Rudolf Jašík Námestie svätej Alžbety
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 9239×
Příbuzná témata
Rudolf Jašík Námestie svätej Alžbety
Postavy: Igor Hammar, židovské dievča Eva Weimannová, jej otec Samko Weimann, Maxi Schlesinger, obuvník Maguš, Igorova matka, Ján Flórik, Žltý Dodo, tajomník, brat Haso a ďalšie epizodické postavy.Dej: Je to román, ktorý sa skladá z 15 kapitol- epizód, ktoré spája hlavná dejová myšlienka- láska Igora a židovky Evy. Dej sa odohráva v meste pod viničným vrchom- na Námestí sv. Alžbety počas druhej svetovej vojny. Igor je jedináčik- otec mu zomrel na týfus a matka je chorá na rakovinu. Igor sa musí o všetko starať sám. Kvôli otcovej smrti nedokončil štúdium, je nezamestnaný, pomáha ako robotník, upratovač či nosič na stanici. Matkina choroba naňho dolieha. Preto ide do mesta za dávnym „kamarátom“ Žltým Dodom, aby jemu- osemnásťročnému ukázal taje mesta. Igor cíti, že sa Dodo zmenil. Dodo ho vezme do krčmy. Stretáva tu Perlu- prostitútku chorú na syfilis. Uteká preč, preč, aby sa stretol s Evou. Eva mu oznamuje, že do mesta prišli nemecké vojská a židia budú musieť nosiť Dávidove hviezdy. On ju roztrhol- „Kone sa značkujú.“
Igor robil príležitostné práce. Ráno upratoval u Flórika v holičstve. Flórik chcel odísť na okresné zastupiteľstvo HSĽS, aby spravil kariéru a mohol si otvoriť salón na Hlavnej ulici.
Vyvesil do okna plagát, ktorý už mal dávno prichystaný- ŽIDOV NEHOLÍM ANI NESTRIHÁM. Igor rád pomáhal aj na železničnej stanici vykladať tovar, alebo ako nosič- bez čísla a bosý.
V ten deň vlakom prišla pani Erna, vdova po bohatom židovskom advokátovi Summerovi. Sprevádza ju mladý chudý právnik Kviko- „sviňa pri válove“, ktorý si ju chce vziať za ženu, pretože má krásny dom, ale „chýba mu kus nábytku- ten najvzácnejší.“ Pani Erna ho všade len ponižovala a zabávala sa na ňom. Keď Igor doniesol kufor, Erna ho pustila dnu, ale Kvika nechala za bránou.
Pani Erne sa Igor páči, tak ho z roztopaše zvedie. Igor sa cíti ako zradca a pred Evou zamlčí, čo urobil.
Maxiho postihla choroba- jeho dušu nahlodala vojna a jeho slová o Nemcoch drásajú dušu aj Igorovi a Samkovi. Igorovi povie, že on bude divákom v kine. Uvidí, ako vyleštené čižmy budú šliapať po Židoch- myši.
Igor sa bojí o Evu a pomoc hľadá u Maguša. Poradí mu, aby dal Evu prekrstiť a zosobášil sa s ňou, ale kňaz chce za to 10 000 korún. Nemá ich odkiaľ vziať, tak v noci ukradne zlatý náramok z výkladu. Ale v prstoch mu ostane iba biela sadra.
Flórik zatiaľ „pracuje“ v HSĽS.
Tajomník sa vráti a Flórikovi oznámil, aby židovské otázky prenechal jemu. Tajomník najme Doda, aby mu spisoval za stovku židov, ktorí nenosia hviezdu. Dodo nechce udať nikoho, ale vykĺzne mu meno mladého Dezidera Diamanta. Tajomník mu naznačí, že chce lepšie kusy a Dodo si zapíše, na koho si len spomenie:
Zlatník Adolf Guttmann…Za stovku, ktorú dostal za svojho kamaráta si išiel z hnusu nad sebou vypiť. Aj Flórik si chce „zarobiť“ a tak sa skontaktuje s kožušníkom Helderom- Flórikovi sa páči jeho vila.
Igor zháňa peniaze na Evino prekrstenie. Skúša to aj u pani Erny. Nepochodil- je zatrpknutá- nemôže byť šťastná ona, tak nech nie sú ani druhí. Prosí aj Samka. Samko peniaze zatají, lebo si chce kúpiť kone od Maxiho. Eva odchádza bývať s Igorom. Igorova matka zomiera. Na pohrebe bolo veľa ľudí- najmä Židov. Na ceste domov ich napadli podnapití študenti. Profesori hrdo odchádzajú- „Toto svinstvo… ma uráža.“ Flórik vedie študentov do židovských domov, kde rinčí rozbité sklo- Maxi predpovedá, že čoskoro si po nich prídu. Maxi sa dozvie, že Samko nepožičal Igorovi peniaze. Predáva Samkovi kone a 12 000 dáva Igorovi. Kňaz sa nechce dať zavrieť, preto odmieta prekrstiť Evu. Maguš mu znova chce pomôcť- chce ich poslať za svojim bratom do hôr. Igor ide kúpiť lístok. Vracia sa a Evu už doma nenájde. Flórik ju odviedol do „kruhu vydedených“. Uvidel ju, „mohli na seba aj zavolať, mohli sa vidieť, ale nesmeli si podať ruku.“
Flórik ho nasilu odťahuje a zlostne sa smeje. Evu vťahuje kruh.
Odviedli ich do židovskej školy, kde sa tlačí tristodvanásť mladých ľudí- už len mená a nahlas uvažujú, čo s nimi Nemci urobia. V noci Alino spácha samovraždu- zomrel ticho. „Tí, čo utekajú pred potupou, nekričia a neplačú.“
Vyhnali ich pred školu a pripojili k nim bohatých zo zoznamu- starých ,deti, ženy. Nemci ich ženú na železničnú stanicu. Eva sa nemo lúči s Igorom, už necíti radosť, srdce jej mrazí hviezda.
Na lúke si môžu oddýchnuť. Major dojedol a dá si priviesť chlapčeka a bez príčiny ho dá zastreliť. Eva a dvaja ďalší chcú tielko odniesť matke, padajú mŕtvi pod paľbou samopalov. Eva zomiera s Igorovým menom na perách. „ Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ide len do hrobu. Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol.“
Haso konečne pochopí o čom vlastne fašizmus je- cíti sa špinavý. Spácha samovraždu.
Flórik berie Heldera z rodinou „cez hranicu“. Naspäť sa vracia sám a na zadnom sedadle má lopatu so stopami čerstvej hliny. „Helderovci spia. Sedemročný na samom spodku.“
Samko s manželkou plánuje odchod. Rozlúči sa s Maxim.
Igora prosí na kolenách o odpustenie, cíti sa vínný za Evinu smrť. Odchádzajú pred potupou- najprv malý Róbert, potom jeho žena a nakoniec aj on je otrávenú polievku.
Igor je apatický. Zrazu si k nemu sadne Maxi. Spomína na Evu, matku. Pred očami sa mu zjaví Flórikova tvár- to on je všetkému na vine. V noci si ho vystriehol, železnou tyčou ho umlátil k smrti a odtiahol na nezastavaný priestor. Flórikova smrť je bezvýznamná- nenachádza pokoj, ani Evu mu to nevráti. Ťahá ho to k rieke, kde najprv hodí tyč a chce tam skočiť aj on. Vtedy ho oslovil Maguš. Ťahá ho preč.
Je ešte noc.
Noc…
Tento román mi veľmi pripomína Romainov román- Peter a Lucia. Aj tu ide o tragickú lásku dvoch mladých ľudí, plných života na pozadí absurdity vojny. Tu však ide nielen o nezmyselný boj medzi národmi, ale aj o chamtivosť, ktorá spôsobila bezcitné vyvražďovanie židov. Využíva tragický osud protagonistov románu, aby poukázal na absurditu doby a ukázal svoj odpor k fašizmu (na čo využíva aj iróniu a výsmech s trpkou príchuťou). Dej je popretkávaný úvahami o fašizme- akoby cez Maxiho úvahy o živote Židov sám autor podával svedectvo o hnuse z fašizmu.
Použil obraz hviezd na hrudi Židov a tých na nebi- žiaria rovnako. Najviac ma šokoval obraz zastreleného osemročného chlapca. Kde sa nájde v človeku toľko zloby, bezcitnosti, keď dokáže urobiť niečo také- využiť naivitu dieťaťa a potom ho chladnokrvne zastreliť. Čoho všetkého je sfanatizovaný človek schopný, ale je to naozaj fanatizmus, alebo stačí tak málo, aby sa v ľuďoch prebudili krvilačné zvery?.