije ju, potrati, pride P., J. bije kone, splasene, zachrani M., Jana zabiju ale az neskuor (surovy), stastny koniec, zoberu sa, pozehnanie od rodicov
- rozpravkovost: dobro X zlo, boj so stastnym koncom, hrdinovia na ceste za svojim stastim prekonavaju prekazky, v zavere su za svoju namahu odmeneni, cislo (3 gast. kone)
- umelecky styl, opis, citovo zafarb. cele dielo, bibl. motiv, nalada, prezivanie,
- vzneseny ton diela
- rozpravac = Peter, ‘ja’ rozprav., dielo puosobi vierohodne
- priroda P.

pomaha (kone)
- kone tvoria ramec celeho deja, kuon pomstitel, kuon je symbolom krasy, prirody, sily, erot.vasne
Uzlik tepla - materin. laska
Pokusenie - ludia z okraja spolocnosti
- Rubari - priroda, drevorubaci, Juro Misut (revol.mysl), ostatni si o nom myslia, ze je nakazeny novotami, zlymi, boja sa ich, bibl. motivy, Katrena
Babylon - histor. roman
- Chaldejska risa v case jej ohrozenia Perzanmi
- Nanai (ch.) si vybera medzi Nebuzardarom (ch., tradicie, stare hodnoty) a Ustigom (p., pokrokove myslienky)
- exoticke prostredie, lesk, pompeznost, archaicky, metaforicky styl
- monumentalna oslava zeny
Mladost - autobiograf. romanova kronika (forma romaunu, zachyt. casovy sled udalosti)
Ariadnina nit - vztah deti X dospeli, vplyv dosp. na deti
Vietor v nas - Orava, tovarne, zmena krajiny, zmena zivota zeny

SVANTNER

- vrchol slov. naturizmu
- vymysleny rozpravkovy, magicky, baladicky svet - uteka od tvrdej reality
- cas deja sa da tazko urcit, biolog. vek postav vsak je jasny
- ovplyvn.: mytickym iracionalizmom (vychadz. z myt. prvkov, tradicii)
franc. regionalistami ramuzom a Gionovom
- jazyk: tvorivost pri praci s jazykom, metaf., epiteta, casto prirovnania, expres., personif., animacia, predstavy
- stotoznenie sa s prirodou
- spolocen. dianie je v uzadi, sustredisa na cloveka a jeho city, vasne
- velka uloha prirody (casto hruoza, strach z prirody vychadz. zvonka, zo spolocnosti)
- zivot X smrt
- pise bud kratsie novely (pochm. dej, trag., baladicky koniec) alebo romany (fantazia, prvky rozpravkovosti)

1. ETAPA (do 45.)
-natur. diela, lyr.-balad. linia jeho tvorby
Malka - smrt, priroda, novelu s tajomstvom, iracionalne konajuce postavy (pudy, vasne ich riadia), predtuchy, vidiny, personif., animiz.
-Zhanobena krv, Stretnutie (noc, straznik, tusenie, vaezen, rozprava svoj pribeh..), Malka - typicka proza naturizmu
- slaby dej
- valach (je rozpravacom), Malka, Sajban (-), vrazda, M. sa obetuje za brata, M. je pasivna postava
- umel. styl, citovo zafarb., bibl. motiv, prirovnania, opisny slohovy postup, rozpravkova slovna zasoba
Nevesta huol - vrchol naturzimu
- jednotlivec bojuje o poznanie sveta
- snove prvky, utajeny sok v laske, nerealne postavy
- Libor (civiliz. svet, zisti, ze jeho sokom je on sam a myticka priroda), Zuna (uzko spaeta s prirodou), Tavo, tulak a vlk, Weinhold
- chce poukazat na tajomnost a zvlastnost v ludskej predstavivosti
- hlada v cloveku tajomne, zivelne, co ho spaja s prirodou

2. ETAPA (po 45., vojna a snp)
- realist. opisy prostr. a doby
- ciel: vystihnut tazobu doby puosob.

na cloveka, zbavujucej cloevka zabran, ukazuje zivocisnu podstatu cloveka obnazenu vojnou, egoizmus, tuzbu po moci, zivote
Sedliak - snp, samota, partizani a vojaci, zabije partizana aby zachranil svoj zivot
Dama - 2.sv.v., Polsko
- egoisticke eroticke tuzby zeny stareho profesora ju vedu ku krutemu klamstvu, sucit velitela mesta s muzom, dama navonok uboha, ukrivdena, vnutri ina
Knaz - knaz je spociatku proti snp (zbytocne krvipreliev., aj tak sa tym nic nedosiahne, zbytocne sa narusa poriadok)
- pochopil zmysel povstania a potrebu bojovat za svoje mysl. a prava, zlu treba odporovat aj nasilim (knaz!), ked videl Nemcov, krute stroje
Zivot bez konca - Paulina a jej osud
- zakladne problemat.: vztah lud. subjektu a sveta
spolucitenie s inymi
zodpovednost cl. voci sebe a svetu.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?