Pozornosť

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 6198×

Příbuzná témata



Pozornosť

Pozornosť je pojem, ktorý je v psychológií dosť nejasne oddelovaný od iných pojmov, napr. od záujmu a vedomia.

Stupeň sústredenosti psychologickej činnosti človeka môže kolísať od stupňa úplnej rozptýlenosti (napr. keď očami "ideme" po riadkoch učebnice, ale neuvedomujeme si, čo čítame), až po stupeň plného sústredenia (napr. keď pri čítaní napínavej knihy nevnímame, čo sa okolo nás deje).
Toto kolísanie sústredenosti, intenzity psychickej činnosti vysvetľujeme činnosťou pozornosti.

Pozornosť je teda psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia.
Pod zameranosťou vedomia rozumieme to, že človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety, ktoré naň v určitom momente pôsobia, ale vyberá si iba niektoré.
Tie sa potom dostávajú do centra nášho vedomia. V ňom sa odrážajú presnejšie a úplnejšie. Naproti tomu ostatné podnety, ktoré v danej chvíli takisto objektívne pôsobia na naše receptory, ostávajú akoby na okraji nášho vedomia.
Alebo si ich vôbec neuvedomujeme, alebo si ich uvedomujeme len nepresne a nejasne.
Zameranosť pozornosti nám teda umožňuje dobre si uvedomiť pôsobenie jedných podnetov, na druhej strane však odsúva do pozadia iné podnety, resp. sťažuje jasne si uvedomiť ich pôsobenie.

Podnety, na ktoré sa zameriava naše vedomie, nazývame predmetmi pozornosti. predmetom pozornosti sa môžu stať javy:
1. vonkajšieho sveta (prednáška, obraz ...)
2. vlastné prežívanie (obsah spomienok, myslenia, citov ...)
3. podnety z vlastného organizmu (bolesť) , ako aj
4. vlastná činnosť a správanie

Pozornosť človeka sa teda môže zamerať navonok aj dovnútra.

Pod sústredenosťou vedomia rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti. Označujeme ju aj pod pojmom intenzita pozornosti.
Jej mierou je miera uvedomenia si našej činnosti. Čím väčšie je sústredenie vedomia, tým viac si uvedomujeme svoje prežívanie a správanie a naopak.

Pozornosť človeka hrá významnú úlohu v jeho orientácií, v prostredí, v jeho poznávaní.


V l a s t n o s t i p o z o r n o s t i :
Odrážať podnety znamená vlastne venovať im pozornosť.
Popri intenzite pozornosti majú významnú úlohu tiež ďalšie vlastnosti pozornosti, ako je:

1. stálosť (dĺžka sústredenia pozornosti na ten istý predmet)
2. rozdeľovanie (schopnosť venovať súčastne pozornosť dvom alebo viacerým predmetom)
3. rozsah (je daný počtom predmetov, ktoré pozornosť naraz obsiahne)
4.

prenášanie (chopnosť rýchle premiestňovať pozornosť z jedného predmetu na druhý)

R o z t r ž i t o s ť :
Neschopnosť sústrediť pozornosť nato, čo je v danej chvíli potrebné, nazývame roztržitosťou.
Vzniká buď preto, že človek sa príliš sústreďuje na iný predmet (napr. človek si pri prechode cez ulicu nevšimne prichádzajúce auto, pretože je príliš zamyslený), alebo neschopnosťou sústrediť sa vôbec (najmä pre veľkú pohyblivosť procesov vzruchu a útlmu v mozgovej kôre).
Vo vlastnostiach pozornosti existujú u ľudí značné individuálne rozdiely.

D r u h y p o z o r n o s t i:
Podľa toho, či je pozornosť vyvolávaná a udržiavaná povahou pôsobiacich podnetov alebo vlastnou vôľou, rozoznávame dva základné druhy pozornosti: - neúmyselnú
- úmyselnú
Neúmyselná (mimovoľná) pozornosť je taká, ktorú vzbudzujú a udržiavajú osobitosti pôsobiacich podnetov.
Pri podnetoch vonkajšieho prostredia je to najmä ich:
sila (hrom, výstrel)
veľkosť (hrad)
nevšednosť
nápadnosť (nový výstrelný model šiat)
neočakávanosť (výkrik v tichej noci)
kontrastnosť (veľmi vysoký muž a nápadne malá žena)
zmena (striedanie farebných svetiel v reklame)
zaujímavosť (napínavý dej filmu, románu)
pestrosť (kvetinový sad) a pod.

Neúmyselnú pozornosť môžu vyvolať aj také podnety, ktoré sú pre istých ľudí "zvláštne" iba v dôsledku ich skúseností.
Tak napr. nadšeného obdivovateľa futbalu upúta plagát oznamujúci futbalový zápas; biológa upúta kniha prinášajúca nové poznatky v jeho odbore a pod.

Úmyselná (zámerná) pozornosť je taká, ktorú človek vzbudzuje a udržiava vlastným vôľovým úsilím.
Je to proces vedomého sústredenia sa na istý predmet.
Vyskytuje sa často pri takých činnostiach, ktoré nás "samy osebe nezaujímajú", ale ktoré z akýchkoľvek dôvodov musíme vykonávať.
Je náročnejšia, nepomerne viac vyčerpáva ako mimovoľná pozornosť.
Jej rozvoj úzko súvisí s rozvojom vôle, myslenia a charakteru.

Vývinove sa objavuje oveľa neskôr ako mimovoľná pozornosť, pričom aj u jednotlivých ľudí zisťujeme v jej úrovni nepomerne väčšie rozdiely, ako pri mimovoľnej pozornosti.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?