Prvá pomoc pri ohrození života

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 2735×

Příbuzná témata



Prvá pomoc pri ohrození života

Zastavenie dýchania:

Dýchanie sa môže zastaviť z týchto príčin:

- pri vážnom poranení dýchacích orgánov [pľúca, hrudník], pričom prvá pomoc nebýva úspešná

- pri zásahu do hlavy, keď prechodne alebo trvale ochrnie mozgové ústredie, ktoré riadi dýchanie, pretože sa nepoškodia dýchacie orgány, možno pomocou umelého dýchania obnoviť činnosť mozgového ústredia a tým aj dýchania,

- pri upchatí dýchacích ciest [ústa, nos, nosohltan, hlasivková štrbina] slinami, krvou, zubnou protézou, u bezvedomého pri polohe na chrbte skĺznutým jazykom a pod., pričom ani mozgové ústredie ani dýchacie orgány nie sú poškodené, takže po uvoľnení dýchacích ciest môže ranený začať aj sám od seba dýchať,

- zastavením činnosti srdca.

Zastavenie dýchania z akejkoľvek príčiny znamená vždy bezprostredné ohrozenie života, počas jednej minúty sa totiž zastaví aj činnosť srdca, takže sa kyslík nedostáva k bunkám, tkanivám a orgánom, čím sa mozgové bunky veľmi rýchlo poškodzujú a v priebehu 3 – 4 minút odumrú, takže nastane smrť. Postihnutému možno ešte zachrániť život, ak mu do 3 – 4 minút uvoľníme dýchacie cesty a dáme umelé dýchanie z pľúc do pľúc. Aj keď je po tomto čase záchrana života nepravdepodobná, je našou morálnou povinnosťou pokúsiť sa o ňu, pretože niekedy môže byť úspešná. Aby sme zbytočne nestrácali drahocenný čas zisťovaním, či postihnutý dýcha alebo nie, musíme postupovať tak, akoby nedýchal, t. j. okamžite na mieste nehody mu zakloníme hlavu dozadu a pritlačíme sánku k čeľusti, prípadne mu niekoľkokrát vdýchneme do nosa. Potom ho urýchlene prenesieme na bezpečné miesto, pričom hlava musí byť neustále v záklone, položíme ho na zem a pokračujeme v umelom dýchaní, prípadne urobíme aj masáž srdca, kým nezačne sám pravidelne dýchať. Prevoz do nemocnice je aj po obnovení dýchania nevyhnutný.

Technika uvoľňovania dýchacích ciest:

Postihnutému rýchlo otočíme hlavu nabok, omotáme si vreckovku okolo ukazováka, ktorým po otvorení úst vyčistíme ústa od slín, krvi a pod. Cudzie telesá [zubnú protézu, sklo a pod.] mu z úst odstránime.
Nos urobíme priechodným tak, že dvoma prstami vytlačíme jeho obsah.
Nosohltan uvoľníme od skĺznutia jazyka tak, že jednu ruku položíme na vlasatú časť hlavy nad čelom, druhú pod bradu a čo najviac mu zakloníme hlavu dozadu, pričom mu pritlačíme sánku [bradu] k čeľusti. Tento záklon hlavy je jeden z najdôležitejších úkonov pri obnovovaní dýchania, preto ho nikdy nemožno vynechať.

Včas urobený záklon hlavy môže neraz aj bez umelého dýchania zachrániť postihnutému život.

Technika umelého dýchania z úst do úst:

Postihnutému zakloníme hlavu dozadu, ale tak, aby sme nepritlačili jeho k čeľusti, lebo musí mať ústa otvorené. Uchopíme mu sánku a ťaháme ju dopredu. Prstami druhej ruky mu stláčame z bokov nozdry, aby mu vdychovaný vzduch neunikal nosom. Potom hlboko do seba vdýchneme, našpúlime si pery, priložíme ich vzduchotesne okolo jeho úst a vdýchneme. Po úspešnom vdychu otočíme svoju hlavu k jeho hrudníku a uvoľníme mu nos, aby mohol ľahšie a rýchlejšie vydýchnuť. Keď vydýchol, vdýchneme znova do seba vzduch, stlačíme mu nozdry, otočíme svoju hlavu späť, priložíme svoje pery znova okolo jeho úst a znova doň vdýchneme. Celý proces opakujeme, až kým postihnutý začne dýchať sám.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?