Rím - Doba cisárska - Dominát

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4641×

Příbuzná témata



Rím - Doba cisárska - Dominát

- 284 - 476
- nová forma vlády, cisár je neobmedzený pán
- cisár má titul „dominus et deus" = pán a boh

Dioklecián (284 - 305)
- uvedomil si, že cisár ako prvý medzi rovnými = anarchia
- zrušil vš. úrady, vyhlasuje sa za absolútneho vládcu, muselo sa pred ním kľakať a bozkávať lem jeho tógy (= adorácia) (božské pocty, najvyšší veliteľ vojska, najvyšší sudca a jediný zákonodarca )
- vymenoval spoluvládcu - Maximianus
- ani 2 vládcovia si nevedeli poradiť, vymenoval ďalších 2 => tetrarchia (293)
2 starší cisári (Dioklecián a Maximianus) - hodnosť augustus
2 mladší cisári - hodnosť caesar - spoluvládcovia a nástupcovia augustov
- cieľ - zabránenie vojenskému násiliu
- zákony vydávali v mene vš. 4, no vlastnú zákonodarnú moc mal len augustus, kt. prináležalo 1. miesto
- spoluvládca Maximianus - Z časť impéria, sídlo: Mediolanum (dnešné Miláno)
- Dioklecián - V časť impéria, sídlo: Nikomedeia
- caesari - pre V časť sídlo: pannonské Sirmium, pre Z časť sídlo: galská Augusta Treverorum (dnes Trevír)
- Rím prestal byť cisárskym mestom - strácal na význame
- správna reforma - Rím rozdelený na 12 diecéz = 101 provincií
- daňový systém - uvádza 1. stálu daň, kt. museli platiť všetci bez výnimky - daň od hlavy (ešte aj pozemková daň)
- dal raziť veľmi hodnotné mince (zlaté a strieborné), vš. staré mince stiahol z obehu (to sa mu nevydarilo, ľudia ich schovávali)
- reforma armády
- zdvojnásobenie stavu (prijímali ja Germánov), 60 légií
- pohraničné vojsko - trvale umiestené na hraniciach
- pohyblivé vojenské oddiely - mobilné, keď vznikla vzbura, povstanie
- 1. mája 305 - odchádza do dôchodku, jediný cisár, kt. sa dobrovoľne vzdal trónu, odišiel do Dalmácie (Splyt) a pestoval tam melóny, bol tam ďalších 15 rokov
- zároveň a vzdal vlády aj Maximianus, mali nastúpiť 2 mladší cisári, no na trón nastúpil Konštantín

Konštantín I. Veľký (306 - 337)
- za jeho vlády 2 významné udalosti
- uvedomil si, že hl. nepokoje vyplývajú z toho, že kresťania sú prenasledovaní, i on bol vyznávač rímskych božstiev, no rozhodol sa urobiť zmenu
r. 313 vydáva Milánsky edikt - zrovnoprávnenie kresťanstva s ostatnými pohanskými kultmi (mohli stavať chrámy, vyznávať sv. vieru) = sloboda náboženského vyznania
i on sám sa dal na smrteľnej posteli pokrstiť a stal sa kresťanom
- r. 325 zvoláva Nicejský koncil
- riešila sa ? rozdelenia kresťanstva
- po prvýkrát sa nastolila ?, či je Ježiš Kristus sv. podstatou Boh al.

človek
- Z kresťanstvo - katolíctvo (Athanasios, biskup z Alexandrie): Boh-Otec a Boh-Syn sú si svojou podstatou rovní
- V kresťanstvo - ariánstvo (Areios, kňaz z Alexandrie): Boh-Syn nie je rovný Bohu-Otcovi; Areovo učenie zavrhnuté
- viedlo to k rozdeleniu
- rozhodol sa postaviť nové hlavné mesto
r. 330 začalo fungovať nové hl. m. rímskeho impéria - Konštantinopolis
- dnešný Istanbul
- (pôvodný názov mal byť Byzantion, keď ho vystavali dostal názov Konštantinopolis, až do r. 1453, keď ho dobyli Turci a premenovali na Carihrad a od 1923 hl. m. Ankara leží na ázijskom a európskom kontinente)
- bol postavený za 6 rokov
- rozhodol sa čo najskôr vybudovať nové hl. m., úplne podobné, ba ešte krajšie ako Rím
- Rimania mu to do dnešného dňa nezabudli, úplne ho vymazali, nepomenovali po ňom žiadnu ulicu ani pamiatku
- to vš. bolo nákladné => pokladnica prázdna => vymáhanie vš. daní aké len išli
- keď zomrel odkázal ríšu sv. 3 synom (Konstantinov, Konstantius, Konstantov)
- dali povraždiť sv. bratrancov a vš. ostatných príbuzných, po 14 rokoch vojny zvíťazil Konstantius, prostredný syn, stal sa cisárom

Julianus Apostata (361 - 363)
- = Odpadlík
- chcel zachrániť impérium tým, že zakázal kresťanstvo, veril, že vš. zlé zavinili kresťania
- pokus o obnovu tradičného antického náboženstva - neúspech, po 2 rokoch vlády zavraždený

Theodosius I. Veľký (379 - 395)
- katolícka forma kresťanstva - štátne občianstvo (380)
- uvedomil si, že neudrží impérium nech robí, čo robí =>
r. 395 vo svojom závete rozdelil impérium na 2 časti a odkázal ich svojim synom
-> Východorímska ríša
- V oblasti vrátane Grécka a Macedónie
- hl. m.: Konštantinopolis
- vládol jeho starší syn Arcadius (395 - 408)
- menej barbarských útokov, menej zasiahnuté hosp. krízou, zachovanie práce slobodných roľníkov a remeselníkov, udržaná vnút. stabilita, rozvoj obchodu
- mier s Perziou

-> Západorímska ríša
- Apeninský polostrov + Z provincie + provincia Afrika
- hl. m.: Rím
- vládol jeho mldší syn Honorius (395 - 423)
- moc mal v rukách veliteľ vojska Stilicho, urodzený vandal (jednanie a Alarichom,, snaha získať barbarov pre vojenskú službu a spojenectvo)
- ukázalo sa, že žiadne rozdelenie ríše nepomohlo
- zánik ríše spôsobili Barbari = všetky kmene, kt. žili za hranicami rímskeho impéria a nepoznali jeho kultúru a ani otroctvo (Slovania, Húni, Germáni)

Príčiny zániku rímskeho impéria
- nápor Barbarov
- neschopnosť vlády a riadenia impéria z 1 centra
- neschopnosť rímskej armády brániť št. (otroci, barbari) - stala sa nespoľahlivou
- klesla výroba, problém zo zásobami, roľníci nedokázali pokryť potrebu Ríma

- v 2. pol. st. (375) sa Húni (z mongolských stepí) dali do pohybu a tlačili vš.

ostatné kmene (aj Slovanov), ich vodca: Atilla (434 - 453), nebolo ich viac ako 20 tis.

Sťahovanie národov (4. - 6. st.)
- spôsobili ho Húni, kt. postupovali do Z Európy, dali do pohybu Slovanov a Germánov, dostali sa až do Z Európy

r. 451 - bitka na Katalánskych poliach (v Galii)
- Atilla x rímsky vojvodca Aetius
- Európa sa zbavila húnskeho nebezpečenstva (no pohyb sa už zastaviť nedal)

Germáni, kt. dali Húni do pohybu:
Vizigóti
- Západní Góti
- osídlili Thráciu pri dolnom Dunaji, získali pôdu, usadili sa ako foederati (spojenci)
Ostrogóti - Východní Góti
Vandali

- r. 410 - Rím dobytý Vizigótmi (v čele Alarich), usadili sa v JZ Galii
- r. 455 - Rím dobytý germánskymi Vandalmi zo S Afriky, vyplienený (zanechávali za sebou len zhorenisko a púšť, úplne zničili Rím; -> vandalstvo), vrátili sa späť do Afriky a tam vytv. ríšu
- ďalšie útoky Burgundov, Ostrogótov, Frankov…
- r. 476 - Ostrogóti, vodca Odoaker - zvrhli posledného rímskeho cisára Romula Augusta (8-ročný chlapec)
đ r. 476 - končia dejiny Ríma, definitívny zánik Západorímskej ríše
V časť ďalej existuje pod názvom Byzantská ríša

Húni
- dnešní Maďari nie sú potomkovia Húnov
- mongolský pôvod, divoký, kočovný, naháňali strach
- rímske kroniky o nich: na polovičku ľudia, na polovičku kone
- šikmookí, mastné vlasy, nohy do O (stále sedeli na koni), jedli ľudské mäso
- ich sila zomrela s Atillom - nazhromaždil obrovský majetok, archeológovia a dobrodruhovia dodnes hľadajú Atillov hrob a v ňom obrovský poklad.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?