Principát a dominát

Kategorie: Slohy (celkem: 413 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 5270×

Příbuzná témata



Principát a dominát

Z.M.
Moja úvaha - PRINCIPÁT a DOMINÁT

Rímska ríša patrí k najvýznamnejším svetovým ríšam, ale jej dejiny sa mi vôbec nepáčia. V tomto období bolo veľa vojen a vzťahy ľudí, ktoré vôbec nechápem (napríklad ako navzájom zabíjali otcovia synov alebo ostatných ľudí len aby sa zmocnili vlády alebo ako sa bavili panovníci na gladiátorských hrách krvavým zabíjaním). Obdobie Rímskej ríše sa mi zdá byť kruté a krvavé. Rím zažil obdobie kráľovstva, republiky a cisárstva. Cisárstvo delíme na dve obdobia: principát (27 pred n.l.- 284) a dominát (284 – 476).
Hlavný rozdiel týchto dvoch období bol v politike. V období principátu vládol len jeden cisár, ktorý vládol spolu so senátom. Aj keď niektorí cisári ho prenasledovali a snažili sa ho zhodiť, až do dominátu vládol spolu so senátom. V období dominátu bola neobmedzená vláda panovníka. Diocletianus sa snažil upevniť si svoju moc, preto si vybral spoluvládcov, aby sa iní schopní velitelia nenechali vyhlásiť za cisárov. V Ríme vládli štyria cisári súčastne – tetrarchia. Za tejto vlády stratil Rím postavenie v ríši a dôsledkom toho bolo rozdelenie na Východorímsku a Západorímsku ríšu. Zánikom Západorímskej ríše v roku 476 sa označuje koniec staroveku a začiatok novoveku. Myslím, že vláda jedného panovníka a senátu je rozumnejšia ako tetrarchia. Síce bolo územie chránené zo všetkých strán, ale ťažšie sa dohodnú štyria panovníci ako keď má hlavné slovo len jeden. Možno práve preto strácal Rím postavenie, pretože sa panovníci nevedeli dohodnúť. Aj keď cisár nebol vždy volený demokraticky - senátom, ale stal sa cisárom, lebo pochádzal z cisárskej rodiny. A to tiež veľmi nieje dobré, lebo nie každý vládol správne a často bol prenasledovaný senátom. Napríklad Nero dal podpáliť Rím lebo potreboval inšpiráciu k básni. V tomto smere sa mi táto politika nepáči, pretože starať o štát by sa mal starať ten, s ktorým ľudia súhlasia, ktorý sa do toho rozumie a je dosť skúsený. V tomto období sa vystriedali štyri dynastie – julsko-klaudiovská, flaviovská, antoniovská a severovská. V principáte sa rozvíjalo umenie, vytvorila sa prétoriánska garda, Augustus sa snažil obnoviť tradičnú morálku a náboženstvo, starať sa o chudobné obyvateľstvo. Podľa mňa sa za jeho vlády zvíšila úroveň Ríma. V celej rímskej ríši bolo 25 légií. Úlohou vojska bolo chrániť územie, prípadne ho ďalej rozširovať. Po smrti Augusta si nechávali cisári udeľovať titul – cisár - podľa jeho otca Juliusa Ceasara, ktorého po smrti vyhlásili za boha.

Po Comodusovej vláde sa cisári veľmi rýchlo striedali a nastala kríza ríše, ktorá sa prejavila najmä v hospodárstve a ktorou skončilo obdobie principátu.
Myslím, že najúspešnejším politikom bol Diocletianus, ktorý bol prvým cisárom dominátu. Najvyššie veliteľské hodnosti dosiahol vlastnými schopnosťami. Diocletianus spracoval reformy – organizácia štátu, reformu hospodárstva, systém tetrarchia atď. Organizácia štátu bolo podľa mňa najúspešnejšia. Zaistil si tým aj upevnenie moci, pretože na čelo jednotlivých častí provincií dosadzoval úradníkov cisár. Úradníci mali len civilnú moc a tak mal všetko pod kontrolou. V domináte bol veľmi významný aj cisár Konštantín. Porazil všetkých súperov, vládol ako jediný cisár, postavil Konštantínopol a ako prvý neprenasledoval kresťanov. Spísal „milánsky edikt“, podľa ktorého sa stalo kresťanstvo povoleným náboženstvom. Úlohou vojska bolo chrániť hranice pred útokom barbarských kmeňou, ktoré spôsobili pád Rímskej ríše.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?