Secesia
Kategorie: Umenie (celkem: 313 referátů a seminárek)
Secesia
SecesiaPo obdobiach, ktoré si vytýčili za úlohu zaoberať sa maliarstvom ako takým, tentoraz secesia stojí plne v službách krásy a zasahuje celú oblasť výtvarného a úžitkového umenia, vrátane architektúry a designu. Toto obdobie bolo označené v rámci umenia za Ia belle epoque, teda krásne časy. Toto umenie sa dá definovať ako reakcia na priemyselnú civilizáciu, ktorá sa zakladala na úsilí symbolizmu priblížiť sa k prírodným formám. Jeho princípy formuloval Arthur Heygate Mackmurdo, podľa ktorého nie je otrockým napodobovaním prírody, ale imaginatívnou tvorbou, ktorá v prírode hľadala svoje symboly. Secesio - latinsky znamená oddeliť - umelci sa chceli oddeliť od konzervatívneho spolku výtvarníkov a založili vlastný progresívny spolok - vo Viedni, Berlíne a Mníchove zakladali mladí umelci takzvané secesie - zoskupenia, kde sa zhromažďovali všetci umelci, ktorí sa chceli vedome dištancovať od akademického umenia a od blahobytného historizmu. Secesia chcela prelomiť prúd eklekticizmu a retroaktivít tým, že vytvorí nový sloh. Ako inšpiračný zdroj hrala úlohu príroda a jej princípy pohybu, premeny, dynamiky a rastu. V secesii sa rozvíjali dva odlišné prúdy: 1. zoomorfne naturalistický, ktorý chcel vyjadriť energiu sily a pohyb v tých najzákladnejších prejavoch a bunkách a 2. umiernenejší, chladnejší s ornamentikou založenou na geometrických zákonitostiach.
Verili, že ornamentom, teda formou, ktorá bola celkom založená na umelosti sa dokážu postaviť proti naturalizmu gombíku od uniformy, teda bežného reprezentačného maliarstva grunderstva - obdobia dovršovania priemyselnej revolúcie. Títo umelci vytvárali umenie pre umenie samé, pre jeho krásu, umenie pre umenie - ľart pour lart. Prináša so sebou aspekty symbolizmu a postimpresionizmu - plošnosť až dvojdimenzionálnosť, každá línia je chvejivá ako pulzovanie životného rytmu, Iíniu tvorí buď expresívna obrysová čiara alebo voľná rytmická arabeska. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty.
Ťažiskovou témou je téma ženy ako nositeľky vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností, jej vlasy sú obľúbeným prvkom secesie.
V rámci symbolík sa využívajú aj rôzne zvieratá, rastliny a stromy - brezy a topole, tuje a cyprusy predstavujú náladovosť v krajine, páv, Iabuť, motýľ, mak, ľalia, kosatec boli symbolom vznešenosti, exkluzívnosti a erotiky .
Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti, bol to odraz nihilizmu ale i sentimentalizmu. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá. Inšpirovala sa gotikou, manierizmom, novoromantizmom, symbolizmom, japonským, keltským a krétskym umením. Farebnosť mala svoju symboliku:
• žltá znamenala radosť, život, svetlo
• modrá a zelená - neskutočno, fantaskno
• čierna bola poslom ducha
• biela sklamanou nádejou alebo smrťou
Architektúra v secesii
1. Racionálna Iínia využívajúca nové konštrukčné materiály - železo, sklo, vychádzala z inžinierskych stavieb ako sú mosty a haly , jej cieľom bola účelnosť a relatívna jednoduchosť.
2. Línia priniesla návraty do minulosti inšpirované Orientom a ľudovým umením v asymetrickej vlnivej línii a prebujnenom dekorativizme, tvarovej a materiálovej nápaditosti. Predstaviteľom tejto línie je Antoni Gaudí:
žil v hlavnom meste Katalánska v Barcelone. Postavil:
1. Palác Guell pre bohatého priemyselníka Dona Casetria Guella. Pri stavbe použil nápadité oblúky , bohato členil interiér a využil drahé materiály.
2. Mestské obytné domy Casa batló a Vasa Milá s dynamicky zvlnenými priečeliami pripomínajúcimi prírodné útvary inšpirované barokom, stĺpy v podobe kostí, okná v tvare otvorených papulí, balkóny ako umrlčie Iebky , kupola pripomínajúca cesnak, fasáda pokrytá mozaikami. 3. Park Guell s pestrými keramickými obkladmi. 4. Kostol Sagrada familia - celoživotné dielo inšpirované gotikou a fantastickým organickým svetom. Používal neopracované kamene a tehly, namiesto pilierov veľké neotesané bloky kameňa.
Belgicko - Victor Horta - formuloval novú architektonickú skladbu a tvaroslovie: bruselský Solvayov dom - Ľudový dom. Jeho konštrukcia z ocele a skla predstavovala vrchol vedeckého a technického pokroku v architektúre. Dômyselné komponované kľukaté čiary odvodené zo sveta rastlín znamenali novátorský odvážny čin v tvorivom hľadaní. Kameňu dával zaoblené tvary, železo splietal do rafinovaných arabesiek, ktoré pripomínajú šľahnutie bičom.
Henry van de Velde - interierista a nábytkár, usadil sa v Nemecku a ujal sa vedenia novozaloženej umeleckopriemyselnej školy vo Weimare, ktorá sa stala spolu s weimarskou Vysokou školou výtvarného umenia základom neskoršieho Bauhasu. Pokladá sa za priekopníka funkčného a racionálneho chápania architektúry a umeleckého remesla. K secesii sa hlásil svojimi prvými dielami, keď ešte obľuboval zvlnené línie a ornamentálne chápané konštrukcie a formy.
Praktickú činnosť spájal s teoretickými úvahami.
Dušan Jurkovič - študoval vo Viedni, inšpiroval sa ľudovou architektúrou, konkrétne jej vyrezávanými časťami. Navrhoval racionalistický nábytok, k optickému dojmu pridáva farbu a rôznorodé materiály. V programe bývania rozvinul halovú koncepciu, jeho projekty majú komplexný charakter. Venoval sa aj urbanizmu mestských častí, aj vojenským pomníkom a cintorínom, návrhom prestavby hotelov, zámkov, víl a rodinných domov pre právnikov a doktorov. Štefánikova mohyla na Bradle, Spolkový dom v Skalici, Sirotinec v Modre.
Úžitkové umenie vo svete
1. Anglicko
Kolíska secesie v užitom umení je v Anglicku (nie v maľbe) , John Ruskin tam hlásal v polovici 19.storočí. návrat k remeselnej výrobe a k určitej fome spiritualizmu, čo pokladal za liek proti škaredosti produkovanej priemyslom. Secesia priniesla veľký rozvoj umeleckého remesla, vznikajú obrodné hnutia, ktorých cieľom je spojiť invenčnú a realizačnú materiálovú zložku, hlavne spojenie architektúry s designom.
Hnutie Arts and Crafts - pod vedením Wiliama Morrisa, ktorý usiloval o obnovu umeleckého remesla, podieľal sa na činnosti preraffaelitov a mal velký obdiv k umeniu stredoveku. Podľa neho má byť umenie krásne a užitočné, má byť súčasťou života
a preniknúť aj do najnižších vrstiev. Ovplyvnil reformu umeleckého priemyslu, keď sa vrátili k starým tradíciám ručnej práce bez strojov. Morrisove idey zasiahli aj do školstva - zaviedla sa estetická výchova.
Tieto idey sa však celkom nepodarilo naplniť, pretože ručne vyrábané predmety boli drahšie ako tie vyrábané strojovo, a tak sa už aj Morris a jeho nasledovníci nakoniec zmierili so strojovou výrobou a vo svojich továrňach ju tiež zaviedli. Morris vlastnil továreň na výrobu tapisérií, ale venoval sa aj knižnému designu, nábytku, sklu, práci z kovu, vitrážam a tapetám.
K druhej generácii patrí Charles Ashbee, ktorý založil Cech umeleckého remesla a jeho dielo inšpirovalo protagonistov viedenskej secesie k založeniu Wiener Werkstätte. Ešte pred stroskotaním predstáv Williama Morrisa, založil Arthur Silver okrem svojej klenotníckej a zlatníckej dielne aj manufaktúru vyrábajúcu Iacné predmety pre stredné a ľudové vrstvy. Často sa ten istý model stvárňoval v drahom kove i v Iacnom materiáli. Označoval svoje práce výrobnou značkou CYMRIC.
2. Spojené štáty americké
James Abbott McNeiu Whistler maliar a dekoratér, venoval sa iba umeniu, sociálne problémy ho nezaujímali, priniesol z Japonska kimoná a drevorezy do svojich zbierok. Aj vo svojich kompozíciách začal uplatňovať japonizujúce arabesky a tlmené farby, obruboval kvetinové motívy.
Pod jeho vplyvom robil Edward Wiliam Godwin okolo 70.rokov anglo-japonský nábytkový štýl
3. Francúsko
Vo Francúzsku ešte v rámci symbolizmu pôsobí skupina Nabis -podľa hebrejského slova nabi, čo znamená prorok. Viac sa zaoberali teoretizovaním ako tvorbou, chytili sa Gauginových podnetov , respektíve Bernarovej a Gauginovej pontaventskej školy na atlantickom pobreží, čo bola vlastne skupina impresionistov a syntetistov .Orientovali sa na budúcnosť, chceli priniesť novú senzibilitu. Pod vplyvom ďalekého východu sa vrátili k veľkým dekoratívnym kompozíciám. Treba mať na pamäti, že obraz je v prvom rade rovná plocha pokrytá farbami, usporiadanými podľa určitého poriadku a až potom spodobenie koňa či ženského aktu alebo akéhokoľvek iného námetu. Usilovali sa docieliť čistú maľbu, ktorej hodnota nemala závisieť od nejakej anekdoty čiže zobrazeného motívu. Za dôležité pokladali predovšetkým kompozičné riešenie, usporiadanie škvŕn a plôch, ako aj paletu čistých spočiatku intenzívnych, neskôr tlmených tónov. Pierre Bonard, Maurice Denis, Edouard Vuillard. Po nich nastupujú Gustave Moreau so svojou prepiatosťou, Odilon Redon so svojím irealizmom a Puvis de Chavanes so svojím mystickým idealizmom. V sochárstve dominuje osobnosť Augusta Rodina. Keď sa oslobodil od akademického klasicizmu, zameral sa podobne ako impresionisti na zachytenie zmyslovej stránky objektov. Pri opracúvaní mramoru znejasňoval detaily. Mohli by sme ho zaradiť medzi impresionistov
keby zdôrazňovaním významu gest nepatril k symbolistom a keby ho výrazná záľuba v krivkách a arabeskách nepribližovala k secesii. Brána pekiel inšpirovaná Danteho Božskou komédiou.
4. Belgicko
Belgičan Constantin Meunier tvoril pod Rodinovým vplyvom, svoje námety ale čerpal
z robotníckeho prostredia: baníci, hutníci a prístavní robotníci. Medardo Rosso - diela pripomínajú kyselinou rozleptané aglomeráty hliny či hornín, strieda symbolické námety so sociálnou tematikou. Plagát ako umelecké dielo
V secesii sa preferuje závesný obraz a gobelín, tlačí sa sem aj plagát a farebná Iitografia, a tak vstupuje umenie do mestského prostredia a zábavného priemyslu, aj zásluhou Toulouse Lautreca, ktorý z plagátu spravil umelecké dielo. Jeho plagát pre Moulin Rouge má úsporný, čitateľný a účinný výraz, využíva kontrastnú farebnosť a tiež kontrast plánov pozadia a popredia. Opakuje 3x titul Moulin Rouge, neskôr bežné zdôrazňovanie v reklamnej grafike. V jeho plagátoch prichádza k tesnejšiemu prerastaniu obrazu a textu. Text beží cez obraz, čím zacláňa obraz (dnes bežné).
Dekoratívne písmo korešponduje s líniami obrazu a vykazuje príbuznosť so secesiou, akurát Lautrec sa s ňom nikdy plne nestotožnil.
Zrodili sa prvé plagáty od Waltera Crana, Williama Nicholsona, ozajstným priekopníkom bol Jules Chéret z Francúzska. Bol jeden z prvých, ktorý používali pre plagát techniku farebnej litografie a ovplyvnil Lautreca.
Znovu prichádza nástenná dekoratívna maľba, pod vplyvom nabistov sa udržiava záujem o náboženskú maľbu, ktorá je konzervatívnejšia a popisnejšia než predtým. Svetová výstava v Paríži roku 1900 predstavuje tieto nové tendencie v umení. Konala sa v Krištáľovom paláci od Jozefa Paxtona zo skla a priemyselných kovových častí. V jeho interiéri sa paradoxne predstavovali prezdobené predmety .
Secesia v Európe
1. Nemecko
V Nemecku sa secesia prelína s postimpresionizmom 1892, je to radikálna obroda umeleckých pomerov proti akademizmu a historickej maľbe. Jedným zo zakladateľov mníchovskej secesie bol Franz von Stuck, ktorý vychádzal z Bocklinovho vitalizmu a mystericizmu. Max Libermann - protagonista secesie v Nemecku i predseda berlínskej secesie a profesor akadémie, za Hitlera ho vyhodili a jeho diela stiahli s galérií a múzeí. Nemecký kresliar Thomas Theodor Heine, jeden zo zakladateľov časopisu Simplicissmus, je známy predovšetkým svojou ilustračnou tvorbou.
Mnohí umelci mníchovskej secesie sa venovali kresbe a grafike, najmä Adolf Munzer a Leo Putz, obaja spolupracovali s časopisom Jugend. K najschopnejším nemeckým umelcom patril maliar a návrhár Otto Eckmann, ktorý sa zaslúžil o úroveň knižného umenia návrhmi na písané písmo a litery pre tlač.
2. Rakúsko
Rakušania mali skôr tendenciu geometrizovať formy a usilovali sa docieliť harmonickejšiu skladbu. Gustav Klimt – zakladateľ viedenskej secesie. Pre jej prvú výstavu navrhol plagát Théseus s Minotaurom, za výzdobu schodiska vo Viedenskom divadle bol ocenený cisárom. 1905-1908 je zlatý štýl jeho tvorby s dôrazom na kresbu, plošnú skratku, farebné poltóny a dekoratívnosť. Tri veky ženy, Panna, Spánok, Judita, Salome. Jozef Maria Olbrich - pochádzal z Opavy, ale pôsobil v rámci Viedenskej secesie. J.Schieller -začiatky jeho tvorby sú spojené s viedenskou secesiou, ale už v 20.rokoch 20.storočia jeho maľba nadobúda expresívny výraz a vyjadruje nepokoj doby, uvoľňuje silu prírody a ľudské inštinkty zo spoločenských konvencií. Láska sa spája so smrťou a utrpením. Využíva nezvyklé perspektívne skratky, kŕčovité figúry obsahujú v sebe aj tragiku života.
3. Česko
V Čechách sa toto umenie prejavilo až okolo roku 1900, ale už desať rokov predtým pôsobil vo Francúzsku maliar českého pôvodu Alfonz Mucha. Preslávil sa návrhmi pre užitkové umenie, hlavne plagátovou tvorbou.
Spolupracoval s parížskym divadlom Renaissance a najznámejšie sú jeho plagáty s herečkou Sarah Bernhardtovou. Mucha sa učil ako dekoratívny maliar vo Viedni a na Mníchovskej akadémii a Julianovej akadémii v Paríži. Robil aj drobné grafické návrhy na zápalky a etikety. V roku 1900 dostal striebornú medailu za plagáty, šperky, pivové etikety a bankovky. V roku 1904 ho v Amerike kontaktoval slovanský výbor, aby preniesol myšlienku slovanskej epopeje do obrazov - 20 obrazov ako spomienka na slávnu minulosť slovanských národov. Jeho kresba je plynulá a hladká, jemná a Iineárna s bohatým rastlinným ornamentom štylizovaným do secesného švihnutia biča a v Iomenej farebnosti.
Formát papiera vychádza z vysokého a úzkeho japonského zvitku kakemona. Na svojich plagátoch kreslil mladé statné krásavice s bohatými zvlnenými vlasmi, zmyselné a idealizované, ozdobené šperkami a rafinovanými látkami. Obklopoval ich ornamentmi a kvetmi. S Muchom vstupuje do plagátovej reklamy falošný mýtus a kult tovaru, ktorý sa neskôr vyvíja k rôznym trikom, zamlčovaniu a zámene významov. Jan Preisler ako tvorca závesných obrazov , nástenných malieb a monumentálnych mozajok. Vojtech Preissig – secesia je východiskom pre jeho diela vyjadrujúce citlivý vzťah moderného človeka k prírode. Jozef Váchal - knižná grafika, knihu tvoril ako svojbytné umelecké dielo, ktoré celé sám komponoval, písal text, ilustroval ho a zároveň ho aj graficky upravoval a niekedy aj sám tlačil, hoci len v jedinom exemplári. Sochár Ladislav Šaloun - pomník Majstra Jána Husa v Prahe na Staromestskom námestí sa vyznačoval silným sklonom k ornamentalizmu. Stanislav Sucharda -pomník Františka Palackého v Prahe.
4. Rusko
Ruská secesia prináša rozprávkovosť, orientálny dekorativizmus a fantaskno. Michail Rubel, Alexander Benois ako knižný grafik, divadelný dekoratér a kostymér. Vychádza tu časopis Zlaté rúno. Rozložili sa na dve centrá: v Petrohrade a v Moskve. Petrohradskí umelci boli združení v skupine Svet umenia a usilovali sa o zmierenie so západoeurópskymi smermi.
Po obdobiach, ktoré si vytýčili za úlohu zaoberať sa maliarstvom ako takým, tentoraz secesia stojí plne v službách krásy a zasahuje celú oblasť výtvarného a úžitkového umenia, vrátane architektúry a designu. Toto obdobie bolo označené v rámci umenia za Ia belle epoque, teda krásne časy. Toto umenie sa dá definovať ako reakcia na priemyselnú civilizáciu, ktorá sa zakladala na úsilí symbolizmu priblížiť sa k prírodným formám.
Jeho princípy formuloval Arthur Heygate Mackmurdo, podľa ktorého nie je otrockým napodobovaním prírody, ale imaginatívnou tvorbou, ktorá v prírode hľadala svoje symboly. Secesio - latinsky znamená oddeliť - umelci sa chceli oddeliť od konzervatívneho spolku výtvarníkov a založili vlastný progresívny spolok - vo Viedni, Berlíne a Mníchove zakladali mladí umelci takzvané secesie - zoskupenia, kde sa zhromažďovali všetci umelci, ktorí sa chceli vedome dištancovať od akademického umenia a od blahobytného historizmu. Secesia chcela prelomiť prúd eklekticizmu a retroaktivít tým, že vytvorí nový sloh. Ako inšpiračný zdroj hrala úlohu príroda a jej princípy pohybu, premeny, dynamiky a rastu. V secesii sa rozvíjali dva odlišné prúdy: 1. zoomorfne naturalistický, ktorý chcel vyjadriť energiu sily a pohyb v tých najzákladnejších prejavoch a bunkách a 2. umiernenejší, chladnejší s ornamentikou založenou na geometrických zákonitostiach.
Verili, že ornamentom, teda formou, ktorá bola celkom založená na umelosti sa dokážu postaviť proti naturalizmu gombíku od uniformy, teda bežného reprezentačného maliarstva grunderstva - obdobia dovršovania priemyselnej revolúcie. Títo umelci vytvárali umenie pre umenie samé, pre jeho krásu, umenie pre umenie - ľart pour lart. Prináša so sebou aspekty symbolizmu a postimpresionizmu - plošnosť až dvojdimenzionálnosť, každá línia je chvejivá ako pulzovanie životného rytmu, Iíniu tvorí buď expresívna obrysová čiara alebo voľná rytmická arabeska. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty.
Ťažiskovou témou je téma ženy ako nositeľky vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností, jej vlasy sú obľúbeným prvkom secesie. V rámci symbolík sa využívajú aj rôzne zvieratá, rastliny a stromy - brezy a topole, tuje a cyprusy predstavujú náladovosť v krajine, páv, Iabuť, motýľ, mak, ľalia, kosatec boli symbolom vznešenosti, exkluzívnosti a erotiky .
Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti, bol to odraz nihilizmu ale i sentimentalizmu. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá. Inšpirovala sa gotikou, manierizmom, novoromantizmom, symbolizmom, japonským, keltským a krétskym umením.
Farebnosť mala svoju symboliku:
• žltá znamenala radosť, život, svetlo
• modrá a zelená - neskutočno, fantaskno
• čierna bola poslom ducha
• biela sklamanou nádejou alebo smrťou
Architektúra v secesii
1. Racionálna Iínia využívajúca nové konštrukčné materiály - železo, sklo, vychádzala z inžinierskych stavieb ako sú mosty a haly , jej cieľom bola účelnosť a relatívna jednoduchosť.
2. Línia priniesla návraty do minulosti inšpirované Orientom a ľudovým umením v asymetrickej vlnivej línii a prebujnenom dekorativizme, tvarovej a materiálovej nápaditosti. Predstaviteľom tejto línie je Antoni Gaudí:
žil v hlavnom meste Katalánska v Barcelone. Postavil:
1. Palác Guell pre bohatého priemyselníka Dona Casetria Guella. Pri stavbe použil nápadité oblúky , bohato členil interiér a využil drahé materiály.
2. Mestské obytné domy Casa batló a Vasa Milá s dynamicky zvlnenými priečeliami pripomínajúcimi prírodné útvary inšpirované barokom, stĺpy v podobe kostí, okná v tvare otvorených papulí, balkóny ako umrlčie Iebky , kupola pripomínajúca cesnak, fasáda pokrytá mozaikami. 3. Park Guell s pestrými keramickými obkladmi. 4. Kostol Sagrada familia - celoživotné dielo inšpirované gotikou a fantastickým organickým svetom. Používal neopracované kamene a tehly, namiesto pilierov veľké neotesané bloky kameňa.
Belgicko - Victor Horta - formuloval novú architektonickú skladbu a tvaroslovie: bruselský Solvayov dom - Ľudový dom. Jeho konštrukcia z ocele a skla predstavovala vrchol vedeckého a technického pokroku v architektúre. Dômyselné komponované kľukaté čiary odvodené zo sveta rastlín znamenali novátorský odvážny čin v tvorivom hľadaní. Kameňu dával zaoblené tvary, železo splietal do rafinovaných arabesiek, ktoré pripomínajú šľahnutie bičom.
Henry van de Velde - interierista a nábytkár, usadil sa v Nemecku a ujal sa vedenia novozaloženej umeleckopriemyselnej školy vo Weimare, ktorá sa stala spolu s weimarskou Vysokou školou výtvarného umenia základom neskoršieho Bauhasu. Pokladá sa za priekopníka funkčného a racionálneho chápania architektúry a umeleckého remesla. K secesii sa hlásil svojimi prvými dielami, keď ešte obľuboval zvlnené línie a ornamentálne chápané konštrukcie a formy. Praktickú činnosť spájal s teoretickými úvahami.
Dušan Jurkovič - študoval vo Viedni, inšpiroval sa ľudovou architektúrou, konkrétne jej vyrezávanými časťami. Navrhoval racionalistický nábytok, k optickému dojmu pridáva farbu a rôznorodé materiály. V programe bývania rozvinul halovú koncepciu, jeho projekty majú komplexný charakter. Venoval sa aj urbanizmu mestských častí, aj vojenským pomníkom a cintorínom, návrhom prestavby hotelov, zámkov, víl a rodinných domov pre právnikov a doktorov. Štefánikova mohyla na Bradle, Spolkový dom v Skalici, Sirotinec v Modre.
Úžitkové umenie vo svete
1. Anglicko
Kolíska secesie v užitom umení je v Anglicku (nie v maľbe) , John Ruskin tam hlásal v polovici 19.storočí. návrat k remeselnej výrobe a k určitej fome spiritualizmu, čo pokladal za liek proti škaredosti produkovanej priemyslom.
Secesia priniesla veľký rozvoj umeleckého remesla, vznikajú obrodné hnutia, ktorých cieľom je spojiť invenčnú a realizačnú materiálovú zložku, hlavne spojenie architektúry s designom.
Hnutie Arts and Crafts - pod vedením Wiliama Morrisa, ktorý usiloval o obnovu umeleckého remesla, podieľal sa na činnosti preraffaelitov a mal velký obdiv k umeniu stredoveku. Podľa neho má byť umenie krásne a užitočné, má byť súčasťou života
a preniknúť aj do najnižších vrstiev. Ovplyvnil reformu umeleckého priemyslu, keď sa vrátili k starým tradíciám ručnej práce bez strojov. Morrisove idey zasiahli aj do školstva - zaviedla sa estetická výchova.
Tieto idey sa však celkom nepodarilo naplniť, pretože ručne vyrábané predmety boli drahšie ako tie vyrábané strojovo, a tak sa už aj Morris a jeho nasledovníci nakoniec zmierili so strojovou výrobou a vo svojich továrňach ju tiež zaviedli. Morris vlastnil továreň na výrobu tapisérií, ale venoval sa aj knižnému designu, nábytku, sklu, práci z kovu, vitrážam a tapetám.
K druhej generácii patrí Charles Ashbee, ktorý založil Cech umeleckého remesla a jeho dielo inšpirovalo protagonistov viedenskej secesie k založeniu Wiener Werkstätte. Ešte pred stroskotaním predstáv Williama Morrisa, založil Arthur Silver okrem svojej klenotníckej a zlatníckej dielne aj manufaktúru vyrábajúcu Iacné predmety pre stredné a ľudové vrstvy. Často sa ten istý model stvárňoval v drahom kove i v Iacnom materiáli. Označoval svoje práce výrobnou značkou CYMRIC.
2. Spojené štáty americké
James Abbott McNeiu Whistler maliar a dekoratér, venoval sa iba umeniu, sociálne problémy ho nezaujímali, priniesol z Japonska kimoná a drevorezy do svojich zbierok. Aj vo svojich kompozíciách začal uplatňovať japonizujúce arabesky a tlmené farby, obruboval kvetinové motívy. Pod jeho vplyvom robil Edward Wiliam Godwin okolo 70.rokov anglo-japonský nábytkový štýl
3. Francúsko
Vo Francúzsku ešte v rámci symbolizmu pôsobí skupina Nabis -podľa hebrejského slova nabi, čo znamená prorok. Viac sa zaoberali teoretizovaním ako tvorbou, chytili sa Gauginových podnetov , respektíve Bernarovej a Gauginovej pontaventskej školy na atlantickom pobreží, čo bola vlastne skupina impresionistov a syntetistov .Orientovali sa na budúcnosť, chceli priniesť novú senzibilitu. Pod vplyvom ďalekého východu sa vrátili k veľkým dekoratívnym kompozíciám. Treba mať na pamäti, že obraz je v prvom rade rovná plocha pokrytá farbami, usporiadanými podľa určitého poriadku a až potom spodobenie koňa či ženského aktu alebo akéhokoľvek iného námetu. Usilovali sa docieliť čistú maľbu, ktorej hodnota nemala závisieť od nejakej anekdoty čiže zobrazeného motívu. Za dôležité pokladali predovšetkým kompozičné riešenie, usporiadanie škvŕn a plôch, ako aj paletu čistých spočiatku intenzívnych, neskôr tlmených tónov. Pierre Bonard, Maurice Denis, Edouard Vuillard.
Po nich nastupujú Gustave Moreau so svojou prepiatosťou, Odilon Redon so svojím irealizmom a Puvis de Chavanes so svojím mystickým idealizmom. V sochárstve dominuje osobnosť Augusta Rodina. Keď sa oslobodil od akademického klasicizmu, zameral sa podobne ako impresionisti na zachytenie zmyslovej stránky objektov. Pri opracúvaní mramoru znejasňoval detaily. Mohli by sme ho zaradiť medzi impresionistov
keby zdôrazňovaním významu gest nepatril k symbolistom a keby ho výrazná záľuba v krivkách a arabeskách nepribližovala k secesii. Brána pekiel inšpirovaná Danteho Božskou komédiou.
4. Belgicko
Belgičan Constantin Meunier tvoril pod Rodinovým vplyvom, svoje námety ale čerpal
z robotníckeho prostredia: baníci, hutníci a prístavní robotníci. Medardo Rosso - diela pripomínajú kyselinou rozleptané aglomeráty hliny či hornín, strieda symbolické námety so sociálnou tematikou. Plagát ako umelecké dielo
V secesii sa preferuje závesný obraz a gobelín, tlačí sa sem aj plagát a farebná Iitografia, a tak vstupuje umenie do mestského prostredia a zábavného priemyslu, aj zásluhou Toulouse Lautreca, ktorý z plagátu spravil umelecké dielo. Jeho plagát pre Moulin Rouge má úsporný, čitateľný a účinný výraz, využíva kontrastnú farebnosť a tiež kontrast plánov pozadia a popredia. Opakuje 3x titul Moulin Rouge, neskôr bežné zdôrazňovanie v reklamnej grafike. V jeho plagátoch prichádza k tesnejšiemu prerastaniu obrazu a textu. Text beží cez obraz, čím zacláňa obraz (dnes bežné). Dekoratívne písmo korešponduje s líniami obrazu a vykazuje príbuznosť so secesiou, akurát Lautrec sa s ňom nikdy plne nestotožnil.
Zrodili sa prvé plagáty od Waltera Crana, Williama Nicholsona, ozajstným priekopníkom bol Jules Chéret z Francúzska. Bol jeden z prvých, ktorý používali pre plagát techniku farebnej litografie a ovplyvnil Lautreca.
Znovu prichádza nástenná dekoratívna maľba, pod vplyvom nabistov sa udržiava záujem o náboženskú maľbu, ktorá je konzervatívnejšia a popisnejšia než predtým. Svetová výstava v Paríži roku 1900 predstavuje tieto nové tendencie v umení. Konala sa v Krištáľovom paláci od Jozefa Paxtona zo skla a priemyselných kovových častí. V jeho interiéri sa paradoxne predstavovali prezdobené predmety .
Secesia v Európe
1. Nemecko
V Nemecku sa secesia prelína s postimpresionizmom 1892, je to radikálna obroda umeleckých pomerov proti akademizmu a historickej maľbe. Jedným zo zakladateľov mníchovskej secesie bol Franz von Stuck, ktorý vychádzal z Bocklinovho vitalizmu a mystericizmu.
Max Libermann - protagonista secesie v Nemecku i predseda berlínskej secesie a profesor akadémie, za Hitlera ho vyhodili a jeho diela stiahli s galérií a múzeí. Nemecký kresliar Thomas Theodor Heine, jeden zo zakladateľov časopisu Simplicissmus, je známy predovšetkým svojou ilustračnou tvorbou.
Mnohí umelci mníchovskej secesie sa venovali kresbe a grafike, najmä Adolf Munzer a Leo Putz, obaja spolupracovali s časopisom Jugend. K najschopnejším nemeckým umelcom patril maliar a návrhár Otto Eckmann, ktorý sa zaslúžil o úroveň knižného umenia návrhmi na písané písmo a litery pre tlač.
2. Rakúsko
Rakušania mali skôr tendenciu geometrizovať formy a usilovali sa docieliť harmonickejšiu skladbu. Gustav Klimt – zakladateľ viedenskej secesie. Pre jej prvú výstavu navrhol plagát Théseus s Minotaurom, za výzdobu schodiska vo Viedenskom divadle bol ocenený cisárom. 1905-1908 je zlatý štýl jeho tvorby s dôrazom na kresbu, plošnú skratku, farebné poltóny a dekoratívnosť. Tri veky ženy, Panna, Spánok, Judita, Salome. Jozef Maria Olbrich - pochádzal z Opavy, ale pôsobil v rámci Viedenskej secesie. J.Schieller -začiatky jeho tvorby sú spojené s viedenskou secesiou, ale už v 20.rokoch 20.storočia jeho maľba nadobúda expresívny výraz a vyjadruje nepokoj doby, uvoľňuje silu prírody a ľudské inštinkty zo spoločenských konvencií. Láska sa spája so smrťou a utrpením. Využíva nezvyklé perspektívne skratky, kŕčovité figúry obsahujú v sebe aj tragiku života.
3. Česko
V Čechách sa toto umenie prejavilo až okolo roku 1900, ale už desať rokov predtým pôsobil vo Francúzsku maliar českého pôvodu Alfonz Mucha. Preslávil sa návrhmi pre užitkové umenie, hlavne plagátovou tvorbou. Spolupracoval s parížskym divadlom Renaissance a najznámejšie sú jeho plagáty s herečkou Sarah Bernhardtovou. Mucha sa učil ako dekoratívny maliar vo Viedni a na Mníchovskej akadémii a Julianovej akadémii v Paríži. Robil aj drobné grafické návrhy na zápalky a etikety. V roku 1900 dostal striebornú medailu za plagáty, šperky, pivové etikety a bankovky. V roku 1904 ho v Amerike kontaktoval slovanský výbor, aby preniesol myšlienku slovanskej epopeje do obrazov - 20 obrazov ako spomienka na slávnu minulosť slovanských národov. Jeho kresba je plynulá a hladká, jemná a Iineárna s bohatým rastlinným ornamentom štylizovaným do secesného švihnutia biča a v Iomenej farebnosti.
Formát papiera vychádza z vysokého a úzkeho japonského zvitku kakemona. Na svojich plagátoch kreslil mladé statné krásavice s bohatými zvlnenými vlasmi, zmyselné a idealizované, ozdobené šperkami a rafinovanými látkami. Obklopoval ich ornamentmi a kvetmi.
S Muchom vstupuje do plagátovej reklamy falošný mýtus a kult tovaru, ktorý sa neskôr vyvíja k rôznym trikom, zamlčovaniu a zámene významov. Jan Preisler ako tvorca závesných obrazov , nástenných malieb a monumentálnych mozajok. Vojtech Preissig – secesia je východiskom pre jeho diela vyjadrujúce citlivý vzťah moderného človeka k prírode. Jozef Váchal - knižná grafika, knihu tvoril ako svojbytné umelecké dielo, ktoré celé sám komponoval, písal text, ilustroval ho a zároveň ho aj graficky upravoval a niekedy aj sám tlačil, hoci len v jedinom exemplári. Sochár Ladislav Šaloun - pomník Majstra Jána Husa v Prahe na Staromestskom námestí sa vyznačoval silným sklonom k ornamentalizmu. Stanislav Sucharda -pomník Františka Palackého v Prahe.
4. Rusko
Ruská secesia prináša rozprávkovosť, orientálny dekorativizmus a fantaskno. Michail Rubel, Alexander Benois ako knižný grafik, divadelný dekoratér a kostymér. Vychádza tu časopis Zlaté rúno. Rozložili sa na dve centrá: v Petrohrade a v Moskve. Petrohradskí umelci boli združení v skupine Svet umenia a usilovali sa o zmierenie so západoeurópskymi smermi.