Ropa (ťažba, objavovanie...)

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 1886×

Příbuzná témata



Ropa (ťažba, objavovanie...)

Ako ťažíme ropu

Keď v roku 1969 vo Forties Field v Severnom mori prvýkrát narazili na ropu, nik netušil, že sa jej pod morským dnom skrýva 350 miliónov ton.
Na razenie ropných vrtov sa používajú špeciálne hroty, ktoré rotujú a odkrajujú všetko, čo im príde do cesty. Oceľový alebo diamantový hrot sa nasadí na koniec pevnej sústavy oceľových tyčí, poháňanej motorom alebo turbínou, ktorá rotuje a prebíja sa cez zemský povrch.
Do vrtu sa pumpuje materiál – tzv. vrtná kaša, ktorá vytláča vyvŕtané horniny na povrch. V skutočnosti sa nejedná o "kašu", ale o zmes chemikálií a vody, ktorá vynáša odkrojky a ochladzuje vrtnú hlavicu. Podľa druhu horniny sa vrtný hrot občas vymieňa. Celá vrtná sústava tyčí sa vtedy musí vytiahnuť z vrtu, rozoberie sa na kusy dlhé 27 metrov a uloží sa na plošine. Ak je vrt hlboký, celá táto výmena môže trvať aj 10 hodín. Aby sa predišlo zosuvu stien, vkladajú sa do vrtu ťažké oceľové rúrky, ktoré zabezpečia tak, že medzi rúrky a steny vrtu pumpujú betónovú kašu. Priemer tohto vystuženia sa s pribúdajúcou hĺbkou vrtu zmenšuje. Ak je vrt hlboký 4,5 kilometra, priemer rúrky sa zo 76 centimetrov na povrchu zmení na priemer 18 centimetrov na dne.
Ak natrafí vrtná hlavica na ropu, vrtná kaša svojou hmotnosťou zabráni úniku ropy. Keby predsa len zlyhala, špeciálny ventil, umiestnený na vrchole oceľového obloženia, nedovolí rope vytrysknúť. Rýchlosť hĺbenia ropného vrtu závisí od typu horniny, s ktorou sa vrtná hlavica stretáva. Ak prechádza hlavica odolnou horninou, klesne rýchlosť na 30 cm/h, zatiaľ čo v mäkkej hornine sa zvýši až na 60 cm/h. Keď sa dokončí vyhĺbenie vrtu a jeho oceľové vystuženie, spúšťa sa do vrtu perforačné delo. Delo nesie malé nálože. Ich odpálením sa prederaví oceľový plášť obloženia, jeho betónový obal a hornina na dne vrtu. Vznikajú otvory, ktorými potom do vrtu prúdi ropa. Neskôr nastupujú elektrické alebo mechanické pumpy. Napriek všetkým vymoženostiam sa len zriedkavo podarí vyťažiť viac ako 30 až 50 % ropy z ložiska.



Ako objavujeme nové ropné ložiská

Do roku 2030 sa doterajšie ropné ložiská vyčerpajú. Medzitým bude treba objaviť nové ropné polia, ktoré sa pravdepodobne budú nachádzať v menej dostupných oblastiach.
Na miestach, kde príroda vytvorila ropné polia, museli sa stretnúť tri základné podmienky musela tam existovať vhodná sedimentačná hornina (z ktorej ropa vznikla), vhodná porézna hornina (v ktorej sa hornina uskladnila) a nepriepustná hornina, ktorá ako vrchnák ropné ložisko pokryla.

Sedimentačná hornina vznikla z rýb, kôrovcov, planktónu a rastlín, ktoré sa pomalým tepelným rozkladom za milióny rokov premenili na ropu a zemný plyn. Porézna hornina do seba ako špongia nasiakla ropu a nepriepustná hornina ropné ložisko prikryla ako kupola.
Geológovia, ktorí hľadajú nové ropné náleziská, sa zameriavajú na tieto tri druhy hornín. Používajú pri tom rôzne vedecké metódy, ako napríklad meranie magnetizmu a gravitácie. Metóda merania magnetizmu je založená na tom, že každá hornina má špecifické magnetické parametre, pomocou ktorých možno horninu identifikovať. Ďalším pomocným faktorom je hustota horniny. Magnetizmus sa často meria z lietadiel. Z nameraných hodnôt sa potom zostaví mapa podložia.
Gravitačné merania vychádzajú z porovnávania hustoty rôznych vrstiev hornín. K tomu sa používa gravimeter – prístroj, ktorý meria zmeny gravitácie s presnosťou jednej stomilióntiny zemskej príťažlivosti. Používa sa i verzia prispôsobená na meranie v mori.
Zhromaždené informácie spracúva počítač a jeho výsledky vyhodnocujú geológovia. Ak je oblasť sľubná, pokračuje sa v detailnejších testoch. Drobnými explóziami alebo vibráciou na zemskom povrchu sa do vnútra Zeme vysielajú vlny, ktorých rýchlosť sa líši podľa druhu horniny. Ak taká vlna narazí na rozhranie dvoch hornín, odrazí sa od neho. Jej návrat sa sníma mikrofónmi a zaznamenávajú sa prístrojmi. Aj keď je táto metóda veľmi spoľahlivá a získané výsledky nádejné, nedá sa nikdy s istotou tvrdiť, že sa v hĺbke naozaj skrýva ropa. Je veľmi ťažké presne predpovedať, či hornina ropu zachytila, alebo či ropa horninou len presakuje.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?