Ryby

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 9461×

Příbuzná témata



Ryby

Základy anatómie,morfologie,fyziologie ryb.

V biologickom systeme su ryby zaradene v zivocisnej skupine stavovcov.Z vyvojoveho hladiska patria medzi najstarsie-najpovodnejsie,ktore sa zacali vyvijat uz v Silure a Devone(stredne prvohory).Prve kostnate ryby sa zacali zjavovat az v druhohorach a predchodcovia dnesnych vznikliu az v obdobi tretohor.Rytby tvoria medzi stavovcami najpocetnejsiu skupinu.Doteraz bolo popisanych okolo 20000 rozlicnych druhov ryb,vacsinou morskych.V slovenskych vodach zije asi 70 druhov ryb.Ryby su vodne zivocichy a cely ich zivotny cyklus sa odohrava vo vode.Vodne prostredie sa od suchozemskeho znecne lisi tym,ze voda v porovnani so vzduchom je asi 770nasobne tazsia a kladie na zivocichy podstatne vyssie naroky.
Telo ryb sa sklada z hlavy,trupu a chvosta, ktore spolu tvoria ladny celok,pricom jedna cast do druhej prechadza bez vyraznejsich prechodov.Tejto poziadavke zodpovedaju aj vyrastky na tele ryb-plutvy,sformovane a postavene tak,aby pri pohybe vo vode nielenze neprekazali,ale napomahali.Väčšina rýb má telo vretenovitej alebo šípovitej formy.Telo ryby sa zacina spravidla ostrou,zaspicatenou hlavou,nebadane prechadzajucej do trupu,ktory je najvyssi na chrbte obycajne pred chrbtovou plutvou.Smerom k chvostu sa telo ryb postupne zuzuje.
Vseobecne plati,ze sformovanie tela ryb podmienuje prostredie, v ktorom ziju.
Podla toho rozdelujeme ryby do dvoch skupin:-ryby prudivych vôd
-ryby stojatych vôd
Ryby sa od vyssich stavovcov odlisuju aj tyn,ze u nich neprebieha fyziologicke starnutie,vdaka comu je ich rast do istej miery neobmedzeny.Ryby sa dozivaju 25-30 rokov ba aj viac.
Telo ryb pokryva vrstva slizu,ktora ma v ich zivote mimoriadny vyznam-znizuje odpor vo vode a znemoznuje parazitom zachytit sa na jej kozi.
V obdobi neresenia sa samcom mnohych nasich ryb prednostne utvaraju zvlastne zrohovatele kozovite hrbolceky, a to predovsetkym na hlave a na chrbtovej casti,niektorym rybam i na plutvách.Sú to takzvane neresové vyrážky,ktorých úlohou je zdrsňovať telo pri nereseni a tým účinnejsie dráždiť ikernačku.

Po skonceni neresenia sa vyrazky postupne stratia.§
Supiny:1.peniaztekovite(gulate,elipsovite,nepravidelne)
2.hrebeňovité(supiny maju zadný okraj hrebeňovito zúbkovaný)
Zmeny sfarbenia supin vyvolava predovsetkym hormonalne a nervove podrazdenie.Ked je ryba slepa na jedno oko tuto cast tela ma viditelne tmavsiu.


Základná charakteristika voľných vôd tečúcich.

Životné podmienky rýb v tečúcich vodách sú výslednicou celého súboru faktorov daného prostredia - spádovými a prietokovými pomermi, formovaním rieciska,tvárnením brehov,charakterom a zložením dna, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami vody,charakterom vodnej a pobrežnej vegetácie.Značná odlišnosť životných podmienok v jednotlivých usekoch tokov vedie k potrebe členiť ich.V praxi športového rybárstva vyhovuje delenie tokov podľa tzv.rybích pásiem.Ich autorom je český prírodovedec A.Frič.V tečúcich vodách možno vydeliť 4 základne,do určitej miery vyhradené pásma: pásmo pstruha,pásmo lipňa,pásmo mreny,pásmo ploskáča.Jednotlivé pásma by mali na seba organicky nadväzovať,no hranice medzi nimi sú zväčša nevýrazné a prechody pozvoľné.V takýchto prípadoch sa teda može hovorit aj o prechodných,zmiešaných pásmach.
1.vody pstruhove
2.vody nepstruhove
Pásmo pstruha: Vlastnosti a charakter pásma pstruha sa formujú prednostne pod rozhodujúcim vplyvom spádových a klimatických podmienok a jeho nezastupiteľným atribútom je čistá a chladnejsia,kyslíkom dostatočne presýtená voda.V našich klimatických podmienkach sa pásmo pstruha prednostne utvára v horských a podhorských oblastiach v severnejsich klimatických pásmach.Toky majú relatívne prudší spád,čo vplýva na formovanie tvrdsieho dna-strkoviteho,kamenisteho a zabezpečuje dostatočné okysličovanie vody.Teplotná hranica v rozmedzi:16-20°C.Dostatocná vertikálna šlenitosť,brehy sú bohate na vegetačný kryt.Dôsledkom formovania toku je dostatok ukrytov pre ryby.
V extrémnych vysokohorských podmienkach sa udrží len Pstruh Potočný a hlaváč pásoplutví,ku ktorým sa postupne pridáva sivoň,pstruh duhovy,hlavac obycajny,sliz,cerebla.V najspodnejsich úsekoch pásma pstruha pribuda aj lipeň,hrúz,jalec hlavatý,jalec obyčajný,občas aj podustva,mrena,mieň,úhor.Uzivna hodnota pstruhovych vod je v porovnani s ostatnymi vodami nizsia.
Pásmo lipňa:
Pri prechode z horských do podhorských oblasti sa mensie pstruhove bystriny pozvolne menia na vodnatejsie riecky.Ich tok sa postupne upokojuje,výraznejsie perejove useky su postupne vystriedane suvislejsimi,mierne prudivymi širokými tokmi.Voda sa otepluje len čiastočne,celkovo si však zachováva svoju vybornu kvalitu,najmä však dostatok kyslika.Aj charakter dna sa meni len čiastočne-dno ostava tvrde,pokryte jemnejsim hladkym strkom.V pokojnejsich zákutiach mimo dosahu hlavneho prudu vsak badat prve priznaky usadzovania bahnitého nánosu.Zachováva si pestrú horizontalnu aj vertikálnu členitost.V pasme lipna sa prilezitostne objavuju aj lososovite ryby.Ovela väčšie problemy mu vsak robia prudomilne kaprovite ryby(jalce,podustvy,mrena).V spodných pásmach zije aj hlavatka,no miestami aj šťuka,kapor,zubač.
Pásmo mreny:
Na rozhraní medzi podhorskou a nizinnou zonou sa zacina v riekach formovat pasmo mreny.Charakter toku je este stale pomerne clenity a pestrý.Prúdivé úseky sa často striedaju s hlbsimi vymolmi,cim poskytujuu rybam velmi dobre moznosti potravy a ukrytov.Na prúdivých úsekoch býva dno tvrde,piesocnate,strkovite,ilovite.V pasme mreny dominuju 3 druhy rýb:mrena,jalec hlavatý,podustva.Dalej:stuka,bolen,zubac.priestrannejsie,hlbsie a pokojnejsie zatoky plne vyhovuju aj kaprovy a pleskacovy.V nasich podmienkach patria vody pasma mreny k najdôlezitejsim.-napr.podstatna cast Dunaja.
Pasmo pleskaca:
Spodne useky nasich nizinnych riek zodpovedaju ukazovatelom pasma pleskaca.Vody tohto pasma su pokojne s velmi malym spadom,dostatocne priestranne a hlbsie.Pre nepatrny spad a znacne nanosy z okolia byva ich dno prevazne mňkke,bahnite.Teplota vody v lete je znacne vysoká,kyslikova bilancia znacne nevyrovnana,co vyhovuje len najodolnejsim druhom ryb.Vzhladom na prirodzenu produkcnost su tieto vody hodnotene velmi vysoko.Medzi najtypickejsie ryby pasma pleskaca patria:kapra,liena,pleskaca,sumca,stuku,zubaca,ploticu,cervenicu,karasa,jalca tmaveho,hlavateho,podustvu.Casto sa tu vyskytujei mrena no len na usekoch s tvrdsim dnom. V nasich podmienkach mame len malo vôd,ktore by zodpovedali objektivnym podmienkam pasma pleskaca.(maly dunaj,dolny usek nitry).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?