Rusko v medzivojnovom období

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5856×

Příbuzná témata



Rusko v medzivojnovom období

1917 - februárová revolúcia v Rusku, -> dočasnej vlády, pád cárizmu
7. november 1917 - VOSR
marec 1918 - Brest-litovský mier
1919 - zač. občianskej vojny a zahraničnej intervencie 14. št., vojnový komunizmus
1921 - koniec občianskej vojny, začiatok nepu
31. december 1922 - -> ZSSR
1924 - smrť Lenina, nástup Stalina - zač. Stalinovskej éry, postupný zánik nepu
1929 - začiatok päťročníc, centrálneho riadenia hosp. a kolektivizácie (do 2. SV v Rusku 3 päťročnice)
1930 - 32 - vyvrcholenie kolektivizácie, hladomor
1934 - zavraždenie Kirova a zač. stalinských čistiek
1936 - nová sovietska ústava, kt. konštatuje, že Sovietsky zväz dobudoval socializmus
23. august 1939 - uzavretie paktu o neútočení s Nemeckom

pred 1. SV
- Rusko = veľmoc, ale jeden z najzaostalejších št. sveta
- príčiny:
o pretrvávanie feudálneho systému
o spôsob vlády v Rusku - samoderžavie - absolutistický sp. vlády, nedal sa modernizovať
o vysoká negramotnosť obyv (80%) - cársky sp. dovoľoval vzdelanie len šľachtickým deťom
o nízka forma ekonomiky

1904 - 1905 - rusko-japonská vojna
- aj Japonci mali záujem o Kórejský polostrov a prístav Port-Artur (Ďaleký Východ), a preto vyvolali vojnu s Ruskom
- katastrofálna porážka Ruska
- dôsledky: strata vš. pozícií (obl. Stredomoria, Kórea, Port-Artur), oslabenie vplyvu Ruska

1905 - 1. buržoázno-demokratická revolúcia
- reakcia na prehratú rusko-japonskú vojnu
- robili ju menševici
- požiadali cára o snem, voľby, ústavu
- v nedeľu ich cár postieľal => „krvavá nedeľa"

- neexist. tu polit. str., a preto -> v zahraničí a odtiaľ pôsobili na situáciu v Rusku

počas 1. SV
- prehĺbenie krízy
- ukázali sa neschopní zabezpečiť armádu a obyv.
- katastrofálne hosp., ekon.

1917
február - revolúcia
- cieľ: odstrániť cárizmus, reformácia Ruska
- vedená ruskou buržoáziou a inteligenciou
- donútili cára abdikovať, buržoázia okamžite vytv. dočasnú vládu - sľúbila Rusom, že ukončia vojnu a zlepšia hosp. situáciu (nemožné; to využili boľševici)

apríl - návrat Lenina z exilu
- pozná náladu v Rusku
- vracia sa ako predstaviteľ samost. Boľševickej str.

1898 - -> Sociálno-demokrat. str.

Ruska

- -> vo Švajčiarsku (založili ju tam prenasledovaní emigranti)
- zakl.: Plechanov (postupne parlamentné zmeny; chcel vydať ústavu, mať v Rusku parlament)
- po odchode z Ruska sa jej členom stáva aj Vladimír Uľjanov (Lenin) - priklonil sa k marxistickej ceste zmien - revolučne
- rozpory vyústili a r. 1903 - na zjazde SDS v Londýne sa strana rozdelila na boľševikov (Lenin) a menševikov (Plechanov) - no stále 1 strana
- boľševici poučení z „krvavej nedele" na zjazde v Prahe v r. 1912 vytv. Boľševickú stranu Ruska

- vytýčil 2 heslá: „Žiadnu podporu dočasnej vláde" a „Vš. moc do rúk sovietov"
- vytvárajú sa soviety - orgány polit. moci, kt. vytvárali boľševici ako protiváhu dočasnej vláde, zastúpenie: roľníci, robotníci a vojaci;
- dočasná vláda x soviety => dvojvládie

7. november - Veľká októbrová socialistická revolúcia
- (používali starý gregoriánsky kalendár, inak 25. októbra)
- boľševická revolúcia - zvrhla dočasnú vládu
- nekrvavé prebratie moci, útok na Zimný palác
- koniec dvojvládia

leto - gen. Kornilov, pokus o puč
- gen. Kornilov - bývalý generál cárskej armády
- pokúsil sa o vojenský prevrat, chcel nastoliť vojenskú diktatúru
- toto získalo boľševikom sympatie => väčšina ľudí v novembri boľševikov podporovala, očakávali, že nastane zmena

po 7. novembri
- boľševici vytvorili vládu - Rada ľudových komisárov (na čele Lenin)
- 1. všeruský zjazd sovietov, prijali 3 dekréty, kt. im zabezpečili podporu obyv.:
Dekrét o mieri - obracali sa na vš. vojnové št., aby vojnu ukončili spravodlivým mierom (Nemci prijali -> rusko-nemecké rokovania o mieri - Brest-litovský mier), ukončili ním vojnu => Dohoda ich obvinila zo zrady
Dekrét o pôde - všetku pôdu rozdelili medzi roľníkov (predtým vlastnil všetku pôdu cár)
Deklarácia práv národov Ruska - za cárizmu ostatné národy žiadne práva („žalár národov), teraz mal každý národ právo na vlastný jazyk, školstvo, kultúru, môžu sa osamostatniť až do úplného odtrhnutia (ohlas aj v Rak.-Uh.), znamenala rozpad a -> samost. sovietskych rep.: Ruská, Ukrajinská, Bieloruská, Azerbajdžanská, Arménska, Gruzínska

zač. r. 1919 - občianska vojna
- krvavá
- za pomoci intervencie 14. št. sveta
- hl. zložku tvorili bielogvardejci (cárska vrstva za pomoci interventujúcich št.) x červenoarmejci
- boľševici útok odvrátili za pomoci obyv. (bielogvardejci - zaberali pôdu roľníkov, oni s tým nesúhlasili)
- podporu obyv. jednoznačne získali boľševici, kt. definitívne vyhrali

- najpočetnejšie čsl légie práve v Rusku
- VOSR - Masaryk bol práve v Moskve a rokoval, čo urobia s légiami, ešte s dočasnou vládou dohodol, že budú exportované do Európy na Z front
- vypukla občianska vojna - časť légií sa pridala na str. bielogvardejcov, no väčšina bojovala na str.

boľševikov

vojenský komunizmus
- boli ho nútení zaviesť počas obč. vojny
o každý musel pracovať (kto nepracoval, toho zastrelili)
o roľníci museli vš. odovzdávať št.
o výroba len pre potreby frontu
- napriek tomu nestratili podporu (pôda ostala roľníkom)

nep
- nová ekonom. polit.
- pokus o trhové hosp. v Rusku
o povolilo sa drobné súkr. podnikanie (zabezpečovali spotrebné veci)
o roľníci mali presne vymedzené dávky št., so zvyškom mohli voľne obchodovať (zvýšenie eminentného záujmu na práci)
o za výhodných podm. tam bol investovaný zahran. kapitál
- priniesol pozitívne výsledky
- zvýšil podporu obyv. boľševikom
- bol večne napádaný radikálnym krídlom Boľševickej str., no nikto naň až do Leninovej smrti neútočil

- Lenin v závete: „Stalin nie, lebo má diktátorské sklony, ale Trotzky"
- marxistická revolúcia nastane v najvyspelejšom št. sveta
- mali jednu spoločnú predstavu: revolúcie prebehnú po celom svete
- závet sa stratil

1924 - na čelo str. sa dostáva Stalin
- potreboval sa zbaviť polit. nepriateľov
- najprv čistka v str. - jeho nepriatelia vylučovaný z Komunistickej str. - (Trotzky bol vyhnaný na Krym, NKVD ho zavraždila po emigrácii do Mexika; Bucharin - v poľnohosp. presadzoval ponechanie pôdy drobným roľníkom a drobné podnikanie; Kameniev, Zigoniev - postavili sa proti Stalinovi, navrhovali, že najprv treba vybudovať spotrebný priem. a až potom ťažký)
- vš. s inými názormi vylučoval
- demokratická centralizácia - št. riadila hŕstka ľudí

Stalin presadzoval 2 zákl. myšlienky v ekonomike:
1. vybudovanie ťažkého priem. a centrálne riadené hosp.
2. úplná kolektivizácia poľnohosp., 2 formy:
štátna forma kolektivizácie = solchozy
družstevná forma kolektivizácie = kolchozy

- výsledky 5-ročníc boli slušné - ale iba ropa, oceľ; v poľnohosp. žiadna zmena
- kulaci odišli budovať socializmus na Sibír, pôdu dostali ľudia, kt. ju nikdy neobrábali
- hladomor - 5 - 7 mil. obetí
- v 30-tych rokoch sa začali ozývať hlasy proti

zjazd KS
- mali voliť nového gen. tajomníka
- Stalinovi postavili protikandidáta - Kirov
- Kirov zvíťazil, Stalin zakázal vyhlásiť výsledky, sfalšoval ich a zvíťazil
- NKVD dala zavraždiť Kirova (Kirov bol mimoriadne obľúbený), Stalin sa osobne zúčastnil pohrebu a sv. kamaráta oplakával, povedal, že niekto ich chce vo vnútri strany odstrániť, a preto musia bojovať, jeho smrťou zdôvodnil čistky

od r. 1934 - stalinské čistky
- súdy len jediný trest - trest smrti
- ľudia sa posielali aj do prac.

táborov na Sibír

- postupne sa aj bývalí vylúčenci dostávali pred súd a boli odsúdený na smrť
- Stalin zlikvidoval celý veliteľský štáb

1936 - ústava
- konštatovalo sa v nej, že socializmus bol dobudovaný
- široko koncipované ľudské a občianske práva - len formálne

Znaky totalitných režimov:
1. odstránenie demokracie do základov, typický zn.: odstránenie vš. polit. str. okrem jednej, zrušenie slobodných volieb (jednotná kandidátka), zavedenie tajných služieb a cenzúry
2. hľadanie nepriateľov a ich izolácia
3. jediná správna ideológia, kt. hlása jediná správna str.; strata individuality, človek nemá právo na vlastný názor
4. v mene ideológie možno robiť najväčšie zločiny
5. absolútne nerešpektovanie zákl. občianskych a ľudských práv
6. používanie prostriedkov št. terorizmu (št. niečo nariadi a musí sa to splniť, donuc. prostriedky št. voči občanom)
7. vyzdvihovanie neomylného a ľudom zbožňovaného vodcu (kult osobnosti)
8. šírenie masovej dezinformácie, propagandy za účelom manipulácie ľuďmi
9. zhromaždenie más a ich sfanatizovanie
10. podriadenie školských a vzdelávacích systémov (tlak na mládež, snaha získať ju; Makarenko - výchova bez bitky)
11. vytv. špeciálnych mládežníckych organizácií
12. ekonomika v rukách št., likvidácia akejkoľvek iniciatívy jednotlivca

ruská tajnú služba:
Čeka (Džeržinsky) -> GPU -> NKVD -> KGB

Ježov
- organizátor 1. stalinských procesov a čistiek
- predkladal Stalinovi zoznamy ľudí už vopred odsúdených na smrť a Stalin ich podpisoval (neskoršia obhajoba Stalina: „nevedel, čo podpisuje, dával mu to medzi ostatnými papierovačkami")

Beria
- Stalin ho považoval za sv. nástupcu

Trotzky
- po Leninovej smrti vyhnaný na Krym
- aj tam prenasledovaný, a preto mu str. navrhla, aby odišiel do exilu, odchádza do Mexika
- NKVD najala vraha (mexický komunista) a ten ho r. 1940 zavraždil sekerkou na ľad

Kemeniev, Zigoniev, Bucharin
- vylúčení zo str., postavili ich pred súd a popravili

stalinizmus
- 2 etapy
- 2. etapa - po 2. SV, trvá do r. 1953
- Stalinova smrť ukončila éru stalinizmu, ale k odhalenie došlo r. 1956 na 20. zjazde Komunist. zväzu - Chruščov vystupuje s kritikou Stalina, vš. veci sa dostali na povrch

Medzinárodné postavenie Sovietskeho zväzu
- odmietanie nových skutočností, kt. v Rusku nastali, odstavenie od medzinár. polit. a hosp.
- do r. 1924 ani jeden št. nebral existenciu SZ na vedomie
- 1924 - Franc., Veľká Británia, USA - postupne uznali existenciu SZ a nadviazali s ním kontakty, ale naďalej ho izolovali od polit. a hosp.
- jediná zmluva z tohto obd. - Rappalská zmluva (podpísaná r. 1922 za Janovskej konferencii s Nem., do Nem.

- strategické suroviny na zbrojenie, do Ruska - výrobky)
- obavy z boľševizmu väčšie ako z fašizmu

vznik sanitného kordónu
- vyhlásili ho Angl. a Franc.
- vš. št., kt. mali hranicu s Ruskom mali zabrániť šíreniu boľševickej epidémie

30-te roky
- ľady v medzinár. polit. sa prelomili
- SZ získava určité diplomat. posty vďaka tomu, že r. 1632 sa otvára ruské veľvyslanectvo v Londýne (veľvyslanec Majský)
- postupne ďalšie št. otvárali sovietske veľvyslanectvá

1933 - vstup SZ do Spoločnosti národov
- po vystúpení Nem. zo Spol. národov do nej vstupuje SZ

1935 - návrh na vytv. kolektívnej bezpečnosti proti fašizmu
- vyšiel s ním SZ
- prostredníctvom Spol. národov vyzvali Angl. a Franc., aby sa vytv. orgán, kt. by mal ozbrojené zložky
- tak sa malo zabrániť fašizmu
- neúspech
- (Chamberlain - appeasement; št. sa viac báli boľševizmu ako fašizmu; Ang. ponúkli Hitlerovi 1 miliardu L ak by neútočil na Z Európu, ale iba na SZ).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?