Rozmnožovanie
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 5814×
Příbuzná témata
Rozmnožovanie
Samičky pachovými žľazami lákajú samčekov, ktorí ich na mieste oplodňujú.Potom, čo samička vyberie vhodné miesto, pustia sa spolu s partnerom do práce. Na začiatku robia všetko vlastnými nohami a kusadlami. Pracne vyhĺbia chodbičku a na koniec vytvoria malú komôrku, kde samička nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy a keď sa vyliahnu bezkrídly robotníci, mení sa spôsob života. Robotníci urobia novú zvláštnu komôrku pre kráľovský pár a kráľovná ihneď kladie ďalšie vajíčka. Zatiaľ čo sa samček podstatne nemení, kráľovná postupne narastá do veľkých rozmerov a pripomína veľkú tlstú húsenicu. Mnohonásobne sa zväčšuje, presne povedané zväčší sa jej zadoček, ktorý je naplnený vajíčkami. Je to akýsi rodiaci stroj, ktorý je denne schopný naklásť 5-30 vajíčok. Za viac ako 20 rokov života ich vyprodukuje okolo 200 miliónov. ROZMNOŽOVANIE – slúži na zachovanie jedinca a druhu. Bunky sa množia hlavne delením. U jednobunkovcov tak vznikajú nové jedince, u mnohobunkovcov nové bunky. Význam rozmnožovania je v obnove a raste. Rozoznávame rozmnožovanie pohlavné a nepohlavné.
Pásomnice cudzopasia v tráviacej sústave stavovcov. Pásomnice majú ploché ,dlhé ,úzke telo tvorené z veľkého množstva článkov. Rozmnožuje sa tak že zrelé vajíčka sa s tela dostávajú s von v posledných článkov ktoré sa otrhnú a spolu s výkalmi sa dostávajú s tela von. Namiesto nich dorastú za hlavou nové články. Ak článok s vajíčkami zožerie napr. ošípaná, v ej žalúdku sa článok rozruší a z každého vajíčka vylezie larva s tromi pármi chitínových háčikov zvaná onkosféra.
1. Kambrium charakterizuje ďalší rozvoj života. Pre túto dobu sú charakteristické článkonožce, z nich najmä trilobity, a vyskytujú sa aj živočíchy z predchádzajúcej doby. Život sa stále sústreďoval vo vodnom prostredí.
2. Ordovik. 3. Silúr je doba, ktorej sa začína prechod rastlín na suchú zem. V moriach žili predchodcovia dnešných korálov. Veľmi významnou skupinou sú graptolity. Objavujú sa prvé stavovce podobné rybám.
4. Devón charakterizuje ďalší rozvoj suchozemských rastlín, a tiež osídľovanie prvých suchozemských živočíchov, najmä zástupcov článkonožcov. Koncom tohto obdobia sa vyskytujú prvé suchozemské stavovce – obojživelníky.
5. Karbón je dobou obrovského rozvoja suchozemských rastlín, najmä papraďorastov a prasličiek, z ktorých vznikli čierne uhlie. Známe sú už i ihličnaté stromy. V lesoch žije veľa živočíchov najmä hmyz. Zo stavovcov sa objavujú prvé plazy.
6. Perm je obdobným znižovania vlhkosti vzduchu.
Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu.
Druhohory sú dobou rozvoja ďalších skupín živočíchov. Osobitný charakter dodávajú druhohornej faune dnes už vyhynuté amonity a belemnity. 1. Trias je obdobím rozmachu plazov, ktoré obývajú suchozemské i vodné prostredie. Objavujú sa predkovia cicavcov, ktoré mali menšie rozmery a živili sa rastlinnou potravou.
2. Jura je ešte stále obdobným plazov, ktoré osídľujú ďalšie prostredie- vzduch. Sú to vtákojaštery. Známe sú aj pravtaky.
3. Krieda je dobou vymierania veľkých bylinožravcov a znamená postupne vymieranie plazov. Z cicavcov sa objavujú vačkovce a už aj primitívne placentovce.
Treťohory sú dobou, v ktorej sa odohrávali veľké prevraty v stavbe zemskej kôry ovplyvňujúce aj podnebie, ktoré sa zhoršovalo. V treťohorách pokračoval vývin krytosemenných rastlín. Veľmi silno sa rozšíril hmyz. Život v treťohorných moriach sa takmer nelíšil od dnešného. Koncom tejto doby sa začína podnebné ochladzovanie.
Štvrtohory sa začína chladným podnebím – dobou ľadovou. Veľká časť živočíchov vyhynula, iné sa museli prispôsobiť zmeneným podmienkam. Vo štvrtohorách sa objavil mamut. Začiatkom štvrtohôr sa objavujú predkovia ľudí.
rozmnožování:
-nepohlavní - příčným dělením
- pohlavní - výměna genet. informace s jinou bakterií
SINICE - rozmnožování- příčným dělením (jednobuněčné)
Vtáky nerodia živé mláďatá ako cicavce. Namiesto toho znášajú vajcia s tvrdou škrupinou a potom ich zahrievajú tak, že na nich sedia. Vo vajíčku sa vyvíja zárodok, ktorý získava výživu zo žĺtka. Po niekoľkých týždňoch sa z vajíčok liahnu mláďatá. Niektoré vtáky, napríklad plameniaky, budujú na znášku vajec veľké hniezda. Iné, ako alky, nestavajú hniezda, ale vajíčka kladú na skalné rímsy. Kukučka jarabá kladie vajíčka do cudzích hniezd a ponecháva mláďatá výchove vlastníkom hniezda. Väčšina vyliahnutých mláďat vtákov je takmer bezmocná. Nemajú perie
a spočiatku ani nevidia. Pokiaľ im nenarastie perie, ležia a mrvia sa v hniezde, kde ich kŕmi
a chráni jeden alebo obaja rodičia. Rodičia denne veľakrát vylietajú z hniezda a vracajú sa
s potravou pre svoje neoperence.
Hltanovka bahenná (Herpobdella octoculata = atomaria)
Je naša najpočetnejšia pijavica. Nájdeme ju v stojatých i tečúcich vodách. Dorastá do dĺžky 2 až 5 cm a je na hnedkastom, alebo zelenkastom podklade žlto alebo tmavo bodkovaná a čiarkovaná. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi a vajíčka kladie do zvláštnych pevných kokónov, ktoré často nachádzame na kameňoch a na vodných rastlinách.
Do týchto kokónov okrem vajíčok ukladá hltanovka tiež bielkoviny ako potravu pre mláďaťa.
- Rozmnožovacia - rozmnožovanie jedincov
Telesné sústavy vytvárajú jednotný harmonický celok - mnohobunkový organizmus. Telo mnohobunkovcov je zložené z veľkého počtu buniek, ktoré sú tvarovo i funkčne diferencované na viac typov a sú usporiadané najmenej do dvoch vrstiev. Určité činnosti vykonávajú špecializované bunky alebo orgány.
Pri rozmnožovaní musí splynúť samčia a samičia pohlavná bunka. Tento okamih sa nazýva aj zrodom života. Po oplodnení sa jedinec vyvíja buď v matkinom tele (cicavce), alebo mimo neho (vtáky).
Pri oplodnení sa spárujú aj gény oboch rodičov, po ktorých zdedí nový jedinec určité vlohy. Môžu mať telesný alebo duševný charakter. Vlastnosti nie sú priamo dané, ale treba ich rozvíjať.
Dedičnosť je schopnosť organizmu vytvárať pri rozmnožovaní jedince rovnakého druhu, čím sa môže tento druh zachovať.
V živote človeka je mnoho období v ktorých sa jeho osobnosť mení po telesnej aj duševnej stránke.
Obdobie Charakteristika
narodenie a obdobie po narodení- bezbrannosť, zraniteľnosť a závislosť od dospelých
ranné detstvo (do 2 rokov) - sústavné učenie sa a rozvoj emócii
predškolský vek (2-6 rokov) - zdokonalenie sa v reči, vytváranie trvalých vzťahov
mladší školský vek (6-12 rokov) - problémy s učením, tlak zo strany kamarátov
dospievanie (12-18 rokov) - zmena zovňajšku, konflikty s rodičmi
dospelosť (18-40 rokov) - začiatok pracovnej kariéry, plánovanie rodiny, narodenie dieťaťa
stredný vek (40-65 rokov) - zdravotné problémy, problémy s dospievajúcimi deťmi
dôchodkový vek a staroba - osamelosť, úbytok schopností, smrť životného partnera, smrť
Najväčší európsky druh mihuľa morská , ktorá dorastá do dĺžky 90 cm a žije na oboch brehoch Atlantického oceánu i vo všetkých európskych moriach okrem Čierneho. V dobe neresenia vniká do riek, miesto na kladenie ikier si dôkladne upraví a po nakladení ikier zahynie. Larvy sú slepé, bezzubé, červovitého tvaru a dospievajú za 4 - 6 rokov.
Obojživelníky (Amphibia) sú stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou teplotou tela. Rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré znášajú do vody, z nich sa vyvíjajú larvy - žubrienky. Larvy dýchajú žiabrami, dospelé pľúcnymi vakmi, čiastočne aj kožou. Larvy prekonávajú po určitom čase vývoja premenu na definitívneho živočícha, ktorý žije suchozemským spôsobom života.
Zárodky sa vyvíjajú vo vajíčkach v zárodočných obaloch. Vajíčka znášajú do humóznej alebo piesočnatej pôdy. Niektoré druhy, ktoré žijú v nepriaznivých podmienkach sú živorodé. Vyvíjajú sa priamo, bez premeny. Žijú na suchej zemi alebo sa druhotne prispôsobili aj životu v mori i sladkej vode.
Vtáky
Cicavce
Zárodok sa väčšinou vyvíja v tele matky, mláďa sa po narodení živí materským mliekom.