Reformácia v Nemecku, 30-ročná vojna

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3940×

Příbuzná témata



Reformácia v Nemecku, 30-ročná vojna

Reformácia v Nemecku- Nemecko bolo rozdrobenou krajinou, kde vládli feudáli. 31. októbra 1517 pribil na dvere kostola vo Witenbergu augustiánsky mních Martin Luther 95 téz v ktorých požadoval nápravu cirkvi. 1. Odmietal kňazov, ako prostredníkov medzi Bohom a ľuďmi 2. hlásal spsenie cez vieru a nie cez dobré skutky, žiadal jednoduché kostoly 3. odmietal niektoré sviatky a žiadal zrušiť celibát. Odmieteal uctievanie svätých a relikvií. Lutheránska cirkev získala množstvo prívržencov z rôznych spoločenských vrstiev. Meštania žiadali lacnejšiu cirkev a poddaný žiadali slobodu. Luther preložil BIBLIU do nemčiny na hrade Warthburg a za liturgický jazyk požadoval jazyky národov. 1524- 1526 začal ľud pod vplyvom reformačných myšlienok napádať panské sídla. Medzi lutheránskou a rímskou cirkvou vznikla šmalkadská vojna, ktorá skončila uzmierením v roku 1555 v Ausburgu.
Reformácia vo Švajčiarsku- v nemcky hovoriacich mestách kantónoch – reformátor Nerich Zwingle. Zahynul v boji proti lesným kantónom. Ján Kalvin zaviedol v Ženeve diktatúru a tu sa v praxi pokúsil uskutočniť svoje ideály. Kalvinizmus- radikálnejší a vyznačoval sa nezávisloťou. Jeho cirkev dokonale prispôsobená meštianksej spoločnosti. Panovala prísnosť a rigóznosť.
Šírenie reformácie- Zo Švajčiarska do Fran, Niz, Angl, Škótska, Čechy, Poľsko, Uhorsko. Reformácia zaznamenala jeden z medzníkov v dejinách Európy. Narušila predstavu o božom pôvode panovníka a priniesla názor práve ľudu na postavenie proti vládcovi.
Význam- 1.nové myšlienkové prúdy vo všetkých inštitúciách 2. dala nový impulz k dovtedy neobvyklému spol. vývoju 3. zlepšila rímsko-katolícku cirkev.
Tridsaťročná vojna- prvý celoeurópsky ozbrojený konflikt. Príčiny-1. hospodárske- v 17 stor takmer celá Európa prepojená medzinárodným obchodom. Prinášal zisk obchodníkom a feudálom. Získavali peniaze z mýt a ciel. Preto narastala snaha ovládnuť ďalšie územia, čo vyvolávalo rozpory. 2.politicko-mocenské- veľkú časť európy ovládali Habsburgovci. Rakúska vetva vládla v českých, rakúskych krajinách v Uhorsku a Nemecku. Španielska vetva ovládala pyrenejský poloostrov a časť Talianska. Rozhodli sa ovládnuť svet. Proti tomu sa búri Fran, Angl, Švéd. a Dánsko.(podporovali prot. ci)
3.národnooslobodzovací boj- švajčiarsko a Nizozemsko sa snažili získať nezávislosť 4.náboženské- rozpor medzi katolíkmi a protestantmi. V 1530 v Ausburgu vyznali protestanti svoju vieru( Melanchton).

V 1555 bol v Ausburgu uzavretý Ausburgský náboženský mier (len katolíci a evanj.) Zaručoval rovnoprávnosť a náboženskú slobodu. Katolíci sa zaviazali že nebudú rekatolizovať a evanjelici nebudú ničiť kláštory. Nemecko sa delilo na- katolícky Juh(Maximilián Bavorský) a stred a sever bol protestantský(F. Faltský) Konflikt v 1607 , keď M. Bav. Obsadil Donauvert a začal rekatolizovať. V Čechách bola napätá situácia. Habsburg. Chceli centralizovať moc do Viedne. Ferdinand ll odmietal dodržiavať majestát, vzniká odboj. Vrcholom je 21. 5. 1618- došlo k 2.Pražskej defenestrácií(vyhodenie z okna katolíckych miestodržiteľov.-začiatok 30 ročnej vojny.
1.Česká(1618 –1620) česká opozícia vytvorila 30 členný orgán- direktórium( člen Jan Jesenius). Týmto zbavili Habsburgovcov moci. Jan Jesenius mal dohodnúť spoluprácu s Gabrielom Betlenom. Českým kráľom sa stal F. Faltský, vládol v Ríme. 8.11 1620- bitka na Bielej hore, Habsburgovci sú víťazi, popravili 27 šľachticov.
2.Falcká(1621– 1623) Habsburgovci útočia proti protestantizmu. Vytláčajú protestantské vojská k dánskym hranicim. Dáni vyp. vojnu.
3.Dánska(1623 – 1629) vytvorená protihabsburgská koalícia. Cieľom bolo vyhnať Ferdinanda ll a oslabiť moc. Ten sa obrátil o pomoc na Albrechta z Valdštejna .Albrecht porazil dánov pri meste Dessau. Dáni boli prinútení podpísať Lubecký mier. Ferdinand ll vydal Reštitučný edikt- protestanti museli vrátiť majetky. Albrecht sa pokúšal ovládnuť Baltské a Severné more, chcel posilniť absolutistickú moc cisára n Nemecku,vyvolalo to odpor, Ferdinad ll ho prepustil.
4.Svédska(1630 –1635) švédi sa vylodili na nemeckom pobreží pod vedením Gustáva ll Adolfa. Dostali sa až do stredu nemecka. Nemci nedokázali čeliť švédom, stretli sa pri Lutzene 1632, vojna dopadla nerozhone, ale švédi stratili Gustáva ll. Švédi chceli Albrechta na svoju stranu, za to ho zabili vlastný dôstojníci. V roku 1634 boli švédi porazený pri Nortlingene. 5. Francúzsko –švédska( 1635 – 1648) Na čele stál kardinál Richelieu. Francúzi dobývajú baštu protestantov v La Rochele. K protestantským švédom sa pridali francúzi. Patrí k najkrutším vojnám, vojna o moc. Vstupom Francúzska je do vojny zapojená celá Európa. V 1641 sa začínajú prvé mierové rokovania o ukončení bojov. 1648- uzavretý Vestfálsky mier,koniec vojny.
Výsledky- zmena hraníc( Fran, Švédi). Švédi získali pobrežie Baltského mora, francúzi získali 3 biskupstvá Méty, Toul, Verdun a časť Alsaska.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?