Rastislav životopis

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2850×

Příbuzná témata



Rastislav životopis

RASTISLAV
Rastislav nesporne patrí medzi vrcholných predstaviteľov veľkomoravského obdobia. Mnohé pramene ho dokon uvádzajú ako najvýznamnejšieho dejateľa tej doby. Medzi jeho najväčšie zásluhy patrí upevnenie jednoty slovanských kmeňov na území Veľkej Moravy, dlhoročné odolávanie franským vojenským útokom a hlavne osamostatnenie Veľkej Moravy od Východofranskej ríše v náboženskej otázke.
Po verdunskej dohode (843), kedy vzniká samostatná Východofranská ríša a smrti Mojmíra I. (845), východofranský panovník Ľudovít Nemec (840 – 876) dosadzuje na veľkomoravský trón Rastislava, ktorý bol vychovávaný spolu s jeho synom Karolmanom v niektorom z bavorských kláštorov. Vtedajšia vnútorná stabilita Veľkej Moravy nedovoľovala dosadiť na trón niekoho „zvonku“. Prvých 5 – 6 rokov vládnutia plnil Rastislav úlohu poslušného vazala. Ten čas využil na upevnenie jednoty Slovanov žijúcich na území Veľkej Moravy, výrobu zbraní a pevností a na oddych zeme a obyvateľstva. Toto sa nepozdávalo Frankom a tak prvá fransko – moravská vojna začína v roku 855 a ňou aj dlhé dvadsať ročné obdobie týchto vojen. Ich príčinou bol dostatočne silný štát na to, aby bojoval o svoju nezávislosť a expandoval do okolia, v tesnej blízkosti Východofranskej ríše, ktorý bol pochopiteľne Frankom tŕňom v oku. Franská ťažká jazda bola zvyknutá vyhrávať v otvorenom boji, avšak Rastislav sa uchýlil do svojich pevností, ktoré boli na ten čas takmer nedobytné. A tak sa Frankovia zmohli akurát na plienenie vidieka. Ako to opisujú Fuldské letopisy, významný prameň o tomto období : „kráľ sa vrátil bez víťazstva a rozhodol sa radšej dočasne nechať na pokoji nepriateľa opevneného, vraj veľmi pevnou hradbou, ako utrpieť v nebezpečnom bopji straty v svojich šíkoch“. Tieto udalosti dokázali neschopnosť franských Karolovcov, ktorí boli schopní viesť veľké vojny, ale už neboli schopní zbaviť nepriateľa samostatnosti. Bol to medzník vo fransko – moravských vzťahoch.
V roku 858 Frankovia vymysleli gigantický plán útoku na všetkých Slovanov od Baltu až po Jadran. Lenže Ľudovít Nemec sa zaplietol do vnútorných problémov Západofranskej ríše a tak sa problémom na východe tri roky nevenoval, čo využil Rastislav zas len na obnovu krajiny.
Ale do diania v strednej Európe vstúpil aj Bulharský štát. Vo Frankoch videli politického partnera proti Byzancii. A tak začala byť Veľká Morava ohrozovaná z dvoch strán, pretože už roku 863 tiahol Ľudovít spolu s Bulharmi proti Rastislavovi.

Lenže v tomto boji postavil Karolman svoje zbrane proti otcovi, a tak bolo nebezpečenstvo opäť zažehnané.
V roku 864 bol Rastislav obkľúčený Frankmi na Devíne. Bol podpísaný tzv. Devínsky mier, kde Rastislav podpísal podmienky mieru. Veľká Morava naďalej zostáva ako samostatný štát. Útoky proti Veľkomoravanom neprestávali. Najďalej sa dostali v roku 869, kedy sa dostali až ku Rastislavovmu sídlu. Nedobili však ani jednu zo slovanských pevností a tak sa opäť zmohli len na plienenie okolia.
Vtedy prichádza na scénu ctižiadostivý Svätopluk, ktorého Rastislav vymenoval za správcu Nitrianskej oblasti. Jeho ctižiadostivosť využil Ľudovít Nemec proti Rastislavovi. Ako uvádzajú staré kroniky, Svätopluk sa poddal Karolmanovi spolu s oblasťou, ktorú spravoval. To Rastislava rozzúrilo natoľko, až chcel Svätopluka zabiť na hostine. Plán bol však vyzradený a tak po Svätoplukovom odchode z hostiny sa za ním Rastislav pustil na koni. V naháňačke sa nešťastnou náhodou dostali až na franské územie, kde bol Rastislav nemilosrdne zajatí. Pred súdom bol oslepený, súdený bol ako nepriateľ Franskej ríše a nakoniec bol odsúdený na doživotné väzenie. A tak najvýznamnejší vládca Veľkej Moravy prakticky zhnil slepý v podzemí niektorého bavorského kláštora.
Rastislav vedel aj dobre odhadnúť najväčšie franské nebezpečenstvo. Nebolo vo vojakoch útočiacich na Veľkú Moravu, ale v franských kňazoch, šíriacich kresťanstvo po nemecky bez akejkoľvek možnosti veľkomoravskej kontroly. A tak Rastislav požiadal v roku 861 Rím a pápeža Mikuláša I. (858 – 867) o biskupa a misionárov znalých slovanského jazyka. Pápež mu neodpovedal a tak sa Rastislav obrátil na byzantského cisára Michala III. (842 – 867). Ten to využil pre posilnenie svojho vplyvu v strednej Európe a poslal Rastislavovi solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Na synode zvolanej pred odchodom bratov na Veľkú Moravu, Konštantín vyslovil požiadavku, aby smel staroslovienčinu povýšiť na liturgický jazyk. Bolo mu vyhovené. Týmto činom Rastislav významne prispel ku kristianizácii územia Veľkej Moravy, pretože v tom čase tu popri kresťanstve stále existovalo množstvo slovanských božstiev a kultov.
Byzantská misia prekročila Dunaj roku 863 pri Komárne. Boli v nej okrem Konštantína a Metoda aj klérici slovanského pôvodu, ako napr. Kliment, Vavrinec, Naum a i. Boli prijatí s najvyššími poctami.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?