Rím - Doba cisárska - Principát

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2916×

Příbuzná témata



Rím - Doba cisárska - Principát

- dohromady na rímskom tróne 294 cisárov
- 1. dynastia na rímskom tróne - Juliovsko-claudiovská dynastia:
Augustus (Octavianus) (31 p. n. l. - 14 n. l.)
Tiberius (14 - 37)
Caligula (37 - 41)
Claudius (41 - 54)
Nero (54 - 68)
- forma vlády:
- po nastúpení Octaviana na trón bol proces postupný, ostal sám, nechcel to hneď meniť - zrušiť republiku a zaviesť cisárstvo
- všetci slobodní občania sú si rovní
- principát (princeps = prvý) - forma vlády, keď panovník je považovaný za prvého medzi rovnými, navonok zachováva úrady republiky, ostáva senát, no popri nich vytvára vlastné cisárske úrady a postupne na seba kladie všetky funkcie
- týmto spôsobom pristúpil k dôležitej veci - všetky úrady fungovali, no zároveň založil cisárske úrady - rozhodoval tu on sám
đ tým naplnil, že bol prvý medzi rovnými
- až postupne si začal udeľovať tituly

27 p. n. l. - Octvianus si dal udeliť titul Augustus (= vznešený)
- začal sa považovať za samovládcu
- začal tento titul používať ako svoje meno
- (niekt. historici tvrdia, že doba cisárska sa začína až týmto rokom)

Augustus
- prvý rímsky cisár
- veľmi úspešný
- za jeho vlády - výstavba Ríma (keď umieral: „Našiel som mesto z tehál a zanechal som mesto z mramoru.")
- dal vystavať stred mesta (rímske námestie - Augustove fórum)
o výstavba Ríma a ciest na Apeninskom polostrove
o stála armáda o počte 1500 mužov (k vojakom bol nesmierne štedrý - vysoký žold, veľký podiel na koristi) = 25 légií, na hraniciach pri Eufrate, Dunaji a Rýne
o donútil rímske provincie, aby s ním uzavreli Pax Romana = rímsky mier - mier nanútený vš. provinciám, museli súhlasiť s umiestením vojakov v provinciách => zabezpečil tam kľud a mohol sa venovať samotnej vláde v Ríme
o zriadil prétoriansku gardu - elitná osobná stráž rímskych cisárov, zvláštna zložka armády, využívali ju všetci cisári od čid Augustových
o raz mesačne poskytoval prídely jedla (obilie, olej, občas aj peniaze; nevďační občania ho požiadali, aby vo vodovodoch tieklo víno a nie voda, povedal, že vodovod vybudovať dá, ale bude tiecť voda)
o dal odhlasovať zákon o dedičnosti trónu - cisár za svojho života musel určiť, kto bude dedič a ak dediča-potomka nemal, musel ho adoptovať (on adoptoval svojho strýka)
- 2 x ženatý, dcéra a vnučka vyhnané, 2 vnuci, kt. adoptoval zomreli, 1 vnuk slabomyseľný, nevlastný syn zomrel, nemal mužského potomka
- neznášal slnko ani zimu
- kvôli bezpečnosti chodil v brnení
- láska: ženy a kocky
- v r.

14 zvolal priateľov a povedal im: „Nuž teda, ak sa vám táto komédia páčila. zatlieskajte a herca prepustite."

Tiberius
- 50-ročný nástupca Augusta, jeho strýko, ktorého si adoptoval
- nechcel nastúpiť na trón, mal iné záujmy ako riadiť štát
- prétorianska garda - dbala na dodržiavanie zákona o dedičnosti trónu
- rozhodol sa, že trón prijme
- štát bol v zlej situácii, prázdna pokladnica
- stihol ho zlý osud - ľudia ho začali nenávidieť (zakázal vš. hry a zábavy, zastavil vš. stavby, prísun potravín; za Augusta - cisár každoročne organizoval zo št. prostriedkov hry a zábavy, bol obľúbený, prideľoval hudobným
- začal šetriť a vš. ho začali nenávidieť, neustále sa to stupňovalo (aj tým, že nenávisť bola podnecovaná vrchnosťou)
- dal v senáte odhlasovať zákon u urážke majestátu - jeho obrana, každý, kto ho porušil, bol obeťou, podnietilo to vybavovanie osobných účtov
- r. 26 sa rozhodol opustiť Rím a odchádza na ostrov Capri (vila Jovis), ďalších 10 rokov sa v Ríme neukázal a riadil ho zo svojej vily, žil tam absolútne izolovaný a celý štát riadil písomnými príkazmi
- (historici si na neho vymysleli rôzne výmysly - zhadzoval chlapcov zo skaly, oberal panny o panenstvo)
- na Capri žil iba s prétorianskou gardou a najviac dôveroval jej veliteľovi, no ten ho zradil a pripravil spiknutie - zabili ho
- zomrel, bol dovezený do Ríma, zhromaždil sa 1 milión ľudí a kričali: Tiberia do Tibera
- obeť histórie, história nespravodlivá - všetko, čo bolo príjemné, zrušil; urobili z neho nemravníka

Caligula
- (= vojenská topánočka) - túto prezývku získal už ako dieťa vo vojenskom tábore
- r. 41 ho zabil člen jeho osobnej stráže
- celý Rím oslavoval jeho nástup
- najprv rozdával - delil majetky, prideľoval výhody
- zbláznil sa, správal sa ako blázon
- „Nech si nás nenávidia, len nech sa nás boja." - bol si vedomý svojej neobmedzenosti
- mal dieťa so svojou sestrou, svojho koňa priviedol do senátu a chcel ho dať vymenovať za konzula, dal si postaviť zlatú sochu a každý deň ju obliekali do toho, čo mal práve oblečené on (neskôr aj tak behal po Ríme nahý)
- jeho osobná stráž sa rozhodla, že ho zavraždí
- usporaduvával hry (krvavé boje so zvieratami) v amfiteátroch, šiel sa občerstviť, zavraždili ho

Claudius
- vyvraždili všetkých (celú Caligulovu rodinu - Juliovsko-claudiovskú dynastiu)
- zabudli na koktavého Claudia - krivý a koktal, jediný človek, kt.

ho miloval bola jeho babička Lýdia
- študoval dejiny, písal literárne práce
- počas vraždenia sa schoval v paláci, našli ho tam a vyhlásili za cisára
- ukázal sa ako jeden z najschopnejších cisárov
- urobil v štáte poriadok (obnovil rozumné dávky občanom, organizoval hry, rozhodol sa viesť výpravy)
- uzavrel mier so senátom a vládol v súlade s ním
- vyberal si ľudí schopných a vzdelaných, aj otrokov, keď zistil, že sú vzdelaní a múdri, nazývali sa prepustenci, urobil z nich vysokých štátnych úradníkov
- jeho manželky mali milencov, všetkých ich pozval na večeru a otrávil ich
- jeho manželka Mesalina mala syna z prvého manželstva - Nera, donútila ho, aby ho adoptoval a urobil z neho dediča; bolo o nej známe, že už predtým otrávila 1 rodiny, otrávila aj Claudia, keď dosiahla, čo chcela

Nero
- dostáva sa na trón po Claudiovej smrti
- spočiatku vládol s radcami (Lucius Annaeus Seneca) a senátom, potom zmena - absolutistické sklony, intrigy a vraždy členov cisárskeho dvora (otrávil aj vlastnú matku)
- mnohí boli donútení spáchať samovraždu - aj jeho vychovávateľa Senecu prinútil otráviť sa (stoik) (keď ho popravy omrzeli, prikazoval ľuďom páchať samovraždy)
- konfiškoval majetky prenasledovaných, obzvlášť veľkostatkárov => nárast cisárovho bohatstva
- bol blázon
- r. 64 - požiar Ríma - legenda hovorí, že ho dal podpáliť on, aby mohol na pozadí horiaceho Ríma recitovať svoje básne; dodnes nevieme, či ho dal podpáliť on alebo to bol náhodný požiar, ako podpaľači obvinení kresťania - kruté tresty
- zavraždili ho
- v obd. Neronovej vlády sa objavili prví kresťania - nepriatelia (neuznávali cisára ako boha) => prenasledovanie kresťanov (máčal ich v sude s horúcou smolou)

Rok troch cisárov (68 - 69)
Galba - vláda necelých 7 mesiacov, zabili ho
Otho - 3 mesiace, spáchal samovraždu
Vitellius - zabili ho vlastní vojaci

armáda sa rozhodla dať podporu Vespasianovi

Fláviovská dynastia
Titus Flavius Vespasianus (69 - 79)
Titus (79 - 31)
Domitianus (81 - 96)

Vespasianus
- výborný vojvodca i hospodár (sporivý, vedel sa postaviť proti nadmerným požiadavkám vojska)
- obľúbený, mal zmysel pre humor, (aj na smrteľnej posteli: „Beda, zdá sa mi, že sa stávam bohom.")
- nastolil v krajine kľud a poriadok
- viedol légie proti Židom v Judei
- senát ho odvolal a predal vedenie Titovi
- obnovil výstavbu Ríma, dal postaviť rímske Koloseum (po víťazstve nad Židmi r. 73, r.

70 dobytý Jeruzalem)

Titus
- Vespasianov starší syn
- odhalil sprisahanie proti svojej osobe, pozval zradcov na večeru
- vládol v zhode so senátom
- keď si pri večeri spomenul, že v ten deň nevykonal nič dobré: „Priatelia, stratil som deň."
- za jeho vlády (79) - výbuch sopky Vezuv
- požiar, morová epidémia - zachoval sa ako otec vlasti, pomáhal, kde len mohol
- zomrel 42-ročný, všetci za ním smútili

Domitianus
- Vespasianov mladší syn
- prsný opak svojho brata
- krutý samovládca so sklonmi k šialenstvu
- bojov sa zúčastňoval z bezpečnej vzdialenosti na nosidlách, no dal sa oslavovať ako víťaz
- blázon
- napísal dielo „O pestovaní vlasov", keď oplešivel, dal ho spáliť
- zaviedol sieť donášačov
- zavraždili ho (požiadavka titulu dominus et deus)

Adoptívny cisári (alebo Antóniovci podľa Antónia Pia) - neboli priamy príbuzní
Marcus Cocceius Nerva (96 - 98)
Marcus Ulpius Traianus (98 - 117)
Publius Aelius Hadrianus (117 - 138)
Antonius Pius (138 161)
Marcus Aurelius (161 - 180) (Lucius Verus 161 - 169 - spoluvládca)
Commodus (180 - 192)

Nerva
- po Domitianovej smrti nebolo následníka trónu
- zvolil ho senát
- veliteľ rímskych légií, mal rešpekt
- Domitianus prekliaty, odstránené jeho sochy a mená z nápisov
- len čo zasadol na trón, adoptoval si syna Trajána => zavedená adopcia = princíp určenia nástupcu bez ohľadu na príbuzenský vzťah, ale podľa schopností vojenských a politických
- vládol len 2 roky, nič nepokazil, urobil poriadok

Traján
- 1. rímsky cisár neitalského pôvodu (z Hispánie)
- za jeho vlády dosiahlo rímske impérium najväčšiu rozlohu vo svojich dejinách
- pričlenil k Rímu nové provincie: územie Dácie, Arábia, Mezopotámia, Asýria, Arménia
- chcel napodobniť Alexandra Macedónskeho, chcel sa dostať do Indie a rozširovať územie smerom na Z
- urobil poriadok vo financiách a zriadil tzv. alimentačný fond (uvedomil si, že spokojnosť bude až vtedy, keď nebudú veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými) - pôžička, kt. poskytoval chudobným na kúpu pôdy na 5% úrok (úroky išli na potreby vdov a sirôt) - moderná sociálna a finančná politika
- uvedomil si, že impérium je najviac ohrozované zo S, preto sa rozhodol na S hraniciach postaviť ochranný val Limes Romanus - vojenská hranica tvorená prirodzenou prekážkou (obzvlášť riekou) i umele vybudovaným valom a príkopom, opevnená hranica na S Ríma proti Germánom
pevnosti na našich hraniciach: Vindobona (Viedeň), Carnuntum, Brigetio, Aquincum
v BA - Gerulata (Rusovce)
Milanovce, Stupava, Iža pri Komárne, Devín - vysunuté rímske posádky
đ týmto sa naše krajiny dostali do blízkeho kontaktu s rímskym impériom (čulé obchodné styky - na našom území sa našlo veľa rímskych mincí)
- zriadil na S 2 nové provincie: Noricum a Panónia
- keď urobil tieto obranné opatrenia, chcel sa vydať na cestu do Indie - vojaci odmietli tento dlhý pochod
- ochorel, zomiera

Hadrián
- nebolo územia v rímskom impériu, kt. by osobne nenavštívil
- všade ho vítali, no na jednom území nie
- r. 132 - protirímske povstanie Židov v Júdei - Bar Kochbu (= syn hviezdy)
- rímsky senát rozhodol, že na mieste zbúraného židovského chrámu (dal ho zbúrať Nabukadnezar, ostal iba Múr nárekov) sa má postaviť chrám rímskym bohom
- vzbúrenie Palestíny, židovského obyv. - trvalo 4 roky, kým sa ho podarilo utíšiť
- víťazstvo Rimanov
- rozohnal Židov a zakázal im na území Judei bývať => 2. židovská diaspora
- určité spory so senátom, odmietol sa mu úplne podriadiť, niekt. rozhodnutia robil sám
- po smrti ho senát odmietol vyhlásiť za boha, no jeho rodina si to presadila, dala mu vystavať Anjelský hrad - jeho hrobka

Antónius Pius
- (= zbožný)
- pokúsil sa o návrat k úcte k náboženstvu
- uvedomil si, že vš. problémy a spory sú preto, lebo ľuďom chýba zbožnosť
- neviedol žiadne vojny, nezaviedol žiadne reformy, nepotlačil žiadne povstanie, neprenasledoval kresťanov
- za jeho vlády obdobie rozkvetu, blahobyt, pokoj, žiadne vojny, tzv.

zlatý vek

Marcus Aurelius
- ozajstný filozof na tróne
- Pius ho poznal
- to, čo hlásal to aj robil
- po nástupe na trón - všetko pridelil chudobným
- žil v absolútnej skromnosti obyčajným životom
- jeho légie ho milovali - správal sa ako oni, zvýšil im žold
- bol stoik (ži život rozumný v súlade s prírodou - doslova to praktizoval)
- vlastného syna zle vychoval
- za jeho vlády vojnový konflikt - zo S na Rím zaútočili germánske kmene Markomani => markomanské vojny (166 - 180) a začali prenikať za s hranice impéria
zorganizoval výpravu, dostal sa za S hranice Ríma - na naše územie - Trenčín = Laugaritio -> r. 179 - nápis na trenčianskej skale - vytesaný na oslavu víťazstva nad Markomanmi a Kvádmi rímskymi vojakmi II. légie (o prezimovaní oddielu r. 179 - 180
- na našom území napísal filozof. dielo „Hovory k sebe samému" (1. kapitola sa končí slovami „napísané na rieke Granula" = Hron) - zozbierané múdrosti, návody, ako chápať nepriateľa
- po skončení bojov s Germánmi zomiera na mor

Commodus
- jeho skutočný syn
- vyhlásil sa za boha
- zaviedol teror
- bojoval v aréne ako gladiátor
- mier s Markomanmi, spor so senátom, vyžadoval božské pocty
- r. 1921 ho zabili, keď sa rozhodol ísť na zasadanie senátu oblečený ako gladiátor

- po jeho smrti nastala taká istá situácia ako po Neronovej smrti -> za jeden rok sa vystriedali 3 cisári - volilo ich vojsko, až nakoniec na trón nastúpila posledná veľká dynastia, kt. vládla Rímu - Severovci

Severovská dynastia
Septimus Severus (193 - 211)
Caracalla (211 - 217)
Geta (211 - 212)
Alexander Severus (222 - 235)

Septimus Severus
- uvedomil si, že rímska armáda má málo občanov, kt. sa hlásia do armády, a preto začal prijímať aj občanov, kt. nemali rímske občianstvo, mohli sa ženiť, mohla s nimi rodina chodiť na výpravy => negatívne dôsledky - znížila sa disciplína a bojaschopnosť
- v závete zanechal trón sv. 2 synom - Caracallovi a Getovi
- posledná veta závetu: „O nič a nestarajte, iba o armádu."

- Caracalla dal zavraždiť Geta, aby mohol vládnuť sám

Caracalla
- prezývka podľa keltského vojenského veliteľa
- r. 212 vydáva Constitutio Antoniniana (= Antoniánovo nariadenie)
- touto listinou vš. byv. rímskej republiky bez výnimky dostali rímske št. občianstvo
- občan z ktorejkoľvek provincie mohol vykonávať úrady
- zavraždili ho jeho vojaci na vojenskej výprave

- po jeho smrti:
Marcus Aurelius Marcin - zabili ho, chcel znížiť žold
Basián - Heliogabalus - žil nerestne, zavraždili ho

Alexander Severus
- dosadený na trón ako 13-ročný
- vládu prevzala jeho matka
- vojaci ho nosili na vojenské výpravy, Germáni ho zabili

vojenská anarchia (235 - 284) = obd. vlády vojenských cisárov
- armáda ovplyvňuje politické osudy ríše, sleduje sv. záujmy
- za cisárov volení velitelia (28 cisárov, 1 zomrel prirodzenou smrťou, 2 padli ako vojaci na výpravách, ostatní zavraždení)
Decius (249 - 251) - r. 249 vydáva dekrét o povinnej účasti na obradoch podľa oficiálnych kultov => prenasledovanie kresťanov
Valeriánus (253 - 260) - r.

257 vydáva výnos o zákaze kresťanských bohoslužieb, zákaz zhromaždenia veriacich a vstupu na kresťanské cintoríny; cirk. hodnostári trestaní smrťou; vedenie vojen, vyprázdňovanie pokladnice, prirodzená smrť
za Gallienovej vlády (253 - 268) dočasný rozpad impéria, vnútorný chaos; jednota ríše obnovená za Aureliána (270 - 275)

- katastrofálna situácia - 80 mil. obyv. - Rím nedokázal uživiť sám seba => vážna hosp. kríza
- otroci stratili záujem o prácu, všetko ničili => latifundisti sa rozhodli riešiť to tým, že pôdu prenajímali bezzemkom, nazývali ich kolóni => (colo = obrábam, pestujem) - prvok ranného feudalizmu, bezzemok si prenajíma pôdu a časť úrody odovzdáva majiteľovi (začalo sa to v Ríme zavádzať už v 1. st. za cisára Trajána)
- otrokov prepúšťali na slobodu -> prepustenci - obmedzené osobné právo, no osobná sloboda
- začali sa vytv. nové druhy veľkostatkov -> domény - veľkostatky, úplne sebestačné, všetko, čo potrebovali pre seba a sv. ľudí si vyrobili, neobchodovali, vyrábali len pre svoju potrebu, uzavreté spoločenstvo, štát v štáte, práca kolónov i otrokov
- mestá:
o municipie
- pôvodne nerímske mestá, kt. boli udelené vš. práva tak, ako mestu Rím -> vybrané mestá, kt. sa dostali na úroveň rímskeho mesta
- dovolili domácim obyv., aby obsadili úrady
o nerímske mestá
- väčšina
- bez rímskeho práva
- do št. pokladnice odovzdávali dane, nezastávali úrady
- privilegovaná vrstva - decurioni - mestskí úradníci, vyberači daní, v nerímskych mestách, starosť o mestské záležitosti - zásobovanie, výstavba, slávnosti a správa poľnohosp. r. 284 za cisára zvolený bývalý otrok, prepustenec Dioklecián.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?