Princípy a znaky právneho štátu
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 10560×
Příbuzná témata
Princípy a znaky právneho štátu
- človek nemá byť závislý od toho, kto je pri moci, ale od zákona- vláda práva, všeobecne záväzného zákona
- občan môže robiť vš., čo mu zákony nezakazujú
o limitovanie št. moci (vymedzenie právomocí) - najvyššie orgány môžu postupovať len na zákl. práva a v medziach práva
- medzi št. a občianskou spoločnosťou je vzťah
- št. reprezentujú št. orgány ako umelé teleso a spoločnosť reprezentujú občania - mali by sa navzájom ovplyvňovať, podnecovať
- št. orgány sú nositelia št. moci a pochádzajú od nich zákony
- ako sa môžu v tomto vzťahu realizovať občania? - vo voľbách al. môžu robiť nátlak (ako jednotlivci al. zoskupenie)
- skupiny - mimovládne organizácie - osvetovo-vzdelávacia činnosť, podpora znevýhodnených al. nechránených (napr. Oko, Memo, Unicef, Amnesty)
- nesprávne vzťahy medzi št. orgánmi a občanmi:
1. absolútna apatia (ataraxia) - ak sa občan o št. orgány nezaujíma (pravdu aj tak nemožno dosiahnuť, tak sa nesnažme)
2. totalita
3. anarchia
o právo zaväzuje nielen občanov a občiansku spoločnosť, ale aj samotný št. (viazanosť št. ústavou, zákonmi, medzinár. zmluvami)
o moc sama seba obmedzuje vopred stanovenými a všeobecne záväznými pravidlami, kt. nikoho nezvýhodňujú, ani neprivilegujú
- Platón - ideálny št. - nemôže byť vládcom 1 človek, pretože jeho morálka môže zlyhať, a preto by mal vládnuť zákon - neosobný princíp, on jediný môže byť despotickým vládcom
- zákonnosť - metóda regulácie konania vš. subjektov právom, pričom št. orgány sa z tejto regulačnej sféry v žiadnom príp. nevynímajú, a to ani orgány právotvorné. Ide o princíp všeobecnej záväznosti práva a rovnosti vš. pred zákonom. Št. moc tak zákonom reguluje samu seba.
o členovia spoločnosti majú právnu istotu, že nikto nemôže zasahovať do sféry ich slobody okrem prípadov, o kt. to predvída zákon (moc nebude vstupovať do ustálených právnych vzťahov neočakávanými a nepredvídanými zásahmi), vyžaduje si to plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity
- v každej kauze musia byť svedkovia
- zákony musia byť publikované, aby sa k nim vš. mohli dostať a poznať ich
- musí existovať stabilita, tzn. nemennosť zákonov
- k zákonom musí byť k dispozícií aj výklad
- vš. si musia byť pred zákonom rovní, vš. chráni rovnako
- zákony - jasné, zrozumiteľné
- princíp neretroaktivity - nikoho nemožno odsúdiť podľa terajších noriem, ak spáchal čin v minulosti (pokiaľ tie terajšie nie sú pre neho výhodnejšie)
o existuje deľba a kontrola št.
moci, systém ochrany práva
- zákonodarná, výkonná (kontrolujú sa) a súdna moc
- súdna moc - nezávislá, nestranná, objektívna, len v súlade s právom
- sudca má v spoločnosti akýsi status
o právny št. garantuje a rešpektuje základné ľudské a občianske práva a slobody
- december 1948 - Všeobecná deklarácia ľudských práv - najširší balík ľudských práv a slobôd, takmer bez povinností
- základom právneho št. je demokraticky vytvorená ústava, kt. zaručuje:
a) kompetenciu št. orgánov, inštitúcií
b) spôsob, ako tieto inštitúcie vznikajú
c) komu sa za sv. činnosť zodpovedajú
- východiskom právneho št. je ústava, kt. musí deklarovať jeho zvrchovanosť
- Ústava SR vyjadruje pravidlá právneho št. v čl. 2 ods. 2 a 3
- samotné právo však nestačí
- nevyhnutná je aj efektívnosť právneho systému a možnosť uplatniť donútenie v prípadoch nerešpektovania práva
- tu plnia dôležitú úlohu št. inštitúcie zabezpečujúce požiadavky právneho systému a úlohy ochrany práva, garancií práv a slobôd občanov - sústava súdov a ich právomoci (nezávislosť súdnictva znamená, že výkon súdov nesmie okrem ústavy nikto a nič ovplyvňovať), činnosť ombudsmana, polície a iných inštitúcií
systém ochrany tvoria:
- právne formy ochrany verejného a súkromného práva, verejného poriadku a bezpečnosti demokratickej spoločnosti pred bezprávím a nezákonným konaním
- zákonom ustanovené spôsoby a postupy nápravy porušenia práva
- právne záruky ochrany práva sa realizujú vo forme oprávnení jednotlivcov, právnických osôb a právomocí št. orgánov a orgánov samospráv (legitímni reprezentanti verejnej moci)
- v prípade porušenia práva je garantované právo na spravodlivý proces, čo znamená, že:
a) každý má právo na sudcu vo sv. veci
b) obvinený musí byť oboznámený o vznesení obvinenia a má právo vyjadriť sa ku vš. skutočnostiam. kt. sa mu kladú za vinu
c) nikoho nemožno odsúdiť bez toho, aby sa vyjadril ku vš. skutočnostiam, kt. sa mu kladú za vinu
- spravodlivý proces má určité princípy, kt. možno zhrnúť do týchto bodov:
1. polícia má prísne vymedzené práva
2. nikoho nemožno zadržať bez jasného písomného obvinenia, kt. uvádza, z akého porušenia zákona je podozrivý; zadržaného treba informovať o právach (napr. právo na obhajobu, právo odoprieť výpoveď…)
3. platí zásada prezumpcie neviny
4. občanov nemožno nútiť, aby svedčili sami proti sebe - právny systém nepripúšťa vynútené priznanie
5. nemožno dva razy trestať za ten istý čin
6. kruté, ponižujúce tresty sú zakázané
7. proti rozsudku súdu existujú opravné prostriedky, právo na odškodnenie za nesprávne rozhodnutie
- am. model právneho št.
- právo na slušný proces
- ak sa človek dostane do rozporu so zákonom:
1. musia ho oboznámiť s právami - telefonát rodine, právo na advokáta, právo nevypovedať
2. nesmú ho fyzicky ani psychicky týrať
3. vš. obvinenia musia byť písomné
4. domová prehliadka na zákl. rozhodnutia súdu, musí sa jej zúčastniť 1 nezainteresovaná osoba
5. právo na verejný súdny proces
6. právo odvolať sa, žiadať o milosť
- právny št. môže fungovať len na zákl. určitých polit. podmienok:
a) konsenzus čiže spoločný súhlas (medzi väčšinou a menšinou voličov)
b) šanca na zmenu a jej garancia; konkrétnymi spôsobmi zmeny sú: voľby, odstúpenie vlády, iniciovanie zmien prezidentov
c) možnosť vzniku organizácií nesúhlasu
d) právo vyjadrovať občianske postoje (verejná mienka)
e) pocit spravodlivosti v právnom št. (je založený na primeranom rozdelení blahobytu)
- právny št. má sv. ekonom. základy, keďže práva a slobody občanov nemajú význam bez ekonom. slobody
- existencia právneho št. nie je teda založená len na demokrat. forme vlády, ale aj na ekonom. systéme spoločnosti a na úzkej nadväznosti fungujúceho polit. a spoloč. pluralizmu na pluralizmus vlastníctva a voľné fungovanie trhu.