Revolúcia na Slovensku (1848-1849)

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 7931×

Příbuzná témata



Revolúcia na Slovensku (1848-1849)

Roky 1848,1849 boli v Európe revolučné. Revolúcie sa uskutočnili napríklad v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, či v Rakúsko-uhorsku. Ich cieľom bolo zlikvidovať absolutizmus, poddanstvo, uzákoniť rovnosť pred zákonom, ústavný režim, zastupiteľstvo ľudu a zaistiť slobodu národom. Z Francúzska a nemeckých štátov sa revolučná vlna 13.marca rozšírila do Viedne, kde povstanie zvrhlo metternichovský absolutizmus a otvorilo cestu konštitučnej monarchii. Panovník vyhlásil základné občianske slobody a novú ústavu. Čoskoro zasiahla celú monarchiu, jej výsledkom v Uhorsku boli marcové zákony, prijaté Uhorským snemom 15. marca 1848 v Bratislave. Podľa týchto zákonov sa Uhorsko konštituovalo ako nezávislý štát s vlastnou vládou, spojenou personálnou úniou s Rakúskom. Tieto slobody však namiesto priznania národných práv Nemaďarom otvorili cestu radikálnej maďarizácii, čo aktivizovalo ich národné hnutia, ktoré žiadali územno-politické vyčlenenie svojich etnických území. Slovenské národné hnutie vedené štúrovcami zvolávalo petičné zhromaždenia v regiónoch, výsledkom čoho boli Liptovské žiadosti, prijaté 28. marca 1848 a Nitrianske žiadosti, prijaté 28. apríla 1848. Slovenský pohyb na jar 1848 vyvrcholil vyhlásením Žiadostí slovenského národa 11. mája a vystúpeniami jeho reprezentantov na Slovanskom zjazde 2.-12. júna v Prahe. Jeho hlavnou úlohou bolo vypracovať program pretvorenia Rakúska na spolkový štát s rovnoprávnym postavením Slovanov. Rokovanie zjazdu bolo prerušené pražským povstaním, ktoré bolo neskôr potlačené. 16. septembra 1848 vznikla vo Viedni Slovenská národná rada.
Po Slovanskom zjazde sa začali vyhrocovať mocenské rozpory medzi uhorskou mocou, na čele ktorej stáli predstavitelia maďarského reformného hnutia a Viedňou a hnutiami Nemaďarov, čo vyústilo do občianskej vojny a ťaženia cisárskej armády do Uhorska. Súčasťou týchto ozbrojených konfliktov bolo aj septembrové povstanie (18.-28.), zimná výprava(4. december) a letná výprava(10. mája 1849). Keďže viedenská vláda a Habsburgovci sľubovali uchovať výdobytky revolúcie, zaistiť rovnosť národov a ríšu prebudovať na federatívny štát, slovenská politika sa pridala na jej stranu. Stotožnila sa so zásadami austroslavizmu(2. december) a svoj nový program panovníkovi oficiálne predložila v marcovom prosbopise 20. marca 1849. Po rozpustení ríšskeho snemu 7. marca 1849 bola vyhlásená oktrojovaná ústava.

Po jej vydaní a predovšetkým po kapitulácii maďarskej armády pri Világoši viedenská moc nabrala centralistický kurz, ktorý vyústil do nastolenia neabsolutizmu. Preto bolo neúspešné aj petičné hnutie na jeseň 1849(7. októbra). V riešení slovenskej otázky revolúcia priniesla chabé výsledky. Slovensko zostalo súčasťou Uhorska, niekoľko Slovákov sa dostalo do úradov, vychádzali Slovenské noviny, na niektorých školách sa vyučovalo slovensky, dočasne sa pribrzdila maďarizácia.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?