Raná grécka filozofia
Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. března 2006
- Zobrazeno: 22633×
Příbuzná témata
Raná grécka filozofia
Raná grécka filozofia
- historickým predchodcom filozofie je mýtus
- mýtus je rozprávaním vyjadrujúcim predstavy starovekých ľudí o prírodných silách, bohoch, či neľudských hrdinoch
- zvyčajne obsahoval vieru v niečo neskutočné
- jedným z najznámejších mýtov je báseň Teogónia – o pôvode bohov – od gréckeho básnika Hesioda
- znaky mýtického myslenia:
1) nemá konkrétneho autora – je to kolektívny výtvor
2) obrazová predstava – zmysel vystupuje v obrazovej podobe – nepriamo odpovedá na otázky
– obrazy sú individualizované – hrdinovia majú svoje mená a príbehy
3) mýtické bytosti zosobňujú určité predmety, sily, vzťahy, vlastnosti
- filozofia vznikla ako kritika a prekonanie mýtu, ako nový typ myslenia a nová orientácia vo svete
Predpoklady vzniku filozofie v starovekom Grécku:
- úzko spätý s politickým, kultúrnym a duchovným prelomom v 5. – 6. storočí pnl
1) rozpad rodového zriadenia – zmena chápania spoločnosti
- majetkovú a sociálnu rovnosť rodu nahrádza sociálno – ekonomická nerovnosť vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti
- deľba práce
- vyšší stupeň vývinu výroby
- rozdelenie spoločnosti na vrstvy
2) vznik gréckej polis (mestský štát)
3) spoločnosť je závislá od občana
- ľudia spoločnosť ďalej nechápu ako danú – od nich nezávislú
- občan tvorí zákony
4) fyzis (prírodu) oddelili od nomos (zákonov)
mýtus oddelili od logos
odlíšili prírodné a spoločenské zákony
5) dostatok poznatkov a zakryté materiálne potreby (čiže splnené individuálne a spoločenské potreby)
- tieto hlboké sociálnopolitické zmeny spôsobili zánik tradičných predstáv o skutočnosti a vznik „vedeckých“ názorov a abstraktno-filozofických predstáv o skutočnosti
- vznik teórie (je ušľachtilá) – veda ceruzky a papiera
Milétska škola
- najstaršia materialistická škola v Grécku (naivný, živelný materializmus)
- jej 1. predstavitelia pôsobili v 6. storočí pnl. Milét bol vtedy veľkým obchodným, prístavným a kultúrnym strediskom.
- s menami milétskych filozofov - Tálesa, Anaximandra a Anaximena je spätý vznik európskej vedy a filozofie. Urobili prvé vedecké objavy v oblasti matematiky, geografie a astonómie.
- nazdávali sa, že všetky veci musia mať nejaký spoločný počiatok ( arché )! – teda sa orientovali na jej hľadanie
- za jednotku, tvoriacu základ nekonečnej rozmanitosti javov, pokladali niečo látkové, telesné, zvláštne - vodu, vzduch...
- filozofi milétskej školy boli aj živelnými dialektikmi. Svet chápali ako živý organizmus. Aristoteles ich nazval hylozoistami (gr. hylé - látka, zoós - živý). Nerozlišovali živú a neživú prírodu, predmetom ich filozofovania bolo hľadanie odpovede na otázku – „čo je arché?“
Arché = prastaré, prapríčina, pralátka, počiatok
- sú prírodnými filozofmi (nezaujímajú ich pocity, myšlienky človeka)
- pýtajú sa „z čoho?“ – ontologické problémy (tvrdia alebo tušia, že mnohorakosť skrýva jednotu)
- hľadaním počiatku vecí sa títo prírodní filozofi stali zakladateľmi nielen európskej filozofie, ale aj priekopníkmi mnohých oblastí vedy.
• k neskorším, menej významných predstaviteľom milétskej školy patrili Hippon a Diogenes z Apollonie (5.stor.p.n.l.)
TÁLES (z Milétu v Malej Ázii,asi r. 624 - 545. p. n. l. )
- je prvým historicky známym predstaviteľom starogréckej filozofie. Herodotos, Duris a Demokritos vravia, že Thales bol synom Examya a Kleobuly, z rodu Thelidov, ktorí pochádzali z Fenície a boli najvznešenejšími potomkami Kadma a Agenora
• podľa antickej tradície bol jedným zo siedmych mudrcov (Kleobulus, Solón, Chilon, Pittakos, Bias, Periandros)
- niektorí o ňom hovoria, že sa oženil a mal syna Kybistha. Iní však naopak tvrdia, že ostal slobodný a adoptoval dcérinho syna. Keď sa ho spýtali, prečo sám nemá deti, povedal vraj, že pre lásku k deťom. Hovorí sa tiež, že keď ho matka nútila, aby sa oženil, povedal jej: \" Pri Diovi, ešte to nie je vhodné. \" Potom, keď zostarel a ona len naliehala, povedal jej, že už to nie je vhodné.
- osoba Tálesa je opradená mnohými legendami. Pravdepodobne bol politicky veľmi angažovaný človek, zručný technik, obchodník a cestovateľ. Oboznámil Grékov s poznatkami východnej vedy. Tradícia vraví, že si osvojil matematické astronomické poznatky, dosiahnuté v Egypte a Babylone. Volali ho 1. matematikom (používal kružidlo a uhlomer), astronómom a fyzikom. Vraj prvý dokázal rozdelenie kruhu na 2 rovnaké časti priemerom. Pripisuje sa mu predpoveď zatmenia Slnka 28.mája 585p.n.l. ( ukončila vraj vojnu medzi lýdskym a médskym kráľom ) a študoval ako a kedy sa rozvodňuje Níl.
- on vraj prvý zaviedol obvyklé rozoznávanie ročných období a rozdelil rok na 365 dní.
- Hieronymos o ňom vraví, že vypočítal aj výšku pyramíd pomocou ich tieňa, a to tak, že ich odmeral v tom čase, keď náš tieň a naše telo majú rovnakú veľkosť.
- je zakladateľom živelnej materialistickej - milétskej školy. Za pralátku všetkých vecí a sveta vôbec pokladal vodu, ale proces vznikania vecí z vody nevysvetlil. Pre neho bola voda pretrvávajúcou \" podstatou \". Podľa Aristotela mohol prísť na túto myšlienku na základe pozorovania prírody, pri zistení nenahraditeľnosti a dôležitosti vody v živote organizmov.
- Táles tvrdil, že zem je plochý disk, ktorý pláva na vode.
- „Táles tvrdí, že Zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je zemetrasenie.“ 11 a 15 (zo Senecu)
- Táles zomrel 78-ročný (alebo podľa Sosikrata 90-ročný )
- mudrc Thales zomrel, keď sa pozeral na gymnické závody, zaiste od horúčavy, smädu a slabosti, pretože už bol veľmi starý. O tomto sa zmieňuje aj nápis na jeho hrobe:
\" Aký len malý je náhrobok, sláva však do neba siaha;
Thales bol premúdrym mužom; toto tu jeho je hrob. \"
- \" Keď sa ho ktosi opýtal, čo bolo prv, či noc alebo deň, povedal, že noc, a to o jeden deň.\" (o Thalesovi)
ANAXIMANDROS (r. 610 - 545)
- syn Praxiadov, pochádzal z Milétu.
- starogrécky filozof, materialista, živelný dialektik, bol Tálesovým žiakom.
- autor prvého filozofického diela v Grécku O prírode, ktoré sa však nezachovalo
- za začiatok a základný prvok veci vyhlásil \"neobmedzené\" – apeiron (jeho časti menia sa síce, ale ako celok ostáva nezmeniteľné. Je to akýsi všeobecný zákon, miera všetkých meniacich sa vecí) = prechod k pojmu
- hľadanie prapríčiny zákona v logu
- vznik vecí nevysvetľuje premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady. Tento večný pohyb vylučujúcich sa protikladov určuje svetové dianie
- vytvoril kozmologickú teóriu, podľa ktorej stredom vesmíru je Zem, ktorá má tvar plochého valca a vznáša sa vo vzduchu. Okolo Zeme sa točia tri nebeské prstence : slnečný, mesačný a hviezdny. Tvrdil, že slnko nie je menšie ako Zem a že je najčistejším ohňom.
- vypracoval prvú zemepisnú mapu vtedy známeho sveta, ktorú neskôr doplnil a poopravil Hekataios Milétsky
- prvý vynašiel slnečné hodiny ( gnomón- zvislá tyč na meranie slnečného tieňa). Boli na nich zaznamenané slnovraty a rovnodennosti.
- ako prvý v dejinách vyslovil myšlienku evolúcie: človek, podobne ako ostatné živé bytosti, pochádza podľa neho z ryby (volali ho Darwin stredoveku)
- \" Z čoho veci vznikajú, do toho aj zanikajú, lebo platí pokánie a trest za bezprávie podľa poriadku času.\"
ANAXIMENES (pribl. r. 588 - 525p.n.l.)
- syn Euristrata, pochádzal z Milétu
- bol Anaximandrovým žiakom. Podľa iných bol žiakom Parmenidovým.
- je materialistom a živelným dialektikom.
- je najmenej známym filozofom milétskej školy. Jeho názory sú viac kozmologické, ako filozofické
- za pralátku vyhlásil vzduch, ktorý považoval za neohraničený. Vzduch je nekonečný, večný, pohyblivý. V jeho predstavách sa vzduch prirovnáva k duši človeka
- podľa jeho učenia, všetko jestvujúce pochádza z prvotnej látky - vzduchu - a vracia sa späť do nej. Vzduch sa zhusťuje a tvorí najprv oblaky, potom vodu a napokon zem a kamene, riedením sa mení na oheň
- určil, že hviezdy, to je oheň, necítime však ich teplo, lebo sú veľmi ďaleko (podľa Anaximandra sú hviezdy bližšie ako planéty). Pohybujú sa nie popod zem, ale okolo Zeme
- písal v iónskom dialekte, jednoducho a triezvo
- priblížil sa pravdivému vysvetleniu zatmenia Slnka a Mesiaca. Tvrdil, že mesiac má svoje svetlo od slnka
PYTHAGORAS zo Samu (asi 580 až 572 - 496 pnl)
- bol starogrécky filozof, náboženskomorálny reformátor, matematik, astronóm, akustik.
- pochádzal z ostrova Samos. Emigroval odtiaľ údajne na znak protestu proti Polykarpovej tyranii. Precestoval Egypt aj Perziu a zoznámil sa s náboženstvom tamojších národov i s výsledkami ich vedeckého skúmania a pozorovania
- miloval mačky, okultizmus, čarodejníctvo
- tvrdil, že hudba je nebeská, vymyslel kakofonické tóny, určil kvalitu dĺžky tónu. Chcel vyjadriť akustické zákonitosti z pomeru ľubozvučného intervalu
- založil snáre a astrológiu
- pravdepodobne dal meno filozofii tým, že sa tak sám pomenoval
- v juhotalianskom meste Krotón založil vlastnú školu, ktorá bola zároveň aj náboženským spolkom.
- v spolku, ktorý Pytagoras založil, ho považovali za veľkú autoritu a výrok \'Pytagoras to povedal\' sa vraj používal ako argument pri uplatňovaní nejakého názoru
- politické postoje:
- zásadný odporca demokracie
- zastával vládu rodovej aristokracie
- je idealistom (základom všetkého je číslo = pojem)
- podstatou všetkého je podľa Pytagora číslo. Číslo je princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú aj symbolom etickych hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi, je samostatne existujúcim objektom – vlastnou podstatou vecí
- mystika čísel (vplyv Egypta) – každé číslo má vlastnú moc a význam
- veci sú odrazom čísel
- každé číslo má geometrický tvar
- 1 – 4 sú základné čísla
1 – bod = identita
2 – priamka = dvojitosť, rozdiel, zvláčtnosť
3 – štvorec = rovinný útvar určený troma bodmi
4 – kocka = priestorový útvar
- súčet základných čísel je 10 = ideálne číslo
- jeho učenie je prvým pokusom vysvetliť svet z jeho kvantitatívnej stránky (hľadá za všetkým poriadok)
- úsilie matematizovať celú realitu viedlo k objavu iracionálnych čísel a k prvej veľkej kríze matematiky (pretože pracovali len s racionálnymi číslami)
- svet označuje ako kozmos (usporiadaný poriadok) – harmónia sfér
- stredom vesmíru nie je zem, ale nejaký „svetový oheň“
HERAKLEITOS z Efezu (asi 540 pnl – asi 480 pnl)
- pochádzal z Efezu v Malej Ázii
- odmietal demokraciu
- je zakladateľom dialektiky – tvrdil, že vo svete sa všetko mení
- mal prezývku „temný“ (lebo už vtedy mu nikto nerozumel) – vyjadroval sa básnicky (v metaforách)
- veci a ich vlastnosti pochádzajú z ich protikladov (život – smrť, noc – deň) – protiklady sú zdrojom premien (ich stretnutie a boj je vývojom – hýbe svetom)
- oheň je pralátkou, príčinou a dynamikou vývoja
- skrytá jednota sveta je logos – reč, ktorá nás poúča, čo majú veci spoločné – zákonitosť (skrytá jednota sveta)
- citáty:
- „Boj je otcom všetkých i kráľom všetkých. Jedných robí bohmi, druhých ľuďmi. Jedných otrokmi, druhých slobodnými.“
- „Tento svet nevytvoril žiadny z ľudí. Bol, je a bude večným ohňom.“
- „Svet vzniká z ohňa a opäť je spaľovaný v určitých obdobia a deje sa podľa osudu.“
- „Protivné (proti sebe stojace) sa zhoduje, z nezhodného je najkrajšia harmónia.“
- „Panta rei“ – všetko plynie, alebo „jednou nohou do tej istej rieky nevstúpiš“
- „Pravda je až na dne studničky, ktorá nevysychá.“
Eleatská škola
- škola pochádzajúca z juhoitalského mesta Eley
- 6. – 8. storočie pnl (grécka kolonizácia)
- ich učenie vychádza z monistického predpokladu jedinej podstaty vecí
- oddelili svet daný zmyslami od sveta poznateľného iba rozumom
XENOFANES (565 - 470 p. n. l.)
- zakladateľ eleatov
- pochádzal z Kolofónu
- potulný rapsód, usadil sa v Eley
- filozof básní
- dožil sa takmer 100 rokov
- vesmír (svet, príroda) je „jedno, guľaté a ohraničené, nevzniknuté, ale večné a úplne nehybné\"
- toto „jedno\" je podľa neho aj Bohom; stotožnenie Boha s prírodou = panteizmus
- stotožňuje Jedno s neohraničenosťou, nekonečnosťou
- „Podstata Boha je guľová.“ (guľa je pre Grékov ideálny útvar)
- je trochu materialisticky zameraný
- kritizoval mytologické predstavy o bohoch (prvý kritik), Homérov antropomorfizmus (bohovia - ľudská podoba a vlastnosti) - nie je možné, aby každá jedna súčasť prírody mala svojho boha so svojou podobou
- vznik a zánik všetkého je prirodzený
PARMENIDES (540 - 470 p. n. l.)
- žiak Xenofana
- 1. krát sa zaoberá otázkou bytia (zakladateľ ontológie) – vytvoril pojem bytia – on to
- „Bytie je, nebytie nie je.\"
- „Všetko, čo tu je, tu bolo odjakživa, žiadna zmena nie je možná.\"
- „Jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené.\"
- bytie - nemá vznik ani zánik, je stále, nemenné, večné, totožné so sebou samým, sebestačné, súvislé, neporušené a nedeliteľné, čiže je jedným
- nebytie neexistuje; pohyb - vnímame ho len zmyslami a zmysly sú klamlivé
- skutočné poznanie je len rozumové (zmyslové je len o veciach premenlivých)
- myslenie a bytie je to isté
- svoje filozofické diela napísal v básňach
- dielo Peri fyzis
- „Všetko, čo existuje je bytie, je ho plno všade, a preto sa nemôže pohybovať, to zároveň dokazuje, že nikde nie je nebytie.“ (metafyzický spôsob myslenia – zastavený pohyb)
ZENÓN z Eley (490 - 430 p. n. l.)
- Aristoteles ho označil za najmúdrejšieho z Grékov a Platón za zakladateľa dialektiky
- vysvetľoval a obhajoval učenie Parmenida proti kritikom
- tvrdil, že nejestvuje ani pohyb, ani mnohosť
- apória = bezvýchodiskové postavenie, neriešiteľné protirečenie
- učenie o apóriách, tzv. Zenónove paradoxy:
1. Dichotómia - predmet nikdy nedosiahne konečný bod svojej dráhy; pohybujúci sa predmet musí totiž najskôr doraziť do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšnej cesty a tak donekonečna
2. Achilles a korytnačka - rýchlonohý Achilles nikdy nedobehne korytnačku, ktorej na začiatku pretekov dal malý náskok: kým dobehne do bodu, z kt. korytnačka vyštartovala, tá je už o kúsok vpredu; pravdaže aj do tohto nového bodu Achilles čoskoro dobehne, no korytnačka je opäť pred ním; tieto úseky sa síce skracujú, ale nikdy nebudú nulové a bude ich nekonečný počet
3. Letiaci šíp - šíp zaujme v každom okamihu svojho pohybu určité miesto v priestore, z čoho vyplýva, že počas celého letu je nehybný
4. Štadión - na protiľahlých koncoch pretekárskej dráhy ihriska sú dvaja bežci, pričom každý z nich potrebuje jeden atóm času, aby dobehol na druhý koniec ihriska. Obaja bežci vybehnú súčasne oproti sebe z protiľahlých koncov. Pri ich stretnutí na dráhe sa atóm času delí na polovicu, čo protirečí východiskovému predpokladu o nedeliteľnosti atómu. Z toho vyplýva, že pohyb je nemožný, ak pripustíme, že čas je diskrétny.
- apórie nie sú nezmyselné, ako vyzerajú na prvý pohľad. Nejde totiž o to, či je pohyb, ale o to, ako ho vyjadriť v logike pojmov
- metóda sporu – dialegomai (grécky) = viesť rozhovor
Poeleati – predchodcovia atomizmu
- začína nimi grécka prírodná filozofia
EMPEDOKLES z Agrigentu na ostrove Sicília (asi 483 – 423 pnl)
- starogrécky prírodný filozof
- mnohotvárnosť vecí vyrastá podľa neho zo štyroch koreňov (elementov, živlov): zeme, vody, vzduchu a ohňa. Zjednocovanie a rozdeľovanie elementov spôsobujú podľa Empedokla dve protikladné sily: Láska (príťažlivosť) a Nenávisť alebo Svár (odpudivosť). Štádiá vývinu sveta sa rozlišujú podľa toho, ktorá z týchto síl prevláda.
- dokazuje vo svojej koncepcii prírody nutnosť zhody medzi večnou zmenou a tým, čo je v prírode nemenné, čím chce odstrániť dve krajné antinómie - Herakleitovu a Parmenidovu.
- prichádza s novou hypotézou, že stávanie sa, vznikanie a zanikanie jednotlivých vecí je v podstate len pretváraním sa akéhosi pre celú skutočnosť spoločného súcna, čohosi jediného, večného a stále sa meniaceho a ďalej, že poznanie sveta si vyžaduje aj poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje, ako aj poznanie racionálne.
- túto hypotézu pokúša sa zdôvodňovať spôsobom, ktorý by sme dnes označili ako prírodovedný
- rozmýšľa o tom, že aj vzduch má hmotnosť
- reťazec vzniku (vývoj): rastliny → zvieratá → ľudia
- uznáva prevteľovanie
ANAXAGORAS z Klazomen v Malej Ázii (500/497-428/427 pnl)
- grécky prírodný filozof, ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do Atén, kde prežil tridsať rokov (460-430) a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti
- pluralizmus
- uchýlil sa do mesta Lampsakos, kde zomrel
- bol učiteľom a priateľom Perikla a priateľom Euripidam
- základná substancia je hmota (materializmus)
- prírodné dianie, vznik a zánik vysvetľoval spájaním a rozdeľovaním nepatrných, nemenných, donekonečna deliteľných, kvalitatívne rozrôznených čiastočiek, ktoré nazýval \"semená\"(homoimeroi) vecí (vo všetkom sú semená všetkého, len sú pasívne)
- do pohybu uvádza tieto semená vonkajšia usporiadavajúca sila - rozum (nús), ktorý charakterizoval ako najjemnejšiu látku.
- každá jednotlivina obsahuje všetky druhy semien, rozdielnosť vecí je daná prevahou semien určitej kvality
Antický atomizmus
- atomos = nedeliteľný
- najvýznamnejší materialistický smer antickej filozofie
- svet sa podľa tohto učenia skladá z nekonečného množstva nepatrných, večných nedeliteľných častíc - atómov, ktoré majú rôzne tvary a veľkosť, pohybujú sa sami od seba v prázdnom priestore, spájajú sa a rozpájajú, a tak vytvárajú mnohotvárnosť javov
- vo vesmíre vládne prísny determinizmus
- atomizmus vytvoril novú koncepciu bytia ako určitej masy s geometrickou podobou, s určitou váhou a polohou, a tak priniesol na svoje časy logické vysvetlenie sveta, prírody a ľudského života.
- prvý nastolil problém filozofickej koncepcie hmoty
- atóm, ako geometrický útvar postihnuteľný len rozumom, je zároveň vecou, telesom a hmotou. S tým sa tiež spája nové chápanie pohybu a pokus vysvetliť jeho vývin v procese vznikania a formovania sa sveta vylučujúce akúkoľvek absolútnu imanentnú a transcendentnú statiku
- uvádza do kozmogonických javov matematiku a vďaka tomu takmer úplne odmytologizoval ľudské myslenie v prospech všeobecne – abstraktného myslenia, opierajúceho sa o objektívnu skutočnosť a koncepciu atómu ako základného elementu všetkého súcna
- kozmogónia – názory na vznik kozmu (čiže poriadku, usporiadanosti sveta); veda o pôvode a vývoji nebeských telies a ich sústav
- kozmológia – odbor astronómie, ktorý skúma vesmír ako celok, napr. rozdelenie hmoty vo vesmíre, jej pohyb a vzájomné pôsobenie, premeny energie a geometrických vlastností vesmíru
LEUKIPPOS
- vieme o ňom veľmi málo, nezachovalo sa nič z jeho života, preto mnohí pochybujú, či vôbec žil
- v jeho diele pokračoval Demokritos
- „Nič nevzniká bez príčiny.\"
- zakladateľ atomistickej teórie
- atómy (nečíselné, stále sa pohybujúce prvky) sa pohybujú v prázdne – nebytí
- podstata je plná a tuhá
DEMOKRITOS z Abdéry (460 - 370 p. n. l.)
- pochádzal z Abdér v Trácii
- stúpenec gréckej aténskej demokracie
- zaoberal sa problémami astronómie, fyziky, matematiky i biológie, ale venoval sa aj psychológii, pedagogike, etike a ostatným vtedy rozvíjaným vedám
- veľa cestoval (bohaté dedičstvo)
- jeho filozofia je výrazne materialistická, je kompromisom medzi Eleatmi a Herakleitom – zachoval nemennosť Eleátskeho bytia (nedeliteľné večné atómy) a aj Herakleitov pohyb (hýbu sa sami v prázdne – nebytí)
- všetko sa skladá z hmoty, z najmenších hmotných čiastočiek - atómov a z prázdna
- atómy - nevznikajú ani nezanikajú, sú večné, nepriestupné, ďalej nedeliteľné a kvalitatívne nemenné; ich počet a tvary sú nekonečné; existujú medzi nimi rozdiely v tvare, usporiadaní a polohe. Spájajú sa pomocou háčkov, ich zhluky tvoria veci. Majú rôzne geometrické tvary.
- žiadne zlučovanie neprebieha náhodne, ale je vopred dané – determinizmus (kauzalizmus) = všeobecná príčinnosť a nevyhnutnosť
- jednotiaci prvok je logos (rozum)
- vznik, zmena a zánik všetkého je prejav mechanického preskupovania v prázdnom priestore
- pohyb je vlastnosť všetkých atómov
- atómy sa zoskupujú vírivým pohybom
- žiadne zlučovanie neprebieha náhodne, ale je vopred dané → determinizmus (kauzalizmus) = všeobecná príčinnosť a nevyhnutnosť
- nevyhnutnou podmienkou pre pohyb atómov je prázdno
- duša je hmotná, skladá sa z atómov (menšie guľaté a veľmi ľahké atómy) a je nositeľom vedomia
- podstatu vecí, t. j. večné a nemenné atómy a prázdno, môžeme postihnúť len rozumom
- ateistické názory - bohovia sú iba fantastické predstavy a domnienky ľudí, viera v bohov je dôsledkom nevedomosti ľudí a ich strachu z prírodných ničivých síl a javov.
- etické názory: “Každý je strojcom svojho šťastia” – dobro je umiernenosť, striedmosť
Sofisti
- z gréckeho slova sofistés = znalec, učiteľ múdrosti
- idealistická filozofia
- ich učenie sa volá Sofistika
- predstavitelia myšlienkového prúdu v gréckej filozofii, ktorý sa orientoval prevažne na skúmanie spoločenských problémov. Význam sofistov spočíva v tom, že prví v dejinách filozofie postavili človeka v plnom rozsahu do stredu pozornosti filozofického skúmania. Táto zmena tematiky filozofického uvažovania sa označuje ako antropologický obrat v dejinách antickej filozofie. Východiskom ich úvah nie je príroda či bytie, ale človek so svojim poznávacími schopnosťami a praktickými záujmami.
- ďalším ich prínosom bolo, že venovali pozornosť poznávacím schopnostiam človeka a úlohe jazyka. Učili svojich žiakov tri schopnosti:
myslieť
hovoriť
konať
a to s vedomým a zdôrazňovaným ohľadom na praktické politické a právne vystupovanie občanov.
- ich kritika tradičného chápania morálnych hodnôt ako prirodzených hodnôt a kritika predstáv o nadradenosti Grékov otvorili cestu k etickým a sociálnym teóriám, založeným na rozumových argumentoch
- išlo o vedomé použitie sofismát (logický klam v procese usudzovania a dokazovania)
- táto orientácia bola podmienená rozvojom demokratických inštitúcií (najmä v Aténach) po grécko – perzských vojnách. Vedúca úloha v politickom živote kládla na občana značné nároky. Politický vodca musel dobre poznať zložitý mechanizmus štátneho života. Úspech v politike si začal vyžadovať špeciálne školenie. V tejto súvislosti sa vynára potreba odborníkov na školenie v štátnickej múdrosti a občianskej zdatnosti - učiteľov múdrosti (sofistov).
- cestovali z mesta do mesta a za honorár poskytovali výcvik v rečníctve, práve, histórii, filozofii i v prírodných vedách. Zvládnutie praktických úloh vyžadovalo od sofistov skúmanie spoločnosti. Tento výskum u nich čoskoro prešiel do kritiky existujúceho spoločenského poriadku: sofisti kritizovali zákony, morálku, náboženstvo, pričom sa opierali o antitézu FYSIS – NOMOS.
- relativizovali všetko, čo sa dalo vysvetliť z viacerých strán
- predpoklady vzniku:
- hromadenie koncepcií a pojmov (začali si protirečiť – potreba poriadku)
- viedlo to k vytvoreniu logiky
- pri hraní so slovami vytvorili gramatické kategórie (rod, číslo, pád)
- zaviedli mravný relativizmus (pravda, dobro, spravodlivosť závisia od pozície človeka)
„Bolesť je pre chorého zlo, ale pre lekára dobro.“
- príprava pre klasické obdobie – otvorili problém etiky
1) starší
PROTAGORAS z Abve (480 - 410 p. n. l.)
- prišiel k záveru, že o nijakej veci nemožno povedať nič určité - každá výpoveď je subjektívna, relatívna a podmienená
- jestvuje iba „zdanie\" a každé zdanie je rovnako pravdivé, ako aj nepravdivé, o každej veci a jave možno súčasne povedať odlišné a navyše i protirečivé súdy
- „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich že nie sú.\" - podľa neho človek určuje, čo jestvuje, preto navrhol, aby sa za kritérium pravdy považovalo tvrdenie väčšiny ľudí na základe demokratického hlasovania
- dospel až k subjektivizmu – je to človek, t. j. subjekt, ktorý hodnotí
- väčšinu svojich úvah venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti; uvedomil si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti (poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania) - vyjadril to aj v myšlienke o bohoch: „O bohoch nemôžem vedieť, ani že sú, ani že nie sú, ani akú majú podobu. Je to vec temná a náš život krátky.\"
- „Viem urobiť slabší dôkaz silnejším.\"
- obžalovali ho z ateizmu a donútili opustiť Atény, pri úteku z Atén (chceli ho zabiť) sa utopil na lodi
- „Hmota je plynúca. Pretože plynie, neustále niečo prichádza namiesto toho, čo odchádza, vnemy sa pretvárajú a menia sa podľa veku a stavu tela.\"
- „O každej veci sú dve protichodné tvrdenia.\" – každá má svoju pravdu
GORGIAS (483 - 375)
- dospel najďalej v tzv. noetickej skepse
- gnozeologický relativizmus doviedol do krajnosti svojimi troma tézami:
1. Nič nie je.
2. Ak aj niečo je, nemožno to poznať.
3. Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.
- agnostik
- nihilista = popiera zaužívané normy a pravidlá
- sofistika tu bola hanlivo označovaná ako chytráctvo, zdanlivá múdrosť, „šikovnosť“
2) mladší
TRASYMACHOS, KRITIAS
- ich relativizmus sa zreteľne prejavuje v úvahách o spoločnosti, práve a zákonoch
- poukazujú na to, že zákony sú výtvormi ľudí a právo zodpovedá záujmom zákonodarcov → „Právo je svojvôľa mocných.\" (aj Kalikles a Lykofrón)
- dobro a zlo uvádzali ako relatívne pojmy
- Kritias - aj náboženstvo je výtvorom človeka, ktorý chcel vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny
PRODIKOS
- vykladal vznik náboženstva tak, že dávni predkovia začali zbožšťovať všetko, čo pomáha životu a prináša úžitok: „Slnko, mesiac, rieky, pramene a vôbec všetko, čo prospieva nášmu životu, pokladali naši predkovi za bohov pre úžitok z toho, tak ako Egypťania Níl.\"
ANTIFÓN
ANHIDAMNOS
- zastávali názor o prirodzenej rovnosti ľudí
- tvrdili, že všetci sme vo všetkom od prírody rovnako zrodení - i barbari i Gréci, príroda nikoho neurčila otrokom
- len spoločenský zákon ako vládca ľudí si mnohé vynucuje proti prírode (Hippias)
- označovali sa za demagógov = vodcov ľudu, no Sokrates o nich povedal, že nie sú vodcovia, ale zvodcovia