Privatizácia, metódy privatizácie
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 11590×
Příbuzná témata
Privatizácia, metódy privatizácie
1.Čo je to privatizácia ?Privatizácia je transformácia verejného vlastníctva aktíva na súkromné vlastníctvo, alebo prevedenie výkonu niektorej aktivity, ktorá bola doposial vykonávaná verejnou organizáciou, do súkromného sektoru.
2. Metódy privatizácie
Štandardné metódy sú metódy odskúšané a bežne používané vo svete.
Vo väčšine prípadov a za normálnych podmienok sa vyznačujú :
- transparentnosťou
- možnosťou získania maximálneho finančného efektu,
- získania zahraničného kapitálu
- prístupom širokého okruhu záujemcov,
- poskitnutím rovnakých informácií všetkým záujemcom a stanovením rovnakých podmienok, s nevyhnutnosťou uskutočnenia podľa zásad slobodnej a čestnej súťaže
patria sem : - priamy predaj
- verejná dražba
- verejná súťaž
Priamy predaj(vopred určenému záujemcovi)
Je to taká forma predaja majetku alebo obchodných podielov, kde dochádza k predaju na základe schválenia privatizačného projektu vládou alebo na základe rozhodnutia o privatizácii. Táto metóda má vysoké riziko netransparentnosti a nízku konkurencieschopnosť. Bola prijatá zásada, že ju možno využiť v začiatkoch privatizácie, vtedy, keď nie je potenciálny záujemca o privatizáciu daného majetku či podniku inými štandardnými metódami, alebo ide o požiadavku reštituenta na odkúpenie zostávajúcej časti majetku, ak bola výhodná cenová ponuka na subjekt, ktoý bol pred likvidáciou, alebo ak išlo o predaj drobných podnikov, ich časti zamestnancom, resp. Manažmentu v tých prípadoch, keď by organizácia ostatných metód bola neefektívna. Táto metóda patrí medzi nesúťažné metódy.
Verejná dražba
Verejná dražba je predaj privatizovaného majetku, ktorý je majetkom štátu, verjným spôsobom , vo vopred určenej dobe, neurčenému počtu záujemcov. Záujemcovia dávajú ponuky kúpnej ceny, pričom vyvolávajúca cena sa rovná účtovnej hodnote. Majetok sa predá tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu. Je to súťažná metóda a uplatňuje sa výlučne v prípadoch, keď je jedným z najdôležitejších parametrov privatizácie dosiahnutie maximálneho finančného efektu. Výhodou metódy je rýchlosť a relatívna nenáročnosť realizácie.
Nevýhodou je možnosť využitia len jedného kritéria (ceny).
Dražby sú v rámci velkej privatizácie najmenej používanou metódou.
Verejná súťaž
Metóda verejnej súťaže je považovaná za najtransparentnejšiu metódu a so súťaživosťou a možnosťou prístupu širokého okruhu záujemcov, ktorú poskytuje, sa považuje za najvýhodňejšiu metódu.
Základné princípy verejnej súťaže sú:
· povinnosť všetkých jej účastníkov postupovať pri jej realizácii v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
· všetkým účastníkom musia byť poskytnuté rovnaké informácie a stanovené rovnaké podmienky,
· výber najvhodnejšieho návrhu sa uskutoční podľa zásad slobodnej a čestnej súťaže a zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými navrhovateľmi.
Neštandardné metódy sú tie metódy, ktorých aplikácia na rozdiel od štandardných prichádza do úvahy tam, kde neexistujú trhové inštitúcie, sústava cien je deformovaná, funkcia peňazí je obmedzená, nie sú primerané právne predpoklady a pod. Sú to metódy špecificky „šité“ na konkrétne podmienky určitého štátu. U nás bola uplatňovaná ako neštandardná metóda kupónová privatizácia, ktorú neskôr nahradila dlhopisová privatizácia.
3. Privatizácia na Slovensku
Po páde komunizmu v r. 1989 bol základným cielom procesu privatizácie transformácia ekonomiky na podmienky trhového hospodárstva a tento proces je podmienený zásadnou zmenou vlastníckych vzťahov. V podmienkach Slovenskej republiky sa tento proces presadil v r. 1990 ako súčasť ekonomickej reformy v rámci ČSFR. Proces transformácie zahŕňa reštitúcie, t.j. vrátenie majetku bývalým vlastníkom, prechod vymedzeného majetku štátu do vlastníctva obcí, likvidáciu neefektívnych štátnych podnikov, malú a veľkú privatizáciu. V rámci týchto foriem transformácie rozhodujúci význam a najväčší podiel na prevode majetku štátu na iné osoby má malá a veľká privatizácia. Malá privatizácia
Privatizácia podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov, tzv. malá privatizácia bola prvou etapou privatizácie a uskutočnila sa v rokoch 1991 až 1993. Išlo o časove a rozsahom ohraničenú prvú etapu transformácie, ktorá však spolu s reštitúciami položila pevný základ súkromného sektoru v obchode, službách a v miestnom a malom priemysle. Jedinou metódou bola verejná dražba pri ktorej na nadobúdatela neprechádzali záväzky privatizovanej prevádzkovej jednotky. Finančné prostriedky získané z malej privatizácie boli príjmami osobitného účtu MSPNM SR, ktorý nie je súčasťou zdrojov štátneho rozpočtu. Tieto finančné prostriedky boli v znení neskorších predpisov prevedené z osobitného účtu MSPNM SR na FNM SR v rokoch 1993 - 1998 v celkovom objeme 12,1 mld. Sk.
Veľká privatizácia
Velká privatizácia bola rozdelená na prvú a druhú vlnu kvôli náročnosti procesu z hľadiska procedurálneho, počtu privatizovaných subjektov ako aj objemu majetku vstupujúceho do privatizácie. Legislatívny rámec pre prevod majetku štátu počas velkej privatizácii bol zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Tento zákon bol počas privatizácie 19 krát novelizovaný. V období rokov 1991 - 1993 prebiehala 1. vlna privatizácie, ktorá zahrnula majetok 678 štátnych podnikov v celkovej hodnote 169 mld. Sk a týkala sa majetku štátnych podnikov z oblasti priemyslu, služieb a ostatných oblastí. Uplatňovali sa neštandardné metódy, hlavne kupónová privatizácia. 2.
vlna veľkej privatizácie začala v septembri 1993 a podľa deklarovaného zámeru mala byť ukončená v roku 1996. Druhá vlna privatizácie bola oproti prvej vlne obsahovo poznamenaná niekoľkými zásadnými zmenami. Predovšetkým to bol prechod od neštandardných metód, akou bola kupónová privatizácia, k metódam štandardným, hlavne k priamemu predaju a nahradenie metódy kupónovej privatizácie metódou dlhopisovou. V tejto súvislosti významnou negatívnou zmenou bolo vydanie zákona č. 369/1994 Z.z. Týmto zákonom sa na FNM SR preniesli také kompetencie, na základe ktorých mohlo jeho prezídium vydávať rozhodnutia o priamom predaji a meniť už vydané rozhodnutia o privatizácii. Z hľadiska metód privatizácie prevládal predaj majetku štandardnými metódami. Neoddeliteľnou súčasťou transformácie štátneho majetku je proces likvidácie štátnych podnikov. Aj v tomto prípade možno konštatovať, že proces likvidácie bol poznamenaný obdobnými problémami ako ďalšie formy transformácie. Aj tu prevládli netransparentné metódy, často sa obchádzala povinnosť verejných dražieb, ktorá bola nahrádzaná súhlasmi s priamymi predajmi, nedostatočná kontrola likvidátorov a pod. spôsobili, že likvidácie sú často neefektívne, zdĺhavé, nesú znaky klientizmu. Nezriedka značné hodnoty majetku sa dostali do vlastníctva nových majiteľov za ceny hlboko pod ich skutočnú hodnotu. Podiel na takomto stave v rôznej miere nesú zakladateľské rezorty, likvidátori, ale aj ministerstvo privatizácie. Literatúra :
1. Jana Červenáková, Marek Jakoby, Miroslav Kňažko, Dagmar Liďáková, Peter Pažitný, Oľga Reptová, Martin Strieborný, Emília Sičáková, Martin Valentovič : Od spoločného k súkromnému, 10 rokov privatizácie na slovensku
2. David W. Pearce a kol.:Macmillanov slovník modernej ekonomie
3. Internetová stránka MSPNM SR (www.privatiz.gov.sk)
4. Internetová stránka FNM SR (www.fnm.sk)
5. Internetová stránka občianskeho združenia MESA 10 (www.mesa10.sk).