Ropa a zemný plyn v Arábii
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 6996×
Příbuzná témata
Ropa a zemný plyn v Arábii
ÚvodNajprv je potrebné povedať, čo to vlastne ropa a zemný plyn sú. Ropa, je to komplex uhľovodíkov ( alifatických , alicyklických a aromatických ), v ktorom sú rozpustené pevné a plynné uhľovodíky. Obsahuje : 82,2-87,1% uhlíku , 11,7- 14,7% vodíku , 0,1-5,4% síry , 0,1-1,5% dusíku a 0,1-4,5% kyslíku. Zemný plyn je komplex plynných uhľovodíkov najmä metánu a etánu. Overené zásoby ropy predstavujú asi 135 mld. Ton a overené zásoby zemného plynu sú 148 biliónov metrov kubických .
Kde je ropy najviac
Ložiská ropy a zemného plynu sú rozmiestnené značne nerovnomerne, no každý z nás vie, že jedny z najväčších ložísk ropy sa nachádzajú na Blízkom východe. Tento región obsahuje Sýriu, Irak, Irán, Sinajský polostrov a Arabský polostrov. Je to práve Arabský polostrov , ktorý je na túto surovinu najbohatší. Veď posúďte sami - nachádza sa tu približne 61900 mil. ton ropy (r.1998) , čo v celosvetovom meradle predstavuje asi 46% celosvetových overených zásob. K rope však patrí aj zemný plyn, no toho je tu podľa odhadov asi „len“ 17% svetových zásob. Nie je teda náhoda , že práve tu sa nachádzajú aj 4 najväčšie svetové ložiská tohto čierneho zlata. Najväčším je ložisko Ghavár v Saudskej Arábii s asi 15 000 mil. ton ropy - 11% svetových zásob. V poradí druhým je ložisko Kuvajtský Burghán. Medzi obrie ložiská patria aj Dammán a Churajs v Saudskej Arábii, Murbán v SAE Duchán v Katare a Fahút v Ománe. Najbohatšou krajinou na ropu a zemný plyn je Saudská Arábia , na území ktorej sa nachádza asi 26% svetových zásob ropy. Ťažba ropy má však aj v tejto krajine obmedzenia v množstve, ktoré každý rok určuje OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) , ktorej členom sú všetky krajiny Arabského polostrovu. Geologické prostredie Arábie
Hlboko pod povrchom sú veľké objemy ílovcov a vápencov bohatých na organické hmoty, ktoré boli polotovarom na vznik ropy a plynu. Tieto sedimenty sa usadzovali rýchlosťou 5-10cm za 1000 rokov, čo umožnilo uchovanie organických látok, ktoré nemohli zoxidovať. Tak isto tu boli vhodné nádržné horniny - ide najmä o pórovité a priepustné vápence a pieskovce, do ktorých sa ropa mohla ukladať. A nakoniec tu boli aj vrstvy izolátorov, ktoré rope a plynu nedovoľovali unikať.
Ropa - surovina 20-tého storočia
O tom, že ropa je surovinou 20.teho storočia svedčí aj jej objavenie v Arábii ku ktorému došlo až v roku 1939 ( išlo o objavenie ložiska Burhán ). Ďalšie prelomové roky v ťažbe ropy v tomto regióne boli roky 70.te - vtedy sa zistené zásoby na Arabskom polostrove zdvojnásobili, roky 1983-6 - prieskumy z obáv o poklese zásob ropy pri ktorých sa robili až 5 km hlboké vrty na starých ložiskách odhaľujúce nové zásoby a tak isto boli objavené nové ložiská. Dnes sa však stále viac nahrádza do nedávna podradným zemným plynom a jej overené zásoby stále rastú a preto sa nemusíme báť jej skorého vyťaženia. Ropa a jej vplyv na prostredie
Ropa nám však okrem množstva kladov prináša aj zápory - najvýraznejším je znečistenie. Ropa v podobe výfukových plynov predstavuje jedno z najvážnejších ohrození ovzdušia. Množstvo 1000 litrov benzínu v spaľovacích motoroch môže vyprodukovať - 290 kg CO , 33 kg nespálených uhľovodíkov , 11 kg NO2 , a 1 kg SO2. Oxid uhoľnatý CO je plyn veľmi jedovatý , ktorý sa môže nahromadiť v uliciach s hustou dopravou a malým pohybom vzduchu kde ohrozuje najmä osoby, ktoré sa v týchto miestach dlhšie zdržiavajú napr. dopravní policajti a iní. Iným prostredím, ktoré trpí znečistením ropou je svetový oceán. Tu je ropa najväčším znečisťovateľom. Z tankerov pri jej transporte ročne unikne až 3 mil. ton , sú tu aj nie ojedinelé havárie ropných tankerov ( pri havárii tankeru Torrey-Canyon uniklo 118 tisíc ton ropy) , a taktiež nemožno zabudnúť na ropné vrty do morského dna pri ktorých môže dôjsť k úniku ropy ( vrt u Santa Barbary takto znečistil 8 mil. litrami ropy veľkú časť kalifornského pobrežia). Ropné škvrny plávajúce na hladine morí sa dostávajú k pobrežiam a tu narúšajú ekosystém - faunu aj flóru. Hynú tisíce morských vtákov , najmä tie, čo plávajú alebo sa do vody ponárajú. Ich perie nasiakne ropou - teda je im chladno a nemôžu lietať, iba sa potácajú po pobreží - strata 250000 tučniakov na Novej Zemi v Antarktíde behom dvoch rokov. Iným špecifickým prípadom znečistenia prostredia ropou je prípad vojny v Perzskom zálive. Tu iracké vojsko zapálilo asi 700 ropných vrtov a studní, pri čom zhoreli milióny ton ropy a zemného plynu. Ďalšie milióny ton ropy unikli do púšte a do Perzského zálivu. Pri sanáciách pomohol človek aj príroda no mnohé následky sú badateľné do dnes. V púšti sa vytvorilo 249 ropných jazier o celkovej ploche 300km2. Pre životné prostredie púšte to má katastrofálne následky. Najvýraznejšie je tu znečistenie asfaltom - asi 100 km2. Podobne to bolo s ropou, ktorá unikla do oceánu.
O jej časť sa postarali „ropožravé“ baktérie, no väčšina sa usadila v sedimentoch okolo pobrežia - najmä asfalt. Ako je vidieť, následky sú obrovské ( aj keď nedosiahli najhoršie predpovede ). A čo na záver ?
Ako sme zistili, ropa človeku v mnohom pomáha, ale nesprávne narábanie s ňou zapríčiňuje ekologické katastrofy, ktorých odstraňovanie trvá desiatky rokov a škody, ktoré v súvislosti s nimi vznikajú sú nevyčísliteľné, pretože dochádza k likvidácii niektorých druhov fauny a flóry.
Tu sa teda naskytá otázka, či objav nového ropného ložiska je dôvod na oslavu, alebo na smútok. Veď poznáme mnoho bezpečnejších zdrojov energie. Je teda len na nás, ľuďoch, či sa ropa do našich dejín zapíše ako náš pomocník, alebo nepriateľ. .