Rodina (seminárna práca)

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 19914×

Příbuzná témata



Rodina (seminárna práca)

Úvod

Moja seminárna práca sa má zaoberať rodinou. Avšak kladiem si otázku, čo znamená rodina? Rodina je z psychologického hľadiska definovaná rozne. Scheervind definuje rodinu, ako intímny vzťahový systém, ktorý sa vyznačuje časovo priestorovým ohraničením. Členovia systému žijú v nejakom spoločenskom priestore, z ktorého sú iné osoby vyčlenené. Ríčan definuje rodinu ako spoločenstvo, ktoré charakterizuje špecifický asymetrický vzťah rodičovskej starostlivosti a výchovy na jednej strane a jej prijímania na druhej strane. V rodine, kde deti sú vyrastené, odišli z domu už výchova neexistuje. Podľa neho rodinou nie je napr. homosexuálne spolužitie, manželstvo bez detí. Podľa týchto definícií vidíme roznorodosť v chápaní rodiny. Podstatným zmyslom rodiny, ale zostáva výchova detí v stabilnom, ale dynamickom prostredí.

1. Čo očakávajú manželia jeden od druhého a od manželstva?

Takmer každý človek túži po šťastnom manželstve, po zdravých deťoch s milovaným partnerom a harmonickom rodinnom. kruhu. Nie každý si uvedomuje, že to závisí najmä od neho samého. Každý manželský partner, manžel i manželka sa vyvíjal a vyrastal v inom spoločenskom prostredí, každý je biologicky iný, neopakovateľný. V manželstve sa majú partneri jeden druhému prisposobiť, tak aby to vnútorne obidvoch uspokojovalo, aby sa obidvaja cítili spokojní a šťastní. Aká je osobnosť každého z nich, to závisí od predchádzajúcej výchovy a prostredia, v ktorom vyrastali a pohybovali sa. Mladá manželka, ktorej chýbajú životné skúsenosti a ktorá nebola na manželstvo dostatočne pripravená, sa v nejednom prípade správa ku svojmu manželovi tak, ako sa správala jej matka voči jej otcovi.
Tajomstvo spokojnosti a radostného spolužitia v manželstve závisí od umenia partnerovu lásku si nielen získať, ale aj natrvalo udržať.

1.1. Čo očakáva manžel od manželky?

Mnoho závisí aj od povahy manžela, od toho, čo pokladá za svoje osobné šťastie, ktorú partnerkynu vlastnosť najvyššie hodnotí, akú má hierarchiu hodnot, aké má vzdelanie, inteligenciu, aký bol jeho doterajší vývin, aký má temperament, sebavedomie a v akom prostredí vyrastal. Podľa toho sa utvárajú manželove požiadavky, na správanie, konanie a postoje manželky v jeho manželstve.

Šťastie je vlastne vždy to, čo zaň považujeme.
Takmer každý manžel u svojej manželky vysoko hodnotí, keď je schopná spolu s ním vytvoriť z ich spoločnej domácnosti milý, príťažlivý rodinný kozub, domov, do ktorého sa každý príslušník rodiny rád vracia.
Veľmi doležitý je manželkin postoj k práci manžela, k jeho vzdelaniu, ich spoločenskému postaveniu a zaradeniu. Keď manželka správne hodnotí manžela, upevňuje jeho sebadoveru a sebavedomie, resp. tlmí ich preháňanie. Tak manželka veľmi pomáha svojmu partnerovi duševne rásť, rozvíjať tvorivé sily a schopnosti, pomáha mu sebarealizovať sa.
Správnym prístupom može žena odstrániť niektoré negatívne črty partnera. Manželka by svojho partnera nemala nikdy pred nikým ohovárať ani kritizovať nemala by sa naň ponosovať pred inými osobami, vynášať manželské a rodinné tajomstvá a nemala by zasvacovať do rodinnej atmosféry ani svoje najbližšie príbuzenstvo. Nezasvatené osoby nemožu objektívne hodnotiť pozadie manželských sporov a nedorozumení, preto ich zásahy do cudzieho manželstva bývajú takmer vždy na škodu rodinného súladu a manželský rozvrat obyčajne ešte viac prehlbujú.
Manželskému vzťahu prospeje, keď si manželka rozumie s manželovými príbuznými. Ako sa tento vzťah vyvinie často závisí aj na rodičoch manžela a hlavne na manželovej matke, ktorá si myslí, že jej „ukradli“ syna. Nechce sa s týmto stavom zmieriť a preto sa snaží syna udržať čo najdlhšie vo svojej závislosti.
Manželovi sa páči ak jeho manželka vie hospodáriť v domácnosti a nie je egoistická a nemyslí len na svoje potreby, ale na potreby celej rodiny.
Manželka by nemala byť puntičkárska a zádrapčivá. Malichernosti, ktoré sposobujú hašterenie a neustále upozorňovanie manžela, sú často dovodom pre rozchod.
Muži si postupne viac a viac uvedomujú, že ženy sú s nimi rovnoprávne, že zaujímajú v našom spoločenskom život doležité postavenia a úspešne vykonávajú mnohé práce, ktoré predtým vykonávali oni. Veľa žien dnes dosahuje vysokoškolské vzdelanie. Manželia prestali byť výlučnými živiteľmi svojich manželiek, čo má nesporne vplyv na utváranie manželských vzťahov na volnejšom, no mravnejšom základe. Postupným uvedomovaním si svojich práv, najmä svojej hospodárskej nezávislosti a rovnoprávnosti vo všetkých oblastiach verejného života ženy zvyšujú svoje nároky voči manželom a mužom vobec.

1.2 Čo očakávajú manželky od svojich manželov?

Ženy potrebujú a vyžadujú manželovu lásku, vernosť, oddanosť, dodržania slova a rešpektovanie svojich želaní. Každá manželka si cení manželove slušné správanie voči sebe, aspoň v takej miere ako voči cudzím ženám, zdvorilosť, ohľaduplnosť, úctu, pozornosť aj v maličkostiach. Manželka si cení ak sa jej manžel pred cudzím vždy zastane, aká ju nikdy pred iným nekritizuje, neohovára, neponižuje a nepoukazuje na jej chyby.

Lásku utužuje ak má muž pre ženu vždy slová uznania, oceňuje jej domáce práce, rovnomerne sa na nich zúčastňuje. Manželka si cení ak polovicu svojho volného času venuje manžel rodine, ak je zodpovedný a rieši rodinné problémy z vážnosťou.
Ženy neznášajú diktátorov, lakomosť, vydeľovanie peňazí, žiarlivcov, tajnostkárov a požitkárov.
Obidvaja manželskí partneri očakávajú, že v manželstve nájdu vnútorné uspokojenie, rodinný súlad a šťastie, a to každý podľa svojich predstáv. Ak sa očakávanie niektorého partnera nesplní a sklame sa , príčinou možu byť jeho neadekvátne požiadavky na druhého partnera alebo jeho neschopnosť prisposobiť sa mu. Manželia by si mali uvedomiť, že sú sami tvorcami svojho šťastia alebo nešťastia, harmónie alebo rozvratu svojho spolunažívania. Ak sa obaja pokúsia vžiť do postavenia toho druhého, postaviť sa v mysli na jeho miesto a z jeho stanoviska posúdiť vzájomné vzťahy a jeho požiadavky, partneri si budú lepšie rozumieť, budú sa menej škriepiť, a čo je hlavné, bude menej rozvodov. A o to nám ide!


2.Výchova v rodine

Výchova predstavuje protirečivý proces a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Sebalepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech. Nemusia správne vystihovať, aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim sposobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových zážitkov a starostí. V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov, ktoré sa budú do určitej miery prejavovať vo vzťahoch k iným ľuďom. Treba však brať do úvahy, že vplyv na mládež sa v rodine stretáva aj s nemorálnym správaním a konaním samotných rodičov, s ich pokrytectvom, zlým vzťahom k práci, k spoločenskému vlastníctvu a pod. Toto neostáva bez vplyvu na ich mravné formovanie.

Niektorí rodičia preháňajú materiálne zabezpečenie svojich detí a myslia si, že tým splnili svoju rodičovskú povinnosť, iní si zase neplnia ani svoje základné vyživovacie povinnosti. Výchova detí v rodine pri jej veľkom vplyve na mládež, si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky. Vo výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska. Láskou sa rodina utvára, rozvíja a udržuje. V žiadnej rodine by zároveň nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť, vzájomná tolerancia medzi partnermi. Jedným z doležitých znakov lásky je trpezlivosť. Treba zhovievavo čakať, kedy dieťa, žena, muž pochopí a prijme čo sa od neho očakáva. Tam kde je láska nie je napätie medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Vzájomná dovera, otvorenosť tu má mať svoje popredné miesto. Doležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi veľmi posobia na psychiku dieťaťa, na postoj, ktorý nadobudne dieťa k svojmu okoliu. Pokojné rodinné prostredie je prvým predpokladom na to, aby deti vyrástli vyrovnané, spokojné. 2.1. Úloha matky a otca vo výchove dieťaťa

Rodina, ktorú tvorí matka, otec a deti je ničím a nikým nenahraditeľná, je základným predpokladom jej úspešného posobenia. Ak teda chýba v rodine niektorý z rodičov, dochádza ľahko k ohrozeniu dieťaťa depriváciou.

Úloha matky vyžaduje veľa lásky, trpezlivosti, odriekania a obetavosti. Miluje svoje deti také aké sú, bez ohľadu na ich krásu, schopnosti, nadanie. V prvom období je to za normálnych podmienok matka, ktorá dieťa chová, láska, smeje sa na neho a hovorí k nemu. Všetko to čo sa s dieťaťom po narodení deje zanecháva stopy na jeho citovom živote. Reagovanie matky na jeho správanie od prvých dní jeho života ovplyvňuje ďalší vývin dieťaťa. Preto je veľmi doležité, aby dieťa od malička dostávalo čo najviac príjemných pocitov (pohladenie, úsmev, pochopenie). Predpokladá sa, že ich nedostatok sa odráža v neskoršej agresivite dieťaťa, či nesprávnej prisposobenosti mladého človeka spoločenským vzťahom. Ak sa o dieťa z určitých dovodov nemože starať matka, tak sa odporúča, aby to bola iba jedna žena, ku ktorej dieťa nadobudne hlbší citový vzťah. Dieťa v matke cíti akúsi oporu, istotu a práve tento pocit sa u dieťaťa najviac vytvára najmä v predškolskom veku. Je dokázané, že pracovné preťaženie matiek sa negatívne odráža práve na výchove detí tým, že sa zanedbáva citová stránka výchovy. Zamestnaná matka nemá toľko času venovať sa deťom a výchova v kolektívnych zariadeniach je zasa zameraná na širšie ciele.

V každej rodine sa k tomuto problému stavajú individuálne a najdoležitejšiu úlohu tu zohráva opäť ekonomická situácia, nemali by rodičia zabúdať práve na citovú výchovu dieťaťa, ktorej základy sa kladú práve v predškolskom veku.

Už od pradávna pripadla otcovi úloha starať sa o živobytie svojej rodiny. Dnes sa na materiálnom zabezpečení podieľajú obaja rodičia, takže otec by mal mať viac času na výchovu svojich detí. Je pri nej rovnako doležitý ako matka. V modernej spoločnosti sa otcovia oveľa viac než predtým podieľajú na starostlivosti a výchove kojencov (plienky, kúpanie, prechádzky,…) a v rodinách dochádza ku spolupráci medzi mužom a ženou, akú minulé generácie nepoznali. Na pozadí tohoto sociálneho vývoja sa prejaví teda neprítomnosť otca v rodine oveľa ťaživejšie ako v minulosti, kedy akékoľvek práce s dieťaťom boli výhradne ženskou záležitosťou. Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca chýba doležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov doležitý k regulácii ich správania. Trpia však spravidla aj nedostatkom autority a poriadku, ktoré otec za normálnych okolností stelesňuje. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom. Matka musí sama niesť celú hospodársku a výchovnú starostlivosť o rodinu, je spravidla tak zamestnaná, že jej pre dieťa nezostáva veľa času a že ochabuje aj jej záujem o neho. Dieťa potom býva prevažnú časť dňa odkázané na seba, a ak nie je o neho postarané inak, ľahko sa začína túlať, má viac príležitostí k priestupkom. Mladiství muži vyrastajúci bez otcov bývajú poznamenaní zvýšenou útočnosťou v konfliktných situáciách, násilníckou kriminalitou, skorším nástupom sexuálnych záujmov, útočnejšou sexualitou, zníženou otcovskou zodpovednosťou. Taktiež mladistvé ženy prejavujú skorší sexuálny záujem, vo svojej sexualite sú výbojnejšie, ale podceňujú hlbšie a trvalejšie väzby, dokonca ani svoje materstvo neviažu na nutnú prítomnosť (biologických) otcov.

2.2 Vplyv súrodencov na výchovu

K normálnej štruktúre rodiny patria aj súrodenci. Ich vplyv na vývoj dieťaťa nie je síce taký prenikavý ako vplyv rodičov, ale možnosť spoločnej hry, zdieľanie hračiek, dobrot, pozornosti rodičov, riešenie drobných každodenných sporov i vzájomná súťaživosť či žiarlivosť to všetko a mnohé ďalšie okolnosti zdravo podnecujú vývoj dieťaťa a uľahčujú mu vstup do spoločnosti. Ale i tu je možnosť náhrady v kamarátoch, ak je pochopenie rodičov pre túto základnú potrebu dostačujúce. Úloha súrodencov stúpa ak dojde ku strate matky alebo otca. Starší súrodenec totiž predstavuje pre mladšieho istú sociálnu oporu a preberá niekedy priamo rodičovskú funkciu. Avšak i tam, kde chýbajú obaja rodičia, znamenajú súrodenci jeden pre druhého kus životnej istoty.

Dieťa nemá nikoho, komu by patrilo, ale má niekoho ku komu patrí.

Záver

Z mojej seminárnej práce vidieť, aká je doležitá úloha rodiny v našej spoločnosti. Každý člen rodiny má svoju úlohu, ktorú v rodine plní a ak sa náhodou stane, že v rodine chýba matka, otec alebo deti je súlad rodinnej pohody narušený a to má dopad nie len na výchovu detí, ale aj spolužitie manželov. Hlavne by sme nemali zabúdať, že v rodine sa formuje charakter detí, čiže ďalšej generácie spoločnosti. Preto by sme sa mali snažiť vychovávať ich v láske, pohode a úplnej rodine. Čo dodať na úplný záver? Neberme rodinu a manželstvo, len ako kus papiera potvrdzujúci naše spolunažívanie, ale berme ju ako naše posolstvo lásky.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?