Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 6770×
Příbuzná témata
- Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne
- Motív lásky k domovu a k rodnému kraju v poézii Kostru, Horova a Plávku
- Motív lásky k domovu a k rodnému kraju v poézii Kostru, Horova a Plávku
- Motív lásky k domovu a k rodnému kraju
- Motív lásky k domovu, rodnému kraju a človeku v tvorbe slovenských povojnových
Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne
Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:1. skupina, ktorá pokračovala v literárnych smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
- Mihálik, Rúfus, Válek
- Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
- Buzássy, Moravčík, Stražay
JÁN KOSTRA (1910 Štiavnička-1975 BA)
- G ZA, architektúra AA
- žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
- výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
- básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá. Najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol. a politické problémy
- lexicky najjednoduchší najčítanejší
I. - časové rozlíšenie
1. zb. Hniezda (1937) - vplyv poetizmu a symbolizmu
- nepokračoval v sociálnej problematike (publikované v časopisoch), do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
zb. Moja rodná (1939) (rozbor z čítanky)
- Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach subjektu básní sa opiera o historicky konkrétny základ. - ČS ohrozené nemeckým nacizmom. - lyrické vyznanie lásky „vernej hrude kamenistej“, domovu dáva vlastnosti ženy: „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, šatôčku vyšívala v pokornej pýche svojej panenskej, ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály milencových úst.“
- opisuje chudobné Slovensko, dáva mu kontrastné vlastnosti: „pastierka jahniat najbelších .. práčka podkasaná, .. ty bosá kráľovná moja .. svätica slnkom opálená.“
- hovorí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť, odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vrátia
poéma Ave Eva - prepracoval sa v nej od estetického k etickému hodnoteniu ženy. Je to báseň erotická, ale jej význam a hodnota sa nevyčerpáva. - „etický vzťah k žene, súcit s jej osudom práve uprostred hrôz desivej vojny, no nadovšetko objektívna a spoločenská platnosť ženského života, inšpirácia ženskou krásou, panenstvom a materstvom v ľudskej kultúre.
II.
zb. Javorový list (1948) - na základe vlastných skúseností konfrontoval súčasnosť s minulosťou a odsúdil vyčíňanie fašistov za 2. vojny, konfrontácia života v západných a východných krajinách - napísaná voľným veršom
zb. Každý deň - výsledok hlbokého zamýšľania sa nad medziľudskými vzťahmi.
Vo svojej poézii Kostra nikdy nestratil zreteľ na človeka, ktorý sa tu realizoval cez závažné citové, myšlienkové a morálne hodnoty. Takého človeka má Kostra na mysli aj v posledných zbierkach, s ním sa spája posolstvo ľudskosti, oň opiera svoju vieru ako sa to odráža aj v básni Každý deň stretnúť človeka. zb. Šípky a slnečnice (1960)
zb. Ozubený čas, Puknutá váza, Presila smútku - atmosféra vojny, strata istoty
Len raz - autobiografické dielo, zamýšľa sa nad poslaním poézie
PAVOL HOROV (1914 Zemplín - 1975 BA)
- Pavol Horovčák, G Michalovce, učiteľ, vydavateľstvo
- proti vojne a neľudskosti sveta využíval dve istoty: rodný Zemplín a matka
- od začiatku tvorby voľný verš
- prekladateľ BUL, RUS
40te roky: Nioba matka naša, Návraty
60te roky: Vysoké letné nebe
1966: Koráby z Janova
zb. Zradné vody spodné - sympatia k nadrealizmu, ale nie jednoznačný,
- 1. Mimóza (intímna a prírodná lyrika), 2. Na sklonku (aktuálne spol. udalosti)
- vplyv Novomeského, viac ako o osobné bolesti a smútky sa zaujímal o problémy doby (ale aj intímna a prírodná lyrika)
zb. Nioba, matka naša (1942) - antický motív - matka zošalie zo smrti svojich synov - Nioba - symbol matky (matka zem, krajina, láska, domov...) - princíp síl, zabezpečujúcich život v protiklade k silám smrti. Útočiskom pred vojnovou hrôzou sa stali hodnoty späté s detstvom, rodiskom a matkou. -vnútorný konflikt, napätie medzi silami ničiacimi a silami, ktoré život obnovujú
Návraty (1944) - Zemplín, zmysel života, plynutie času, smrť
17 sonetov Nápisy na hroby - pochmúrna doba (strata otca v 1. vojne)
zb. Defilé - vojna, SNP, oslobodenie, masaker v Tokajíku 1944 - noc, nálada noci ako vládkyne zla, zabíjania, mŕtvych a smrti
Moje poludnie, Slnce nad nami - budovateľské nadšenie
zb. Vysoké letné nebe (1960) je poéziou návratu domov, do rodného kraja. Melodický verš a vysoko kultivovaný tvar básne nesú v sebe básnikovu istotu a vyznanie z hlbokej lásky k rodnému kraju i k životu. Podáva obrazy rodného Zemplína a dáva kraju neopakovateľnú podobu. Báseň je výpoveďou o premenách a nachádzame v nej spomienky na detstvo. Využíva retrospektívu a poukazuje na skutočnosť, že matka vždy nesúhlasila s jeho názormi, ale napriek tomu nebol zlým človekom.
- túžba človeka po sebaprekonávaní, konfrontácia starého a nového sveta, zamýšľa sa nad tým, čo pre čl. znamená domov, opisuje sviatočný i pracovný deň
Koráby z Janova - nový motív: cudzina - konfrontácia s domovom, aj konfrontácia budúcnosti a prítomnosti
ANREJ PLÁVKA (1907 Liptov - 1982 BA)
- G LM, nedoštudoval právo v Prahe, funkcie YMCA (Kresťanské združ.
mladých mužov), vydavateľstvá,..
- v porovnaní s ostatnými viac nadväzoval na národné tradície
- básnickými postupmi sa približuje skôr štúrovcom a Hviezdoslavovi, než súčasníkom - štylistické prostriedky
- od ľúbivej poézie k moderne
TÉMY:
1. ľúbostné básne - Z noci i z rána (vplyv ľudových tradícií)
2. vzťah k domovu a matke zb. Tri prúty Liptova
- 3 prúty - príroda, ľud, história
- prelínanie lyrických a epických prvkov, jedinečná oslava rázovitého rodného kraja a ľudí zrastených s ním celý život, najmä otca, matky...
- pôvodne 3 spevy, uvedené troma básňami: Návrat (liptovská príroda a ľud), Pri kozube (história - 1848), Pieseň krásy (zrastenosti ľudu s tvrdou prírodou). Po pridaní poémy Po rokoch Liptovská píšťala
3. SNP - zb. Ohne na horách - SNP chápe ako obranu domova, no zároveň ako otváranie jeho perspektívy, nového života a nových medziľudských vzťahov.
4. človek - zb. Zrelosť
- nasledujúci nesúvisia s témou, patria sem iba časovo
IVAN KUPEC (1922 Hlohovec - 1997)
Mahonai - lyrická skladba, „sága pre ženský hlas“
- konfrontácia sveta potenciálnej hrôzy spôsobenej termonukleárnou katastrofou a sveta lásky, krásy a nehy, ktorý zastupuje lyrická hrdinka Mahonai. Mušľa, Podľa hviezd meniť masky.