Psychoterapia

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4735×

Příbuzná témata



Psychoterapia

Význam terapeutickej anonymity, v ktorej fáze práce s klientom sa využíva: od terapeuta sa vyžaduje postoj neutrálneho človeka, ktorý s porozumením počúva. Pri voľných asociáciách je terapeut spočiatku pasívny - anonymný, v určitej fáze začína aktívne zasahovať s interpretáciami. Dopĺňa chýbajúce súvislosti, ktoré sa týkajú nevedomých obsahov a predstavujú patogénne momenty ochorenia, a tie sa snaží dostať do pacientovho vedomia. Anonymita je najdôležitejšia v začiatočných fázach. Podstata voľných asociácií: technika dynamického prístupu, pacient voľne asociuje, spomína, hovorí čo ho napadne, čo cíti, čo sa v ňom deje. Voľné asociácie majú charakter neštrukturovaného rozhovoru, klient leží, je uvoľnený, nemá očný kontakt s terapeutom, aby sa mohol viac otvoriť. Terapeut vytvára vhodnú atmosféru. Klient voľne asociuje na tému, ktorú si sám zvolí.
Fixácia na objekt, jej význam a problémy: prvá fixácia - matka, potom rodičia, partner, deti.. Separačné fázy:
1.pôrod,
2.kojenie,
3.do 1-1,5 roka- dieťa začína diferencovať,
4.okolo 3-4 roka- obdobie prvého vzdoru. Prvá fáza separácie od matky, dieťa má potrebu byť s ľuďmi, ktorých potrebuje, ak nie pociťuje existenciálnu úzkosť, ak nie je matka, hľadá náhradný objekt, ktorý môže byť stály alebo sa meniť. Napr. dieťa odlúčené od matky vyvoláva potrebu náhradného objektu, ako taký existuje, dieťa sa naň upne, napr. starí rodičia. Dieťa sa fixuje na objekt, ktorý je spoľahlivý, o ktorý sa bude môcť oprieť aj neskôr, keď bude v kríze. Takýto klient očakáva od terapeuta nereálny vzťah a očakávania, najmä v prvej fáze terapie. Fixácia na abstinujúci objekt sa v dospelosti môže prejaviť: nedôverou k sebe a okoliu, všetko spochybňuje, chce, aby ho iní brali absolútne, nie je schopný prijímať reálnu podporu okolia, prehnané požiadavky na partnera, nespokojnosť, napätie, negatívne rysy.
Fixácia v rôznych štádiách vývoja, aké potreby saturuje v dospelosti, ako sa využíva pri práci s klientom: pri vývoji môže dôjsť k fixácii v určitej fáze vývoja. Táto fixácia sa prejavuje ako perverzia, alebo pri potlačení vedie ku vzniku neuróz. 1.Orálne štádium- stupeň uspokojovania orálnej potreby môže mať vplyv na vývoj niektorých osobnostných rysov, napr. pri dobrom uspokojovaní k optimizmu, ľahkovernosti, manipulatívnosti a pri nedostatočnom uspokojovaní k pesimizmu, podozrievavosti, závislosti. Ľudia fixovaní v tomto období - prejedanie, pitie, fajčenie, závislosť na rodičoch, nemajú zodpovednosť.

2.Análne štádium- v tejto fáze sa fixuje výkonové zameranie človeka, fixovaní v tejto fáze sú: pedanti, obsedanti, majú radi systém, poriadok, plány, výkon je ich osobnou hodnotou a cenou. Pri nadmerných požiadavkách sa môže vyvinúť- nadmerná poriadkumilovnosť, šetrnosť, pri prílišnej zhovievavosti - sklon k neporiadku, plytvaniu a uvoľnenosti. Vzniká od 1.-2,3 roku, zdrojom prítomnosti je anno, uspokojenie sa v zadržiavaní/vyprázdňovaní (ovládanie životných funkcií učí sa manipulovať so svojím okolím). 3.Falické štádium- oidipovský komplex (nevedomý erotický vzťah dieťaťa voči rodičovi opačného pohlavia, pričom rodič rovnakého pohlavia sa stáva sokom), kastračný komplex (chlapci strach zo straty penisu, dievčatá závidenie), náhradný objekt - staršia partnerka, očakávania - stabilita od partnerky. Oidipovský komplex: báj o Oidipovi, dochádza k nemu v rannom detstve, nevedomý erotický vzťah a incestné prianie dieťaťa voči rodičovi opačného pohlavia / rodič rovnakého pohlavia je sok, nájdu si substitúciu, ženská forma sa volá Elektrin komplex.
Kastračný komplex: vzniká medzi 3 a 6 rokom, ide o fixáciu vo falickom štádiu - u chlapcov strach zo straty penisu, u dievčat jeho závidenie. U dospelých mužov- obavy, neistota, strach, problémy s autoritou, boja sa ísť do súbojov, majú strach, že ich niekto pripraví o mužstvo. U dospelých žien- snaha o naplnenie životného scenára muža (oblečenie, profesie, rivalita), vidia v mužoch nepriateľov, ktorých treba ničiť (skôr v psychickej rovine - napr. vodkyne hnutí).
Analyzuj konkrétny konflikt ID a Superego: konflikt je pre Freuda intrapsychické stretnutie v týchto predpokladaných zložkách ľudskej psychiky. Vytesnenie konfliktu vytvára predpoklad pre vznik neurózy. Základný neurotický konflikt vzniká medzi Superegom a ID a najväčší je keď sú obe zložky silou vyrovnané 50 a 50%. Konflikt ID a Superego obsahuje požiadavky ID voči nim superego vystupuje na základe ich skutočnej či domnelej neetickej povahy.
Štrukturálna teória osobnosti u Freuda:
1. Ego- realizuje, spracováva podnety zamerané na náš kontakt s vonkajším svetom, získavanie a vyhodnocovanie informácií, riadi sa princípom reality, je racionálne, pôsobí na vedomej úrovni, zväzuje činy a ich následky a ukladá do predvedomia zabudnuté udalosti a osobné zážitky, ktoré si potom môže opäť uvedomiť. 2. Superego- súbor určitých morálnych zásad, noriem, ktoré sú spoločnosťou, kde žijeme preferované, je ovplyvnené kultúrou, rodinou a jeho vlastnou hodnotou, postojom k hodnotám, obsahuje zákazy a obmedzenia ukladané dieťaťu v rannom a mladom veku rodičmi a ďalšími pre neho významnými dospelými.

Zatiaľ čo ID požaduje plnú a okamžitú slasť, reakciu Superega možno zhrnúť takto: nesmiem si dovoliť žiadnu slasť, namiesto toho musím dosiahnuť dokonalosť. 3. ID- z hlbín nevedomia sa dožaduje uspokojenia svojich túžob, je iracionálne, riadi sa princípom slasti, vo svojej snahe o uspokojenie sa nestará o potreby druhých, získava uspokojenie prostredníctvom primárneho procesu - snom podobného miešania fantázie a reality, ktoré pôsobí na nevedomej úrovni. Obrany a príklady: obrany sú našimi mechanizmami, ktoré nám umožňujú prežiť nepríjemné zážitky tak, aby nám neublížili. Môžu byť:
a, pozitívne: integrujú naše ego,
b, negatívne: bránia nám, aby sme videli veci reálne. 1. Vytesnenie: zážitky alebo podnety spôsobujúce úzkosť vytesnením do zabudnutia. Robím to mimovoľne, nevedome, sú však vytesnené v nevedomí a môžu sa časom vrátiť. 2. Popretie: popretie určitej nepriaznivej skutočnosti, napr. pri strate blízkeho človeka. 3. Projekcia: identifikujeme, prenášame na niekoho iného. Vlastné pocity, úmysly prisudzujem niekomu inému.
4. Idealizácia: je obrana voči rozpoznaniu negatívnych pocitov voči človeku - tento je obdivovaný a idealizovaný. 5. Presunutie: znamená náhradu jedného cieľa druhým. Označuje proces, v ktorom sa vyjadrujú pocity voči inému človeku alebo objektu, než voči ktorému by mali byť nasmerované. 6. Izolácia: oddelenie afektu od prežitku, funguje tak, že o emóciách sa hovorí faktickým, odosobneným štýlom, akoby sa veci človeka netýkali. 7. Racionalizácia: zdôvodnenie určitých skutočností, prispôsobenie si jej, dávame logické vysvetlenia, motívy, aby sa javili primerané a rozumné (až intelektualizácia). 8. Reaktívny výtvor: popisuje požadované prežívanie alebo vyjadrovanie citov, ktoré sú opakom toho, čo sa skutočne cíti. Dvojité fungovanie- niečo cítim, ale inak to dávam najavo. 9. Somatizácia: neprijateľné emócie, hlavne úzkosť, sú prevedené na telesné prejavy - bolesti hlavy, chrbta a pod. 10. Odčinenie: má povahu nutkavého činu, ktorý má zabrániť uvedomovaniu si neprijateľnej pohnútky alebo myšlienky, alebo má byť vyvážený jej výskyt. Takáto činnosť má často charakter „napravovania“ škôd, o ktorých si pacient myslí, že ich spôsobil. Proces voľného asociovania: pacient leží, bez očného kontaktu s terapeutom, voľne rozpráva čo ho napadne, čo cíti, čo sa v ňom deje, spomína. Klient voľne asociuje na tému, ktorú si sám zvolí. Terapeut počúva, nezasahuje. Voľné asociácie majú charakter neštrukturovaného rozhovoru, klient je uvoľnený. Terapeut vytvára vhodnú atmosféru. Na konci môže zasiahnuť, interpretovať.

Porovnaj klasickú psychoanalýzu a egopsychológiu: Psychoanalýza- rozlišuje v psychike ďalšie dve zložky: predvedomie a nevedomie, zdôrazňuje pudovo iracionálne sily v človeku, nesmeruje k ich uvoľneniu a nekritickému uspokojovaniu, ale chce umožniť pomocou ponúkaných interpretácií „náhľad“, t.j. pochopenie iracionálnych motivácií a vytesnenie intrapsychických konfliktov a tým ich racionálne zvládnutie. Freud to vyjadruje slovami: kde je ID má byť EGO. Psychoanalitickou technikou sa majú vytesnené pudové impulzy odhaliť, priviesť do vedomia a vrátiť pod kontrolu vedomého JA. Egopsychológia- Hartman sústreďuje sa na podrobnejšie pochopenie JA, rozumie ním špecifickú štruktúru, ktorej vývoj je z časti určený pudovo, ale z časti aj interakciou s reálnym svetom. Záujmy ega sa vyvíjajú z potreby žiť vo svete a byť v ňom úspešný. Úlohou ega je okrem iného zaistiť adaptáciu jedinca na vonkajšiu skutočnosť a na zvládnutie vzťahov s okolím, hovorili o normálnom a neurotickom egu. Ako sa prejavia narcistické poruchy v správaní klienta: narcistická porucha osobnosti zahŕňa poňatie seba ako jedinca vševedúceho, dokonalého a s neobmedzenou mocou, ktorému má všetko slúžiť. Pacienti s touto poruchou prichádzajú na začiatku s neurčitými ťažkosťami. Sťažujú sa na neurčité problémy v práci, nezáujem o sex, tendencie k zlosti, môžu byť hypochondricky ladení, sú príliš zaujatí sebou. Niekedy majú sklony k seba predvádzaniu, inokedy môžu spoločensky pôsobiť pomerne nenápadne. Čo je to regres, čím sa stimuluje, ako sa využíva: regres- návrat na nižší stupeň vývoja libida, stimuluje sa hypnózou, má infantilné očakávania...
Prenosová neuróza- príklad: v dynamickom prístupe je to jav, keď klient chce zostať v starostlivosti terapeuta natrvalo, odmieta priznať, že poradenská práca skončila, pri vytušení konca sa symptómy vracajú v rozvinutej podobe, klient prichádza zo stále novými problémami, aby si poradcu udržal.
Kto je predstaviteľom selfpsychológie a aké sú jej charakteristiky: Heinz Kohut, zameral sa na pochopenie tzv. narcistickej osobnostnej patológie, pre ktorú sú príznačné poruchy sebahodnotenia a neschopnosť udržať hodnotové vzťahy s inými ľuďmi. Kohut sa domnieval, že namiesto neúspešných pokusov s odstraňovaním ich narcizmu v prospech vzťahov k ľuďom je naopak potreba ich sebalásku posilniť, aby o sebe nemuseli strácať dobré mienenie a vnímať iných ľudí ako rušivé činitele. Cieľom terapie je objaviť a posilniť zárodky ambícií a ideálov, podporiť vytváranie osobnej autonómie, taktiež empatiu, tvorivosť a zmysel pre humor. Ciele psychopatie: odstránenie alebo zmiernenie ťažkostí a aj odstránenie ich príčin.

a, odstránenie chorobných príznakov alebo príčiny - odstránenie symptómov, ktoré bránia spokojnému životu, b, reedukácia, resocializácia, reorganizácia, reštrukcia a integrácia klientovej osobnosti. Transakčná anylýza: Eric Berne- 3 stavy „JA“: 1.rodič- zákony a pravidlá od rodičov (kritický, starostlivý), 2.dospelý- hodnotí informácie na základe vlastných skúseností a rozumu, 3.dieťa- čo mi ostalo z detstva, city- strach, bezmocnosť, protest, zvedavosť, tvorivosť. Veľký význam v komunikácii je rozlíšenie kedy jednám z ktorej pozície. Transakcie môžu byť rovnobežné a navzájom sa dopĺňať, môžu byť aj skrížené. Analýza OK - scenára. Systematická desenzitizácia: Wolpe, Lazarus (behavioralisti) pracuje sa so systémom, jednotlivé javy sa navzájom ovplyvňujú a keď ich spojíme, získame žiadaný terapeutický efekt. V tréningovej psychoterapii spojený s recipročnou inhibíciou zámer hlavne na odstránenie fóbií - strach sa má utlmiť tým, že strachové podnety sú združované časovo s relaxáciou. U pacienta v relaxačnom stave sa vyvolávajú predstavy - najprv najmiernejšie, podľa zoznamu, tak dlho až žiadna úzkosť pri predstave nevzniká. Tri etapy: 1.nácvik svalovej relaxácie, 2.zostavenie hierarchie strachov, 3.postupná desenzitizácia. Behaviorálne techniky u fóbií:
1.posilovanie: Thordike, Skinner: cukor a bič (pozitívne a negatívne posilňovanie), všímať si viac to pozitívne.
2.asertívne tréningy: nácvik: -pokazená gramoplatňa, -otvorené dvere, -negatívne dopytovanie, -oceňovanie.
3.systémová desenzitizácia: in vitro + pomalá expozícia.
4.žetónová ekonomika: Foster, Azrin, soc.učenie s priamym odmeňovaním darmi, žetónmi. 5.metóda implózie: klienta zaplavím podnetmi z ktorých má fóbie, aby to nestihol spracovať a vnútorná tenzia sa zníži nadprahový impulz. 6.paradoxná intencia: podpora klienta paradoxne v tom, z čoho má strach, nech si to prežije dokonca, čo najviac takých situácií znižuje strach. 7.povolenie: to, čo normy zakazujú, ty odtabuizuj - uvoľni tú vec. 8.modelovanie: verbalizovaná/nenápadná, prehráva určité situácie vo svojej/iného roli. 9.tréning, nácvik, paradoxná intervencia, averzívna terapia. Psychodráma - Moreno: improvizované zjednodušené divadlo so psychot. účelom, pacient ® protagonista, psychoterapeutický tým ® režisér a pomocní herci. Techniky: 1.hranie vlastnej role: klient hrá sám seba v interakcii s niekým iným ® lepší vhľad do situácie, plánované správanie v budúcnosti. 2.monológ: klient je na scéne sám a rozmýšľa nahlas - nie vonkajšie reakcie, ale vnútorný stav. 3.dvojník: jeden z pomocných hercov sa vciťuje do protagonistu, snaží sa to vyjadriť - to čo protagonista nedokáže.

4.výmena rolí: klient zaujme rolu protivníka ® videl sám seba inými očami. 5.zrkadlo: ostatní portrétujú protagonistu v jeho prítomnosti (ten môže komentovať), model skutočnosti, ktorý rozširuje chápanie vlastných reakcií, nový pohľad na svoju situáciu, emočnú korekciu nielen u protagonistu, ale aj u ostatných (skôr v dynam.škole/sociometria = meranie vzťahov v skupine).
Ako ponímajú neurózu behaviorálne psychoterapie (charakterizuj neurózu Wolpeho): behaviorálne terapie založené na teóriách učenia ® vzťah medzi podnetom a reakciou stavia na pozorovateľných faktoch, poruchy správania (najrôznejšie) sú naučenými reakciami, neurotické správanie = naučené ® riadia sa teda experimentálne zistenými zákonmi učenia ® také, ktoré príznak odstránia alebo chýbajúcu reakciu doplnia. K vyliečeniu nevedie zmena v myslení, ale priama zmena v jednaní. Terapeut má za úlohu vhodne usporiadať podmienky. Wolpe - neurotické správanie = návyk neadaptívneho správania získaného učením u fyziologicky normálneho organizmu - zásadný význam pripisuje úzkosti, ktorá je súčasťou situácie, v ktorej sa učím neurotickému správaniu. (Teória recipročnej inhibície ® metóda systematickej desenzit.).
Klasické a operačné podmieňovanie: Klasické- Pavlov, teória podmieneného reflexu, spájal dva podnety - jeden potom vynechal a reakcia bola zhodná ® zvonček - podávanie potravy - vyvolanie slinenia. Operačné- Skinner, nejaký výkon = vie čo robí a prečo, prijatie potravy je viazané určitou aktívnou manipuláciou/operáciou s inštrumentom ® posilnenie reakcie je závislé na uskutočnenie reakcie samej, technika selektívneho posilovania. Akou formou dostaneme z nevedomia do vedomia: 1.asociácie- voľné, viazané (Rogers ich modifikoval), 2.regres- spätné prúdenie libida - návrat k predchádzajúcim štádiám, 3.hypnóza- terapeut určuje tému, na určité slová klient asociuje, 4.sny- všetky nespracované zážitky, konflikty sa premietajú do snov - dôležitý je „centrálny sen“, opakujúci sa, identická téma, 5.chybné výkony- ich interpretácia, podvedomé machnizmy, 6.drogy- alebo holotropné dýchanie, 7.fantázie- umelé, katatívne prežívanie obrazov, voľné predstavy. Čím sa zaoberal Jung: analytická psychológia, asociácie, princíp viery, mystika, bohatý duševný vývoj človeka, dôležitá je jeho typológia, deliaca ľudí na extrovertov a introvertov. 1.metóda asociačného experimentu - prostriedok na odkrývanie nevedomých komplexov, pracoval s viazanými asociáciami. 2.pojem archetyp - najstaršie a typické skúsenosti ľudstva pravzor ľudského jednania, poznania, citov až ľudskej existencie vôbec.

3.kolektívne nevedomie - nezažili sme, preberáme s kultúrou, zovšeobecnenie zážitkov skupiny ľudí. Štádiá hypnózy - podľa Forela: 1.št.somnolencia- príjemný svalový kľud, zavreté oči, únava, spomalenie duševných pochodov, môže si jasne uvedomovať, otvoriť oči a ukončiť. 2.št.hypnotaxia- neschopnosť otvoriť oči, nie voľné pohyby, vyhovie sugesciám. 3.št.somnambulizmus- vysoká sugescibilita, vyškrtnutie hypnotických prežitkov z vedomia, urobí všetky hypnot.fenomény.
Formy navodenia hypnózy: hypnóza - dočasne zmenený psychický stav, charakterizovaný zvýšením sugestibility, zmeneným stavom vedomia, vzťahom hypnotizovaný - hypnotizér. 1,uspávacia metóda- vyvolať únavu, monotónnosť, kľud, svalovú relaxáciu. V sede alebo ľahu, fixácia na predmet alebo hypnotizéra, sluchové podnety, verbálna sugescia. 2,metóda stupňovania náročnosti bdelých sugescií- nie sugescia spánku, relaxácie, pohodlia, monotónnosti. Hypnotizér je aktívny, sebaistý, autoritatívny, magické prvky v prostredí hypnotizéra, využíva sa pacientova základná sugestiabilita (najprv jednoduché napr. kolísanie postojačky), stupňuje sa to a klient sa dostáva pod stále väčší vplyv. 3,ďalšie- a,Eriksonova metóda so zdvihnutím ruky (kombinácia zavierania očí s pohybom ruky), b,Technika vyvolávajúca zmätok (rýchly sled sugescií, ktoré si navzájom odporujú - u málo hypnabilných), c,Fasci....ná technika (pomocou náhleho silného podnetu - napr. úder na gong).
Psychogenéza psychoneuróz: hlavná oblasť psychoanalýza, psychické podnety (nevedomé) vyvolávajú symptómy a zúčastňujú sa na ich výbere a utváraní. Symptómy- symbolické prejavy konfliktov pudov (ID & Superego), ide o dôsledky konfliktov z detstva, buď sa využijú normálne (substitúcia - sa presadzuje v situácií kedy mu to Superego dovolí, sublimácia - napr. sadista ako mäsiar) alebo vyústia do psychoneurózy (nedohodnú sa Superego = strach a potlačenie zlyhá -prejaví sa inak = psychoneurózou alebo sexuálnou perverziou, ID má hneď prevahu). Vo vzniku neuróz má veľký význam úzkosť, spájaná s „pôrodným traumatom“ = separáciou. Na likvidovanie úzkosti slúžia obranné mechanizmy, napr.

potlačenie, izolácia, projekcia, presun, racionalizácia (psychoanalýza zdôrazňuje pudové iracionálne sily v človeku a umožňuje náhľad „kde je ID a má byť Superego“, pochopenie - potlačenie – racionálne zvládnutie konfliktu + potlačené pudy dostať von znova pod kontrolu Ega).
Neurozológia u Adlera: na základe pudovej tendencie = spoločenský cit, sa človek túži včleniť do ľudskej spoločnosti - môžu byť ťažkosti (psychické alebo fyzické vybavenie) - vzniká pocit menejcennosti ® snaha o kompenzáciu (všetko čo človek robí je určené cieľom o prekonanie iných) ® menejcennosť - hnacia sila, neuróza - útek do choroby (fiktívne zvýšenie svojej hodnoty).
Pre psychoterapiu vyplýva: a, poznať pacientov fiktívny životný plán = Čo by sa malo zmeniť keby bol zdravý? Analyzuje pacientovu motiváciu, postoje, štruktúru osobnosti, živ.štýl, rodinnú konštaláciu, spomienky, b, vedenie k zmene životného štýlu, realistický postoj, nie znamenať viac ako je v jeho silách, c, dodanie odvahy - pacienta povzbudzuje k pozitívnemu riešeniu svojich životných úloh.
Elektická psychoterapia: spájajú sa dve, alebo selektívne využívajú terapeutické prístupy a techniky z rôznych psychoterapií. Základy discentnej psychoterapie: Kondáš, adjektívum k behaviorálnej psychoterapii, vychádza z teórie učenia, prihliada ku kauzálnym a interpersonálnym súvislostiam? používa metódu presýtenia a negatívneho nácviku - obohateného o galvanizáciu a relaxáciu?
Kultúrna psychoterapia: patrí pod dynamickú psychoterapiu. Karen Horney- neurotické správanie pramení z kultúrnych faktorov - poruchy v ľudských vzťahoch, dôraz na naučené správanie a správanie ešte determinuje uspokojenie, bezpečie, vnútornú jednotu indivídua ??? Erich Fromm- rozvinutie človeka - harmónia s ľuďmi a prírodou, asertivita, sociálna kritika, zmysel pre realitu, terapeut je zúčastnený, problematika charakteru. S.Sullivan- podobný Horney, dôraz na interpersonálne správanie, „parataktická distorse“ - blízka prenosu.
Tri scenáre hier transakčnej analýzy: 1. rovnobežná transakcia- dospelý - dospelý. 2. rovnobežná šikmá – dieťa – rodič ® rodič - dieťa. 3 .skrížená – dospelý – dospelý ® dieťa - rodič. Hry: Keby nebolo teba, Kút, Kvôli tebe. Analýza scenára: 1.individálny scenár (možnosti ja OK-ty OK). 2.špecifické scenáre (z rodičov príkazov). 3.všeobecné tvrdenia (keď sa chce, všetko ide).
Charakterizuj autentičnosť: kongruencia u Rogersa- človek nehrá predpísané role, ale je sám sebou - terapeut nie je bez názoru, ani nie je prikazujúci - je tam ako spoločník za seba a reaguje na klienta spontánne.
Charakterizuj nedirektívny rozhovor: Rogersova škola, terapeut « klient = partneri, hodina patrí klientovi, môže sa slobodne vyjadriť o čom chce. Zásady: 1.nedáva žiadne rady a nerobí rozhodnutia, 2.nedáva najavo, o čom by mal pacient hovoriť, 3.nepodáva žiadne výklady ani interpretácie. Pacient má schopnosť za vhodných psychologických podmienok vyriešiť svoj problém sám, terapeut nie je ľahostajný ani pasívny, je priateľský, rešpektujúci, slová terapeuta dávajú najavo, že zážitky a pocity klienta dobre chápe. Čo je to determinizmus: ovplyvňovanie historický determinizmus = všetko to, čo človek v živote zažil ho ovplyvňuje v aktuálnom stave - treba hľadať spojitosť medzi dneškom a minulosťou. Relaxačné body podľa Jacobsona / progresívna relaxácia: nácvik uvoľnenia svalstva na všetkých častiach tela: 1.naučiť sa rozlišovať pocit tenzie a pocit relaxácie na svale, 2.cvičí relaxáciu svalstva na hlave, 3.pozornosť na svaly jazyka, 4.svaly ramena, 5.svaly chrbta, hrudníka a brucha, 6.relaxácia prstov na rukách a nohách.

Autogénny tréning: J.H.Schulze - postup, ktorého účinky pri častom opakovaní umožňujú dosah prostej relaxácie autosugestívnym ovplyvnením. A. nižší stupeň: (štandartné cvičenia) celá svalová relaxácia, „som kľudný“, oči sú zavreté, poloha ležmo, sedmo, 6 postupne nacvičovaných cvikov, pri ktorých sa dosahuje uvoľnenie v rôznych častiach a orgánoch tela, koncentrácia na príslušné orgány: 1.cvičenie tiaže, 2.cvičenie tela, 3.regulácia činnosti tela, 4.koncentrácia na dýchanie „dýchanie je kľudné“, 5.regulácia orgánov v bruchu, 6.koncentrácia na hlavu „čelo je príjemne chladné“, trvalé ukľudnenie, zvyšovanie výkonnosti, odstránenie niektorých neurotických problémov. B. individuálne formulky: pacient si v koncentrovanom stave pohrúžený do seba (po 6 predošlých cvičeniach) autosugestívne vštepuje žiadúce a samostatne vytvorené formulky: 1.fyziologicky zamerané- posilnenie 6 bodov účinku, špecifické zameranie na problémový orgán, 2.intenčne zamerané- na zmenu duševných funkcií, postupov alebo správania (neutralizujúce, zamerajúce sa, posilujúce). C. vyšší stupeň: (autogénna meditácia)- nacvičiť zotrvať v relaxovanom stave až hodinu a potom: 1.koncentrácia na zážitok farby, 2.vyvolanie živej predstavy určitých predmetov, 3.sprítomnenie rôznych vlastných citových zážitkov, 4.vyvolanie si obrazu určitých osôb (vzťah s nimi a vcítenie sa do druhých), 5.kladenie si otázok s očakávaním „odpovede z podvedomia“, 6.vytvorenie formulovaných predsavzatí a ich vštepovanie. Recipročná inhibícia: od Wolpeho (behavioralista). Recipročný útlm- strach sa dá utlmiť tým, že strachové podnety sú často združované s podnetmi na strach antagonistickými = relaxácia. Pacient sa voči strachovým podnetom systematicky desenzibiluje tým, že si ich v predstave vyvoláva a spája to s navodením relaxovaného stavu, hlavne u fóbií. Akceptácia: používané hlavne u Rogersa, akceptácia klienta (prijatie nemusí byť stotožnenie), terapeut kladne akceptuje klienta a váži si ho bez ohľadu na jeho momentálne správanie, úcta a pozitívny vzťah bez kladenia podmienok. Kongruencia: alebo aj autenticita poradcu - nielen biele plátno bez názvu, ale aj priestor na to, aby hovoril o svojich zážitkoch a skúsenostiach - otvorenosť, spontánnosť.
Asociácie: združovanie - spájanie predstáv, voľné a viazané (korigované) v hypnóze, používajú sa v dynamickej psychoterapii keď sa snažíme dostať niečo z nevedomia do vedomia. Freud - Adler - Frankl:
1.Freud - dynamická psychoterapia - túžba po slasti, pud Eros, ktorý obsahuje túžbu, je hnacou silou organizmu, Ego - Superego - Id, ak je potlačený konflikt, vzniká neuróza.

2.Adler - - dynamická psychoterapia - túžba po moci, potreba začleniť sa do spoločnosti, niekým sa ovládať, vzniká komplex menejcennosti, ktorý je kompenzačný/dekompenzačný - útek do choroby. 3.Frankl - experienciálna psychoterapia - zmysel života, úlohou terapeuta je pomôcť identifikovať čo je zmysel života, ako ho napĺňať, túžba po zmysle života - ak nie nastáva existenciálna frustrácia - neuróza - logoterapia.
Sugestibilita: v hypnóze. Schopnosť jedinca reagovať na sugesciu, čiže na podnet (myšlienka, gesto), ktorý na neho pôsobí bez toho, aby bol podrobovaný logickému spracovaniu alebo kritike. Lazarus: multimediálna terapia - (pri klektickej) kognitívno - behaviorálna terapia, 7 činiteľov: 1.modalita správania, 2.city, 3.vnímanie, 4.predstavy, 5.poznanie, 6.vzťahy, 7.biolog.faktor. V každom môže vzniknúť porucha - aká technika je dobrá kam, kombinuje soc.učenie s komunikat.prístupom, kognitívny, behaviorálny. Cieľ je odstránenie porúch, nie ich vysvetľovanie.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?