Príkazová ekonomika

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5613×

Příbuzná témata



Príkazová ekonomika

Existujú ekonomiky, ktoré problém čo, ako a pre koho vyrábať riešia na základe zvykov, tradícií, iné systémom príkazov a nariadení, ale aj prostredníctvom trhu, či kombináciou viacerých prvkov. Na základe toho rozlišujeme:
1. Ekonomika založená na zvykoch a tradíciach
2. Príkazová ekonomika
3. trhová ekonomika
4. zmiešaná ekonomika ( podrobnejšia charakteristika MO č.6.,10)

Príkazová Ekonomika
- systém organizácie a riadenia hosp.činnosti založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Typickým príkladom PE je centrálne plánovanie, resp. štátny administratívno - direktívny systém hosp. v bývalých socialist. krajinách stred. a vých. Europy (vrátane býv.ČS).
Základné ekonomické otázky rieši štát alebo ním vytvorená skupina ľudí - štátna plánovacia komisia. Prevláda v nej štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov, plánovaná tvorba cien, štátny monopol v zahraničnom obchode a ako hlavný ukazovateľ výkonnosti ekonómie – hrubá hodnota produkcie, existuje centrálny národnohosp .plán, sú centrálne stanovené ceny všetkých tovarov a služieb.
PE neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje krajiny, a to ani materiálne ani osobné. Spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýba a iný, nepotrebný tovar sa hromadí, lebo ho nik nekupuje.
Základným nástrojom riadenia ekonomiky sú plány. Ich oficiálnou úlohou bolo zabezpečovať optimálnu proporcionalitu medzi jednotlivými odvetviami výroby, medzi priemyslom a poľnohospodárstvom, jednotlivými regiónmi, medzi výrobou a spotrebou, medzi rôznymi štátmi v rámci socialistickej sústavy. Plány boli pripravované a schvaľované po straníckej línií a následne zákonodárnym orgánom.
Plány rozlišujeme:
1. Dlhodobé- perspektívne –15-20 rokov a uplatňoval sa v rámci výstavby a medzinárodnej deľby práce
2. Strednodobé –5- ročné plány
3. Krátkodobé –1-ročné výkonné plány
Napriek plánovaniu išlo o nedostatkovú ekonomiku, v ktorej sa vytváral tzv. TRH PREDÁVAJÚCEHO. Výhoda STABILITA CIEN (20 rokov tá istá cena), nevýhoda OBMEDZENÁ PONUKA.

Ak v súčasnosti hovoríme o trhovej ekonomike, musíme mať na zreteli, že ide o ekonomiku zmiešanú. Štát v nej vytvára pravidlá pôsobenia ekonomických subjektov, ale stále ešte vlastní nezanedbateľú časť výrobných faktorov prostredníctvom čoho ovplyvňuje ponuku.

Zároveň pre zabezpečenie činnosti štátnych inštitúcií ale i školstva, zdravotníctva, vytvára i dopyt po tovaroch a službách.
Každý štát systémom rôznych opatrení a zásahov uskutočňuje určitú hospodársku politiku, ktorá sa usiluje zabezpečiť stabilitu a efektívnosť hospodárstva a zároveň sociálnu rovnosť. Tieto ciele napĺňa okrem legislatívneho procesu i monetárnou- peňažnou- fiškálnou,
- 2 -
čiže rozpočtovou politikou. Fiškálnou politikou chápeme súhrn opatrení a zásahov štátu do ekonomiky spojených so štátnym rozpočtom.
Štátny rozpočet je základný finančný zákon štátu, ktorý na základe vlády schvaľuje zákonodárny orgán. Je to centralizovaný súhrn štátnych príjmov a výdavkov. Môže byť: vyrovnaný, prebytkový, schodkový.
SR-2000: Prebytkový – 219,919 miliárd Sk
Vyrovnaný – 257,919 miliárd Sk
Schodok – 38 miliárd Sk

Základným zdrojom štátnych príjmov sú dane.
Dane sú povinné platby, ktoré odvádzajú daňovníci v stanovenej výške a termíne do štátneho rozpočtu. Rozlišujeme:
Ř Dane priame, sú odvádzané v závislosti od výšky príjmu alebo majetku. Sem patria predovšetkým: daň z príjmu, dedičská daň, daň z darovania, pozemková daň
Ř Dane nepriame platia daňovníci, ktorí spotrebúvajú určitý tovar, ale tieto dane odvádza výrobca, či predávajúci. Sem zaraďujeme: daň z pridanej hodnoty, tabaková daň, alkoholová.

Ďalším zdrojom príjmov sú clá- povinná platba, ktorú daňovníci platia za tovar pri prechádzaní colnou hranicou. Výdavky št. rozpočtu zabezpečujú činnosť štátneho aparátu- vláda, NR SR, okresné, miestne súdy, polícia, armáda.
Dotácie- sú finančné prostriedky nenávratne poskytnuté rôznym subjektom zo štátneho rozpočtu bez určenia účelu použitia.
V súčasnosti sa obmedzujú a nahrádzajú subvenciami= peňažné prostriedky nenávratne poskytnuté rôznym subjektom zo štátneho rozpočtu, ale s presne určeným účelom použitia- napr. bytová výstavba, MHD, ekologické stavby, rozvoj hospodárstva.

Pri sledovaní výkonnosti jednotlivých nár. ekonomík a ich porovnávaním sa vytvorili rôzne makroekonomické ukazovatele. Patria k nim:
Ř Hrubý domáci produkt (HDP)- 717,4mil.Sk
- súhrn finálnych produktov alebo tovarov a služieb vytvorený danými faktormi štátu za 1 rok bez ohľadu na vlastníka
Pri odpočítaní amortizácie( prenesená hodnota) získame Čistý domáci produkt.
Ř Hrubý národný produkt
- súhrn finálnych výrobkov a služieb vytvorených výrobnými faktormi vo vlastníctve občanov štátu, bez ohľadu na hranice vytvorených za 1 rok
V súčasnosti sa za najekonomickejší ukazovateľ považuje
Ř Čistý ekonomický blahobyt
- hrubý nár. produkt zväčšený o efekt voľného času, prácu žien v domácnosti, zmenšený o negatívne dôsledky na životné prostredie.
Pri týchto ukazovateľoch rozlišujeme tzv.

nominálnu hodnotu- je vyjadrená v cenách daného roku ale poznáme ich reálnu hodnotu, pri ktorej sa vyhcádza zo stálych cien(ceny z 1990).


Pri porovnávaní úrovne jednotlivých krajín sa veľmi často používa aj pojem
ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ – stupeň uspokojovania ľudských potrieb a podmienky, ku ktorých k uspokojovaniu dochádza. Tri základné kritéria:
- 3 -
1. Množstvo a kvalita hmotnej spotreby (mlieko, mäso, zelenina, obuv, podmienky bývania a vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby- chladničky, TV,...)
Ř Počet televízorov: 300 na 1000 obyvateľov
Ř
2. Sortiment a kvalita poskytovaných služieb (vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, obchody, počet osôb na 1 lekára, ...)
Ř Gramotnosť dospelých 99%
Ř Počet obyvateľov na 1 lekára 330
Ř
3. Pracovné a mimopracovné podmienky (dĺžka pracovného dňa a týždňa, materská, platená dovolenka, priemerná dĺžka života)
Ř Priemerná dĺžka života 71 rokov
Ř

Mimo týchto kritérií je veľavravným ukazovateľom počet hodín, ktorý musí priemerný občan odrobiť, aby si mohol kúpiť chlieb, košeľu, auto, ...
Najjednoduchším ukazovateľom je veľkosť hrubého domáceho produktu pripadajúca na 1 obyvateľa za daný rok. Podľa tohto ukazovateľa k štátom s najvyššou životnou úrovňou patria TAIWAN, ŠVAJČIARSKO, ŠVÉDSKO.

SCENÁR EKONOMICKEJ REFORMY
Po novembrovej revolúcii ho schválilo Národné zhromaždenie v septembri 1990. Jej podstata spočívala v prechode z príkazovej na trhovú ekonomiku. Išlo v podstate o
1. Kvalitatívnu zmenu, ktorá vychádzala zo zrovnoprávnenia rôznych foriem vlastníctva a zo zavedenia slobody podnikania. Monopol štátneho vlastníctva sa odstraňoval viacerými formami:
a) Reprivatizáciou – prinavrátenie majetku pôvodným vlastníkom. Bola časovo obmedzená, išlo o majetky zabrané po štátnom zabraní 1948.
b) Privatizácia – prevod štátneho majetku na súkromných vlastníkov
Ř Malá privatizácia – išlo o podniky malých podnikov formou dražieb. Mohli sa ich zúčastniť iba občania republiky. Nepredané objekty postupovali do 2.kola –holandská dražba –znižovali sa ceny.
Ř Kupónová
Ř Dlhopisová
Ř Konkurzom alebo priamym predajom na základe privatizovaných projektov

2. Cenová liberalizácia, pri ktorej išlo o odstránenie cenových deformácii utváranie ceny na základe ponuky a dopytu na trhu.
V rámci toho padol monopol zahraničného obchodu štátu a zaviedla sa vnútorná konvertibilita = zameniteľnosť meny. Spočiatku obmedzená sumou 10 000 za rok, neskôr 60 000 na osobu a v súčasnosti je bez obmedzenia. Vonkajšiu konvertibilitu majú tvrdé meny, v cudzine nikto nezoberie slovenské peniaze.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?