Samostatnosť a samosprávnosť školy

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3125×

Příbuzná témata



Samostatnosť a samosprávnosť školy

V súvislosti s činnosťou a efektívnosťou škôl vládla vždy určitá nespokojnosť. Preto aj v posledných desaťročiach bol o niekoľko pokusov o zreformovanie školského systému. Spomínané pokusy však bolí odsúdené na neúspech asi aj preto, lebo prichádzali "zhora" a chceli ich zaviesť celoplošne, t.j. preferovali jednotný školský systém.
Neboli to iniciatívy zdola, a preto ani nemohli vyhovieť podmienkam škôl, učiteľským zborom, žiakom ani rodičom. Nemohli byť teda úspešné napriek tomu, že ich zavedeniu obyčajne predchádzala celoštátna diskusia, pretože v každom regióne, v každom meste, na každej škole sú iné podmienky a neexistuje návrh, ktorý by mohol vyhovieť všetkým podmienkam.
Prispôsobením sa miestnym požiadavkám, personálnym a materiálnym podmienkam, očakávaniu rodičov a žiakov dokáže každá škola vytvoriť svoj vlastný vzdelávací program, sformovať svoju vlastnú tvár, ale zdôrazňujeme, iba svoju vlastnú tvár. K tomu ale potrebuje určitú mieru samostatnosti.
Stupeň samostatnosti závisí od toho, aké právomoci je Ministerstvo, resp. odbor školstva ochotné delegovať školám: Samozrejme je potrebné si uvedomiť, že delegovaním právomoci sa presúva aj zodpovednosť na školský manažment.
Samostatná, resp. samosprávna škola maže vzniknúť iba tam, kde sú k tomu vytvorené vonkajšie a vnútorné podmienky.
Vonkajšie podmienky sú viac menej dané, pretože zákon (Zb. z. č.542j1990) zabezpečuje právnu subjektivitu pre stredné školy.
Je však pravdou i to, že právna subjektivita, v súčasnosti je oklieštená ekonomickou závislosťou škôl od ústredných školských orgánov.
Horšie je to s vnútornými podmienkami, s pripravenosťou škôl na samosprávnosť.
Každá inštitúcia a prevažná väčšina pedagógov súhlasí s nutnosťou zmien vo všeobecnosti. Ale situácia už nie je taká jednoznačná, keď sa naozaj prikročí k zmene nejakého stavu, keď sa opustia vyšliapané chodníky, keď je potrebné vzdať sa zaužívaných zvyklostí, prípadne sa zriecť svojho pohodlia. Prečo práve my, prečo práve ja sa mám zmeniť? Desaťročia to bolo dobré, prečo to nie je dobré teraz, prečo zmeniť to, čo doteraz fungovalo? Nech radšej ostane všetko po starom, len nesiahajte na moju pohodlnosť. Nemiešajte stojaté vody .. V čase centrálneho riadenia sme dostali príkaz „zhora“. Vo väčšine prípadov sa nám tie príkazy nepáčili, ale aspoň nebolo treba rozmýšľať. Nebolo treba vymýšľať nové programy, ani konzultovať ich so žiakmi, s rodičmi.

Boli sme "profesormi" a žiak musel konať podľa našich predstáv. A keď sa to rodičovi nepáčilo, mohol poslať svoje dieťa do inej školy - pravda - pomery bolí všade totožné.

Čo je základom samosprávnej školy?
Predovšetkým demokracia. Uplatnenie demokratických princípov vo vzťahu medzi pedagógmi, ale i vo vzťahu medzi pedagógom a žiakmi. V samosprávnej škole je stále práve to, že sa všetko neustále mení. Samosprávna škola pružne reaguje na trh práce, t.j. hoci aj každoročne mení svoj vzdelávací program, udržuje dobré vzťahy so zástupcami regiónu a mesta, so zástupcami podnikov, podnikateľských subjektov i nevládnych organizácií a pod. Rodičia sa zúčastňujú tvorby, ale aj kontroly vzdelávacích programov, napr. prostredníctvom školských rád.
Samosprávna škola má svoju vlastnú tvár a snaží sa byť čo najlepšia. Prečo? Pretože v inom prípade nebude mať žiakov. A keď nebude mať žiakov, nepotrebuje ani učiteľov, ale aj samotná škola stráca svoj zmysel.
Samosprávna škola si sama určuje svoj vzdelávací program. Rozhoduje o obsahu vzdelávania a o tematických plánoch. Sama si zvolí svoj manažment atď., atď. Je to vážila výzva pre školu, pretože aj ťarcha zodpovednosti ostáva na pleciach manažmentu. Rozhodujúca je preto osoba riaditeľa. Akými vlastnosťami má disponovať a aké má mať vzdelanie?
Podľa našej mienky riaditeľ samosprávnej školy by mal byť teoreticky dobre pripravený, skúsený pedagóg, pretože v rozhodujúcej miere určuje pedagogický program, a tým aj imidž školy. Mal by mať dobré konexie, a to odborné i obchodné. S odborom školstva i ministerstvom by mal udržiavať korektné vzťahy. Do kompetencie riaditeľa patrí kontrola výchovno-vzdelávacej činnosti, výber spolupracovníkov, t.j. prijímanie nových pracovníkova uvoľnenie "neschopných", preto musí mať čo možno najvyššie vzdelanie.
Pri vypracovaní vzdelávacieho programu a pod. úzko spolupracuje s učiteľským zborom, žiakmi i rodičmi, preto musí byť tolerantný, ale pritom rozhodný a cieľavedomý pri realizovaní programov.
Jediná osoba len ťažko unesie celú ťarchu zodpovednosti, preto je nevyhnutné rozdelenie kompetencií. Riaditeľ musí mať odvahu presunúť niektoré kompetencie na svojich zástupcov, predsedov predmetových komisií, triednych učiteľov, žiacku samosprávu a pod.
V súčasnosti je právna subjektivita daná, ale k samostatnosti to nestačí. Právnu subjektivitu je potrebné rozšíriť o samosprávu. Tú však je možné dosiahnuť iba dlhodobou činnosťou a tvrdou prácou.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?