Predpoklady vzniku II. svetovej vojny
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2125×
Příbuzná témata
- Predpoklady vzniku II. svetovej vojny
- Predpoklady vzniku filozofického myslenia
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry: Remarque, Hemingway, Rolland
- Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry: H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
Predpoklady vzniku II. svetovej vojny
1. výsledky versaillských mierových rokovaní 1919 (nikto nebol spokojný)USA obnovili polit. izolacionizmu, starali sa iba o Tichomorie
2. obavy zo šírenia komunizmu a podcenenie fašizmu (Sovietsky zväz - degradovaný na krajinu mimo polit. diania)
3. neschopnosť dohovoriť sa = absolútne zlyhanie diplomacie
- (Spoločnosť národov - nefunkčná, Locarnská mier. konferencia - Z Európa zradila V Európu, Briand-Kellogov pakt)
- tieto chyby vyvrcholili v pol. 30-tych rokov (1935):
o nepodarilo sa vytv. jednotný ľudový front proti fašizmu - spojenie vš. antifašistických síl bez ohľadu na polit., náb., kult. príslušnosť, mal zahŕňať vš. protifašist. sily
Francúzsko
- 1934 - vláda Leona Bluma - vláda vydržala len 2 roky
Španielsko
- 1936 - špan. republika so širokospektrálnou vládou
- proti tomu sa postavili fašist. sily na čele s gen. Francom
- Spoločnosť národov: „Je to ich vnút. záležitosť."
- 1939 - dobytý Madrid a nastolený fašist. režim
o Kominterna 3. internacionály chcela vytv. systém kolektívnej bezpečnosti
- systém dvojstranných dohôd medzi jednotlivými antifašistickými št., kt. sa mali zaviazať k vzáj. vojenskej pomoci a spolupráci
- pretože to prichádzalo zo Sovietskeho zväzu, nezačalo sa o tom ani rokovať
o presadenie politiky appeasementu - Chamberlain chcel Hitlera nasmerovať smerom na V
o ignorovanie porušovania medzinárodných dohôd Hitlerom (zistil, že proti tomu nikto neprotestuje
aj Taliansko porušovalo - 1935 - vojna v Afrike, zaútočili na Etiópiu
đ medzinárodná polit. absolútne nefunkčná bolo uzavretých mnoho dohôd, no tým aj tak nikto nedôveroval => ovzdušie vzáj. nedôvery)
4. nepomer síl vo svete (ekonom. príčiny 2. SV vyplývali z nepomeru síl)
- 1. SV zničila Európu
- USA - ovládali svet. bankovníctvo a obchod
- v Európe na tom bolo najhoršie Nemecko
- ekonom. izolácia Ruska - Rusi vyzbrojili sv. strategickými surovinami Hitlerove vojsko
5. postupný krach demokrat. systémov v Európe a prevaha polofašist., fašist. a autoritárskych režimov
- úpadok demokracie v Európe 1919 - 38:
Španielsko
- 1923 - 30 - 1. obd. špan. fašizmu, vytv. polofašist. režim na čele s Primom de Riverom (vodca jednej z fašist. strán, zmocnil sa vlády a udržiaval polofašizmus - nie otvorená fašist. diktatúra)
- 1938 - Francov fašist.
režim
Portugalsko
- 1926 - vlády sa zmocnil Salazar -> Salazarova diktatúra
Taliansko
- 1922 - nástup Musssoliniho
Nemecko
- 1933 - nástup Hitlera
Poľsko
- 1926 - št. prevrat, vlády sa zmocnil gen. Pilsutzky -> Pilsutzkeho diktatúra - autoritársky režim, vojenská vláda, diktatúra, pričom otvorene prejavovala sympatie k nem. fašizmu
Estónsko (1934), Lotyšsko (34), Litva (35)
- polovojenské diktatúry
Fínsko
- polofašist. vláda, otvorene sa hlásili k fašizmu zo strachu zo ZSSR
Maďarsko
- 1919 - admirál Horthy - autoritatívny režim, kt. jasne prešiel v 30-tych rokoch na otvorenú podporu fašizmu
Balkán: Rumunsko, Juhoslávia, Grécko, Albánsko
- monarchie, pri moci boli panovníci, kt. otvorene sympatizovali s fašistami zo strachu z Turecka
Turecko
- 1922 - definitívne bola zvrhnutá monarchia
- 1923 - stáva sa republikou, nie demokrat., ale ani fašistickou; bol to fundamentalisticky zameraný režim
Švajčiarsko, Švédsko
- neutrálne
Nórsko
- antifašist. kráľovstvo
Bulharsko
- kráľovstvo, nehlásilo sa k fašizmu
Dánsko
- demokrat. vláda
Veľká Británia, Francúzsko, ČSR
- bašty demokracie
- no v každom z týchto št. boli vo vnútri fašist. strany
Francúzsko
- str. Ohnivé kríže
- zopár nacionálne orient. strán, kt. potom prešli k fašizmu
ČSR
- Sutedo-nemecká str. Konrada Henleina - v Čechách
- Karpatsko-nemecká str. vedená Franzom Karmazinom - str. pre slovenských Nemcov
- Henlein s Karmazinom spolupracovali, no nevytv. jednotnú str.
- str. Jánoša Esterházyho - maďarská národná str., otvorene sa hlásili k fašizmu
- (minulý rok ho chceli SMK rehabilitovať, pretože on jediný nehlasoval za deportácie, no to je málo, nepodarilo sa im to)
- domáce fašist. orientované str.: Gajdova str. v Čechách, str. Vlajka
- agrárna str.: rozdelila sa na demokratov (M. Hodža) a sympatizantov fašizmu (Rudolf Beran - neskorší predseda vlády 2. ČSR) - bolo to nebezpečné, lebo to bol silná str.
- na Slovensku: HSĽS: umiernené krídlo (J. Tiso, A. Hlinka) - požiadavka slov. autonómie, radikálne krídlo (Tuka, Mach, Ďurčanský) - sformovalo sa v pol. 30-tych rokoch, chceli presadiť myšlienku samost. slov. št. (Tuka - 1929 - odsúdený za vlastizradu, 1934 - prepustený).